Kolaps iránskej meny, prudký rast cien a neschopnosť štátu stabilizovať situáciu v krajine spojili majiteľov obchodov, študentov aj obyvateľov chudobnejších regiónov do spoločného tlaku na 47 rokov vládnuci konzervatívny teokratický režim. Viacerí pozorovatelia v tom vidia prebúdzanie sa historického povedomia obyvateľov Iránu siahajúceho k Perzskej ríši a zároveň únavu z režimu, ktorý ich izoloval od západného sveta.
Podľa exilových zdrojov a ľudskoprávnych organizácií sa protesty rozšírili už do viac ako 220 lokalít a zasiahli takmer 80 miest v 26 provinciách. Hlásených je takmer 20 obetí, stovky zranených a takmer tisíc zatknutých. Jedným z najkrvavejších sa stalo západoiránske mesto Malekšáhí. Bezpečnostné zložky tam po paľbe do davu zanechali najmenej päť mŕtvych a takmer tridsať zranených.
Protesty sa presúvajú aj do menších miest a na univerzity – kombinácia, ktorá je pre režim mimoriadne nebezpečná, pretože spája ekonomický štrajk s politickou mobilizáciou mladej generácie.
Mena padá, režim pritvrdzuje
Bezprostredným impulzom protestov bola podľa ČTK dramatická devalvácia iránskeho riálu. Neoficiálny kurz amerického dolára sa priblížil k 1,4 milióna rialov, zatiaľ čo oficiálny kurz je už len jeho formálnou fikciou. Štrajky obchodníkov dokázali v kritických momentoch iránskej histórie opakovane oslabiť mocenské jadro režimu.
Režim však nopak pritvrdzuje. Podľa porátlu Iran International šéf iránskej justície Gholamhossein Mohseni Ejei v pondelok vyhlásil, že úrady „nesmú prejavovať žiadnu zhovievavosť“ voči ľuďom zapojeným do nepokojov. „Nemôžeme zostať ticho tvárou v tvár tým, ktorí chcú zneužiť situáciu a narušiť bezpečnosť a pokoj ľudí,“ uviedol. Protesty prepojil s podporou zo strany Izraela a USA
Vývoj v Iráne pozorne sleduje židovský štát, na ktorý Irán v roku 2024 dva krát priamo zaútočil a v júni 2025 s ním viedol 12-dňovú vzdušnú vojnu. Šéf izraelskej opozície Jair Lapid Teheránu na sieti X povedal: „Iránsky režim by mal veľmi pozorne sledovať, čo sa deje vo Venezuele.“ Odkaz je jasný – autoritárske režimy, ktoré sa spoliehajú na represiu a zahraničné spojenectvá, môžu naraziť na bod, keď sa ich ochranný dáždnik úplne rozpadne.
Podobne symbolický bol aj krok bývalého iraelského premiéra Naftaliho Bennetta, ktorý na sieti X zverejnil krátke video s presýpacími hodinami a jednoduchým odkazom adresovaným iránskemu režimu: „Teraz je ten čas.“ Ide o minimalistické gesto, no v kontexte preplnených iránskych ulíc má výrazný psychologický účinok – naznačuje, že čas pracuje proti Teheránu.
Premiér Izraela Benjamin Netanjahu podľa servera Al Arabiya vyjadril solidaritu s iránskym ľudom. Podporu demonštrantom vyjadrilo aj izraelské ministerstvo zahraničných vecí a výrazný status už na začiatku nepokojov zverejnila v perzštine aj izraelská tajná služba Mossad. Vyzvala Iráncov, aby vyšli do ulíc. „Sme s vami, nielen slovami, ale aj v teréne,“ odkázal Mosad. Teherán reagoval obvinením Izraela a USA z „podnecovania násilia“ a „podkopávania národnej jednoty“.
Zelená od USA
Do tohto obrazu zapadá aj postoj aj USA. Prezident Donald Trump vyhlásil, že vývoj v Iráne pozorne sleduje a varoval, že ak režim začne zabíjať demonštrantov, odpoveď USA bude tvrdá. V pozadí týchto slov je aj nedávny americký zásah vo Venezuele, ktorý funguje ako demonštrácia sily.
Irán bol zároveň jednou z hlavných tém rokovaní Netanjahua v Bielom dome koncom roka 2025, tesne pred vzburou Iráncov. Prezident Trump vtedy povedal, že Izrael má „zelenú“ na zásah, ak bude Teherán pokračovať v programe balistických rakiet alebo v jadrovom programe. Dodal, že v takom prípade by bol zásah „rýchly“. V kombinácii s vnútornými nepokojmi to vytvára pre iránske vedenie jasnú rovnicu: tlak zvnútra sa stretáva s hrozbou zvonka.
Počas nedele, len deň po intervencii americkej armády vo Venezuele, sa z USA do Európy presunuli nezvyčajne veľké objemy americkej vojenskej techniky, čo naznačuje prípravu na krízový scenár. Takéto pohyby zvyčajne slúžia ako predsunutá logistika pre prípad rýchleho zásahu USA alebo ako operačné krytie pre možnú izraelskú operáciu s americkou podporou.
Chameneí v Moskve?
Pád alebo vážne oslabenie režimu by mal zásadný dopad na geopolitickú mapu regiónu. Oslabil by iránskych teroristických proxy spojencov: Hizballáh, Húsíov a Hamas, podporil by umiernené sunitské režimy v Saudskej Arábii, a Spojených Arabských Emirátoch, prekreslil by mocenskú rovnováhu na Blízkom východe a oslabil postavenie Ruska, ktoré v posledných rokoch prehlbuje spoluprácu s Iránom vo vojenskej oblasti. Mohlo by to pomôcť Ukrajine, pretože iránsky režim je významným dodávateľom vojenskej techniky do Ruska.
Denník The Times v nedeľu zverejnil špekuláciu o tom, že najvyšší vodca Alí Chameneí má mať pripravený záložný plán úteku do Ruska v prípade kolapsu bezpečnostných zložiek. Toto zapadá do obrazu režimu, ktorý je aktuálne vo „fáze prežitia“, ako ho opisuje New York Times. Aj keby išlo len o krízové plánovanie, samotná existencia takýchto úvah naznačuje nervozitu na najvyšších poschodiach moci v Teheráne.
