Ak niekto čakal v novom rokovacom poriadku NR SR napríklad záväzok nezneužívať skrátené legislatívne konanie či presnejšie vymedzenie konfliktu záujmov poslancov, čakal márne.
Komu prekážajú mikiny, tričká či športová obuv rokujúcich poslancov, prípadne sa dožaduje finančných trestov za hraničné prejavy nesúhlasu voči kriveniu zákonov, ten bude v slovenskom parlamente spokojný.
Čo bolo „na začiatku“
Podnetom na sprísnenie vnútroparlamentných pomerov boli konflikty poslancov počas prerokovávania novely Trestného zákona, na poslednú chvíľu doplneného o tri prílepky (o Benešových dekrétoch, o ovplyvňovaní volieb zo zahraničia a o tzv. kajúcnikoch).
Zapojilo sa do nich viacero poslancov a poslankýň, ale do fyzickej konfrontácie sa dostali predovšetkým poslanci z Hnutia Slovensko (Igor Matovič, Jozef Pročko) a dvaja poslanci strany Hlas-SD, bývalí vrcholoví športovci Dušan Tittel (11-krát reprezentoval Česko-Slovensko a 44-krát Slovensko vo futbale) a Erik Vlček (viacnásobný olympijský medailista a desaťnásobný majster sveta v kanoistike).
Aj podľa Romana Michelka (SNS) „strašne nám nabili na to, aby sme pri novele rokovacieho poriadku urobili všetko pre to, aby takíto nespratníci, takíto primitívi nemohli takýmto spôsobom dehonestovať parlament“.
Rozumie sa, že ide hlavne o dôsledky pre Igora Matoviča a v kuloároch sa tento rokovací poriadok aj tak nazýva – lex Matovič.
Podstata novely
Reakciou koaličných strán na vyhrotenú situáciu, verbálne a fyzické konflikty počas decembrovej schôdze NR SR je gumený či náhubkový rokovací poriadok. Patrí k nemu aj etický kódex, predkladaný koaličnými poslancami Tiborom Gašparom, Róbertom Pucim a Adamom Lučanským.
Jeho podstatou je obmedzenie času rozpravy na 37,5 hodiny, finančné tresty neposlušným poslancom, diskrétna zóna pri rečníckom pulte a členoch vlády, dress code pre poslancov aj poslankyne, či absolútny zákaz vizuálnych pomôcok.
Upravuje sa aj dôraznejšie nasadenie parlamentnej stráže voči poslancom na základe výzvy predsedu a podpredsedov NR SR. Alebo aj bez nej, ak si to situácia bude vyžadovať.
Pozitívom je, že sa do rokovaní zavedie konsolidované znenie zákonov, čo poslancom pomôže presne sledovať, aké konkrétne zmeny sa do zákonov presadzujú. Uľahčí im to orientáciu v navrhovaných zmenách a ich dosahoch.
Prečítajte si aj:
Protest študentov: Je nebezpečné, ako riadia našu krajinu
18 hodín na jeden zákon
Najväčšie výhrady opozície smerovali predovšetkým k obmedzeniu času rozpravy na 37 a pol hodiny pri prvom čítaní. Podľa prepočtu to vyčlení 15 minút na jedného poslanca, opozícia by mala mať pri jednom zákone celkovo k dispozícii 18 hodín. Najviac z opozície pripadá na najsilnejšie Progresívne Slovensko – osem hodín a 15 minút.
Napriek opodstatnenej kritike opozície, že sa takto minimalizuje ich vplyv na schvaľovací proces, nie je to až tak málo. Sú to v podstate dva pracovné dni na jeden zákon. Ak by ich opozícia chcela naplno využiť napríklad pri 10-15 zákonoch, dostala by koalíciu do ťažkej situácie.
Nebola by schopná prijímať väčšinu zákonov, veď len program januárovej schôdze má 190 bodov. Zámer minimalizovať obštrukcie zo strany opozície tak môže veľmi rýchlo naraziť na stanovené limity.
Oveľa väčším problémom pri schvaľovaní zákonov je totiž priveľa rokovaní bez pripomienkového medzirezortného konania alebo v skrátenom legislatívnom konaní. To sa negatívne prejavuje na texte zákonov, schválených bez oponentúry odbornou verejnosťou.
Kladivo na neposlušných
„Kto bude narúšať priebeh schôdzí, bude sa správať nedôstojne, bude agresívny, vulgárny, arogantný, môže byť vykázaný zo sály,“ povedal pri prezentovaní nového rokovacieho poriadku predseda parlamentu Richard Raši (Hlas).
Poslancov na nevhodné konanie bude upozorňovať predsedajúci, sankciami za takéto správanie môže byť vykázanie alebo vyvedenie zo sály, či zákaz zúčastňovať sa rokovaní s výnimkou hlasovania, o ktoré poslanec nemôže prísť.
Hrozí aj strata jedného mesačného platu, v prípade opakovaného priestupku príde poslanec o dva mesačné platy aj paušály.
To je možno argumentom pre väčšinu poslancov, ale zrejme to nebude platiť na Igora Matoviča. Skôr mu to pomôže pri raste preferencií, lebo mesačný plat nie je pre predsedu Hnutia Slovenska prekážkou hodnou pozornosti.
„Igor Matovič sa bude správať tak ako doteraz a hrozba straty mesačného platu nebude pôsobiť špeciálne v jeho prípade ako odstrašujúci moment, čiže sa to úplne minie účinkom,“ hovorí poslanec SaS Ondrej Dostál.
Slama v topánkach Hugo Boss
Reakciou predovšetkým na tričká s hanlivými nápismi typu „Dosť bolo Fica“, ktorými sa prezentujú počas rokovaní poslanci Hnutia Slovensko, je článok IV Pravidlá obliekania v etickom kódexe.
„Za formálny odev sa považuje pánsky oblek s košeľou alebo slušné nohavice so sakom a košeľou pre muža a dámsky kostým, nohavice alebo sukňa s vrchným dielom alebo šaty vhodné na formálne príležitosti pre ženu a spoločenská (formálna) obuv.
Za formálny odev sa nepovažuje napríklad športové oblečenie (vrátane tričiek a mikín) alebo športová obuv.“ O slame v topánkach sa kódex nezmieňuje, zrejme ju bude tolerovať.
Náhubok aj na protestoch a v diskusiách
Nečakaným prekvapením pre opozíciu sa však stal etický kódex, najmä jedna formulácia v ňom. Podľa nej by totiž mali byť sankcionované aj prejavy poslancov mimo parlamentu, čo je podľa viacerých opozičných poslancov prvkom totalitných režimov a útokom na slobodu prejavu.
Prinajmenšom umožňuje aj takúto interpretáciu formulácia, že „poslanec sa zdrží mediálnych a verejných prejavov, ktoré narúšajú osobnú dôstojnosť poslancov alebo iných osôb a neprimeraným spôsobom znevažujú ich prácu“.
Je to v podstate snaha o nasadenie náhubku poslancom, ktorí sa budú kriticky vyjadrovať na adresu svojich politických rivalov, či už na protestoch, na sociálnych sieťach, na tlačovkách alebo aj v diskusiách.
Bude narušením osobnej dôstojnosti poslanca napríklad jeho označovanie za obžalovaného kriminálnika? Zdá sa, že práve v tejto časti by mohlo byť potenciálne podanie rokovacieho poriadku na Ústavný súd úspešné.
Nedá sa to nespomenúť, ale aj tento rokovací poriadok je plne v súlade s už spomínanou štúdiou amerického politológa Larryho Diamonda Dvanásť krokov od demokracie k autokracii. Jej prvý bod znie „Démonizovať a delegitimizovať politickú opozíciu“.
