Slovenská politika „na všetky štyri svetové strany“ naráža na čoraz otvorenejší nesúhlas spojencov v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii. Ukázala to aj návšteva nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, ktorý sa včera na Slovensku zdržal iba pár hodín, no pri rokovaniach s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (Smer-SSD) a premiérom Robertom Ficom (Smer-SSD) bol rázny a otvorene pomenoval zásadný spor. Kým slovenská vláda varuje pred izoláciou Moskvy, Berlín žiada tvrdší tlak na Rusko a dáva najavo, že od spojenca očakáva viac než slovné odsúdenie agresie.
Krátka návšteva priniesla jednoznačné posolstvo: Berlín od Slovenska požaduje, aby sa ako člen EÚ a NATO začalo konečne správať zodpovedne a podporilo spoločný tlak na Rusko. Wadephul vyhlásil, že „najväčšie ohrozenie slobody v Európe prichádza z Moskvy“, nie z Ukrajiny. Jeho výzva na jednotu spojencov tak mierila priamo na slovenskú vládu, ktorá obhajuje vzťahy s Putinovým Ruskom a spochybňuje spoločný postup európskych partnerov.
Blanár oproti tomu zdôrazňoval potrebu zachovať dialóg s Moskvou a varoval pred „vytváraním novej železnej opony“ medzi EÚ a Ruskom. Zopakoval, že ruská invázia porušuje medzinárodné právo, zároveň však tvrdil, že konflikt nemá vojenské riešenie.
Spor tak nie je v tom, kto vojnu začal, ale v tom, čo má Európa proti agresorovi urobiť. Kým Berlín žiada zvýšiť tlak, Bratislave sa nepáči izolácia Ruska.
Bývalý predseda zahraničného výboru slovenského parlamentu František Šebej hodnotí návštevu ako mimoriadne závažné a priame varovanie pre Ficov kabinet. „Politika slovenskej vlády bola označená za ohrozenie európskej bezpečnosti a v podstate, hoci nie priamo, aj za kolaboráciu s ruskou hrozbou,“ interpretuje nemecké posolstvo pre Tému.21. Za alarmujúce považuje, že Fico ani Blanár naň nedokázali zmysluplne reagovať.
Nemecké varovanie je podľa bývalého ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Wlachovského najsilnejším signálom doručeným Slovensku od vlád Vladimíra Mečiara v 90. rokoch, keď porušovanie demokratických pravidiel ohrozovalo vstup krajiny do EÚ a NATO. „Nemci už stratili trpezlivosť,“ hodnotí pre Tému.21. Wadephulovo verejné vystúpenie prirovnáva k slovnej demarši: Bratislava podľa neho dostala jasný odkaz, že ústretovosť voči Moskve podkopáva jej dôveryhodnosť medzi spojencami. Berlín od Slovenska žiada, aby nenarúšalo európsku jednotu.
Dvanásť rokov
Wadephul sa krátko pred cestou stretol v New Yorku s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom. Nemecká verejnoprávna televízia ARD/Tagesschau pripomenula, že išlo o prvé stretnutie šéfov diplomacií oboch krajín od začiatku invázie a trvalo asi 20 minút. Wadephul ho zdôvodnil tým, že zmyslom diplomacie je hovoriť, a to aj s nepriateľmi.
Stretnutie s Lavrovom však optimizmus neprinieslo. „Rusko neukazuje vážnu ochotu vstúpiť do rokovaní, ktoré by viedli k spravodlivému a trvalému mieru,“ povedal včera podľa ČTK šéf nemeckej diplomacie v Bratislave. Zdôraznil, že Ukrajina už opakovane ukázala pripravenosť rokovať. Dodal, že ak sa Európa zhodne na zvýšení tlaku na ruského agresora, „musí sa to odraziť v citeľných následkoch sankcií a v ďalšom odklone od ruských energií“. V znižovaní závislosti od ropy a plynu z Ruska Slovensko citeľne zaostáva.
Nemecký verejnoprávny rozhlas Deutschlandfunk upozornil aj na požiadavku na väčšiu solidaritu Slovenska s Ukrajinou. Pre Berlín k nej patrí aj odpútavanie sa od ruských energií. Blanár opakuje argumenty Ficových vlád, ktoré zaznievajú od ruskej anexie Krymu v roku 2014: infraštruktúra sa budovala desaťročia a dodávateľov energií nemožno zmeniť zo dňa na deň. Po dvanástich rokoch však už takáto odpoveď nestačí. Otázkou je, či má Bratislava konkrétny plán a termín, dokedy sa zbaví závislosti od Ruska.
Wlachovský aj Šebej predpokladajú, že pri neverejných rokovaniach zazneli ešte tvrdšie posolstvá. „Ak bol nemecký minister takýto otvorený pred novinármi, za zatvorenými dverami mohli zaznieť ešte vážnejšie slová,“ hovorí Šebej. Wlachovský pripomína, že Nemecko nechce, aby sa Slovensko vzdialilo od EÚ. Od Bratislavy však očakáva, že sa bude správať ako spoľahlivý spojenec.
V hre je dôvera
Ešte citlivejšia je otázka NATO. Podľa nemeckej televízie ntv Wadephul varoval pred spochybňovaním jeho odstrašujúcej funkcie. Priamo tak skritizoval premiéra Fica, ktorý nedávno vyhlásil, že nechce, aby sa Slovensko „stalo súčasťou vojenského konfliktu kvôli nejakému článku 5 NATO“. Ten tvorí základ spoločnej obrany – útok proti jednému členovi NATO sa považuje za útok proti všetkým.
Premiér síce neskôr uistil, že Slovensko dodrží spojenecké záväzky, no odstrašenie prípadného útočníka závisí aj od jeho presvedčenia, že spojenci si skutočne pomôžu. Zľahčovanie článku 5 túto dôveryhodnosť oslabuje. Wlachovský kritizuje aj Ficovo označovanie európskych spojencov za vojnových štváčov: „Vojnový štváč sedí v Kremli, volá sa Vladimir Putin a začal vojnu na Ukrajine.“
Ficove výpady voči Nemecku pritom nie sú ničím novým: premiér spochybňoval nemecký zámer vybudovať do roku 2039 najsilnejšiu armádu v Európe a v tomto dátume videl paralelu s rokom 1939, keď sa začala druhá svetová vojna. Nedávno Berlínu odkázal, že „Nemecko nerobí malé chyby“, a už v roku 2022 označil súčasnú nemeckú armádu Bundeswehr za Wehrmacht, teda názvom ozbrojených síl nacistického Nemecka.
Závislé od Nemecka
Rozdiely medzi oboma krajinami majú aj hospodársky rozmer. Nemecko patrí k najväčším investorom na Slovensku a od jeho ekonomiky výrazne závisí aj výroba a zamestnanosť u nás. Ich firmy podľa Wlachovského vytvorili na Slovensku približne 160-tisíc pracovných miest. Berlín má podľa neho záujem, aby naša krajina naplno využívala svoje členstvo v EÚ. Od vlády však očakáva rešpektovanie spoločných hodnôt a uznanie, že ruská agresia ohrozuje bezpečnosť celej Európy.
Šebej neočakáva, že nemecké varovanie prinesie obrat. Vládna politika „na všetky štyri svetové strany“ podľa neho v skutočnosti smeruje k podriadeniu Slovenska Rusku. „Zašli už príliš ďaleko. Skôr očakávam pritvrdenie urazeného postoja voči západným partnerom.“
Odpoveďou Slovenska na nemecké výhrady nemusí byť zatváranie diplomatických kanálov s Moskvou. Hovoriť s Ruskom je jedna vec, aj v diplomacii by však krajina mala postupovať spoločne so spojencami. Dialóg navyše nemôže byť obhajobou strategickej závislosti. Bratislava potrebuje plniť záväzky v NATO, podporovať napadnutú Ukrajinu a stanoviť konkrétne kroky aj termíny na nahradenie ruských energií. Práve spojenie diplomacie, obranyschopnosti a ekonomického tlaku môže dať slovenskej politike čitateľnosť, ktorú od spojenca očakáva Berlín.
