Najprv to vyzeralo iba ako trucpodnik. V čase, keď sa zhromažďovali stovky a tisícky protestujúcich na námestiach miest po celom Slovensku (v Bratislave ich aj napriek silnému dažďu bolo 50-tisíc, čo je najviac tohto roku a zrejme aj najviac od protestov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej), zvážali 17. novembra 2025 autobusy dve až tri tisícky prevažne dôchodcov do nitrianskeho Agrokomplexu na akciu strany Smer. Potiaľto to vyzerá ako preteky trabanta a ferrari.
Až pozoruhodná interpretácia viacerých kľúčových udalostí Robertom Ficom a najmä nečakané reakcie na ne z okolia Ficových stúpencov urobili z nedávnej nitrianskej akcie potenciálny bod zlomu, pretože Fico pripomenul viacerým pamätníkom jakešovský „kôl v plote“ a zdá sa, že podpora Ficovho ultrakreatívneho videnia sveta jeho partnermi nemusí byť bezvýhradná. Slovenský premiér totiž narazil aj tam, kde sa to vôbec nečakalo.
Komunistický puč
Označenie novembrovej zmeny v roku 1989 za komunistický puč (ako to zaznelo na stretnutí so študentmi ešte v piatok 14. novembra) pobúrilo nielen mnohých aktívnych účastníkov novembrových protestov, ale zaskočilo to aj ľudí z prostredia pôvodne nakloneného Ficovi. Prezident Peter Pellegrini označil premiérove slová za snahu provokovať a pokus „znevážiť všetkých študentov a mladých ľudí, ktorí vtedy vyšli do ulíc. Akoby im chcel povedať, že tam boli zbytoční, lebo to bolo pripravené“. Podľa prezidenta boli hrdinami v roku 1989 študenti a občania v uliciach a tento sviatok vraj treba oslavovať a nie ho dehonestovať.
Do priamej konfrontácie s výrokom o komunistickom puči išiel v médiách aj Peter Weiss, v roku 1989 člen Komunistickej strany Slovenska (KSS), po Novembri predseda KSS a Strany demokratickej ľavice a neskôr aj slovenský veľvyslanec v Česku. Podľa Weissa, ktorý sa priamo zúčastnil mediálnych diskusií s lídrami Nežnej revolúcie v novembri 1989, fámy o komunistickom puči vyvrátila aj Komisia pre dohľad nad udalosťami 17. novembra, ktorá vznikla vo Federálnom zhromaždení už 30. novembra 1989.
Weiss v komentári pre agentúru SITA tvrdí, že „vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ), na rozdiel od poľskej a maďarskej politickej garnitúry, nebolo schopné ani urobiť reformy, ani si s opozíciou sadnúť za okrúhly stôl a dojednať prechod moci demokratickými voľbami. Jakešova partia sa preto dostala do vleku udalostí a bola po 21 rokoch masovými protestami ľudí na námestiach odstavená od moci“.
Weiss ešte trefne dodáva, že „považovať toto vyhodenie normalizačného vedenia KSČ ulicou na ulicu za ,politickými špičkami komplet kontrolovaný komunistický puč‘ je naozaj stratou historickej pamäti a politického úsudku“. To je hodnotenie, aké sa so slovenským premiérom nespája často a tobôž nie z tohto politického prostredia.
Do oveľa vážnejších konotácií doviedol Ficov postoj k Novembru 1989 v rozhovore pre denník N významný bulharský politológ Ivan Krastev, podľa ktorého jeho kroky ohrozujú Slovensko. Podľa Krasteva „je to veľmi radikálny krok, pretože narúša všetku symbolickú legitímnosť, ktorá súvisí s antikomunizmom“.
A nasledujúce Krastevove otázky by mali vyvolať nepokoj v celej politickej i nepolitickej scéne, ktorá si želá ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO aj naďalej: „Ak nevidíte Nežnú revolúciu ako jeden z dôležitých dní vo vašej histórii, ktoré dni potom vidíte ešte ako dôležité? Máte vládu, ktorá hovorí: ,Chceme zrušiť Nežnú revolúciu ako začiatok politického režimu, v ktorom sme.‘ Akým smerom sa chce vaša vláda vybrať? Chce sa vrátiť do komunistického obdobia? Ak áno, je pripravená žiť potom s jeho dedičstvom? Nie selektívne podľa toho, čo sa jej páči, ale so všetkým dedičstvom, ktoré to prináša. Alebo sa chce vrátiť pred rok 1945 a k slovenskému režimu?“
Sú to drsné otázky s ešte drsnejšími potenciálnymi odpoveďami, ale v podstate konvenujú s viacerými kritickými vyjadreniami Roberta Fica na adresu Západu a s neskrývanými sympatiami k autoritatívnym režimom.
Vražda Jána Kuciaka
Priam do steny narazil Robert Fico v otázke vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka. V minulosti sa premiér viackrát vyjadril v zmysle, že raz povie pravdu o tejto vražde a verejnosť bude veľmi prekvapená skutočným stavom vecí. Samozrejme, núka sa otázka, prečo to teda nepovie pred vyšetrovacími orgánmi, čo by malo byť jeho povinnosťou. Ďalšiu otázku, prečo si ho teda OČTK nepredvolajú, aby vo veci vypovedal, ani nepoložíme, lebo sa núka odpoveď, že aj pre ne je to len takzvaný bzukot múch, pre ktorý je škoda strácať čas.
V Nitre však Robert Fico vytiahol silnejší kaliber, keď sa odvolával na komunikáciu svojho poradcu Miroslava Lajčáka (ešte stále je jeho poradcom) so sexuálnym predátorom Jeffreyom Epsteinom: „Pýtam sa tu pred vami – a je vás tu asi tritisíc – po tom, čo teraz vyšlo v komunikácii v Spojených štátoch, kde sa hovorí, že tento týždeň padne slovenská vláda, lebo takto je to naplánované. Máme alebo nemáme právo vyzvať orgány činné v trestnom konaní, aby opäť začali vyšetrovať vraždu?“ Povedal Robert Fico a oslovil priamo aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a a generálneho prokurátora Maroša Žilinku: „Oficiálne vyzývam ministra vnútra SR a generálneho prokurátora SR, aby sa pod ťarchou nových okolností, ktoré sa objavili na medzinárodnej scéne, opätovne pozreli na to, čo sa v roku 2018 stalo, a dajte konečne pravdu slovenskému národu, ako to s novinárom a jeho priateľkou bolo.“
Pripomeňme – vykonávatelia vraždy boli odsúdení, Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne. O vine či nevine Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej by mal rozhodovať po vrátení rozsudku Najvyšším súdom nový senát Špecializovaného trestného súdu.
Pripomeňme – demisiu ministra vnútra Roberta Kaliňáka a neskôr premiéra Roberta Fica vyvolali v roku 2018 masové protesty verejnosti a nátlak koaličného partnera Bélu Bugára, hrozili predčasné voľby a vtedy Fico uprednostnil vlastný odchod pred voľbami, ktoré by ho pravdepodobne vymietli na politické smetisko.
Nájsť kauzálnu súvislosť medzi komunikáciou Epsteina s Lajčákom a pádom vlády je zrejme ďalším prejavom straty historickej pamäti a politického úsudku. Ale iste, ak jestvujú relevantné dôkazy, že vražda sa stala inak, ako vypovedali jej vykonávatelia, nech sa vyšetruje. Hoci zatiaľ to tak nevyzerá.
Voči Ficovi programovo servilný minister vnútra Šutaj Eštok totiž vyhlásil, že vyšetrovanie v prípade vraždy Kuciaka bolo uzavreté. Prípad je na súde, povedal minister a dodal: „Neviem, čo iné procesne je možné urobiť. Myslím, že sa k tomu jasne vyjadril aj generálny prokurátor.“
A čo na to generálny prokurátor? Generálna prokuratúra sa nebude vyjadrovať k výrokom a výzvam politikov v neskončenej trestnej veci, ktorá sa nachádza v štádiu trestného súdneho konania, povedala hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová.
Predstava osamelého kola v plote je teda dosť intenzívna.
Nebudeme handry
Ako však poznáme aj z osobného či profesionálneho života, ak niekto spochybní predstavu mohutného monolitu a naruší jeho štruktúru, trúfnu si potom mnohí ďalší.
V snahe prekryť svoje otrasené postavenie zasiahol Robert Fico voči podpredsedovi vlády Petrovi Kmecovi (Hlas-SD) a so slovami „nedovolím, aby táto vláda bola spájaná s pochybnosťami pri nakladaní s verejnými prostriedkami“ (skutočne to povedal) navrhol jeho demisiu prezidentovi Pellegrinimu.
Podľa dostupných informácií o pochybnom udeľovaní dotácií na podporu robotiky, automatizácie a biotechnológií je táto demisia opodstatnená, avšak jej spôsob (Kmec by zrejme podal demisiu sám) pobúril aj ministra vnútra a predsedu Hlasu Šutaja Eštoka, ktorý nečakane odvážne spojil túto demisiu s konfliktom predsedu vlády v Poprade: „Hlas konal bez potreby verejného gesta pána premiéra, ktoré, verím, nesúviselo s udalosťami v Poprade. O demisii bolo rozhodnuté.“
A keď už Šutaj Eštok trošku zdvihol hlavu, lepšie sa rozhliadol a prezentoval nespokojnosť s dvojakým metrom predsedu vlády. Podľa Hlasu by sa mal premiér rovnako zachovať aj pri ministroch za Smer – pri ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi z dôvodu nehôd vlakov a ministrovi investícií a informatizácie Samuelovi Migaľovi pre IT tender.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), ktorý dočasne prevzal Kmecov rezort, dokonca vyhlásil, že „pravidlá sa musia plniť a dodržiavať, nemôžeme si zase myslieť, že Hlas tu bude za nejakú handru“. Neskôr tento postoj vygradoval na tlačovke tvrdením, že Hlas nevie garantovať, že jeho poslanci v NR SR budú hlasovať za dôveru členom vlády, pokiaľ sa v koalícii nebudú dodržiavať dohody.
Ak si ešte pripočítame verejné výhrady Šutaja Eštoka a predsedu SNS Andreja Danka voči premiérovmu poradcovi Miroslavovi Lajčákovi, nevyzerá to na palácový prevrat a ani na predčasné voľby. V situácii, keď plastelíny tvrdnú, je však možné aj to, čo bolo donedávna ešte nepredstaviteľné. Korekcia najväčších prechmatov, napríklad. Novela Trestného zákona je prvou lastovičkou.










