Donald Trump je známy svojimi silnými rečami. Keď v októbri ohlásil „obrovské sankcie“ voči ruským ropným spoločnostiam Lukoil a Rosnefť, zdôrazňoval, že ide o priamy zásah do srdca ruskej ekonomiky.
Analytici boli vtedy v hodnotení, čo sankcie prinesú a či proti vojne na Ukrajine naozaj zaberú, opatrní. Veď Európa sankcie schvaľuje a hovorí o nich už roky a napriek tomu vlani podľa Rádia Sloboda doviezla z Ruska fosílne palivá za takmer 22 miliárd eur. Dôvera, že to v tomto prípade Američania myslia naozaj vážne, bola dosť naštrbená.
Cieľom amerických ropných sankcií bol „vojnový stroj Kremľa“, ktorý práve z exportu ropy financuje útoky na Ukrajinu. Išlo o prvé priame sankcie USA voči Rusku, čo je významným geopolitickým krokom.
Pád exportu
Po mesiaci prináša Trumpovo opatrenie prvé ovocie. Export ropy z Ruska sa výrazne znížil a zdá sa, že by to Moskve mohlo spôsobiť vážne finančné problémy. Od začiatku mesiaca sa napríklad dovoz ruskej ropy do Indie znížil oproti októbru o takmer dve tretiny, informuje portál The Economic Times podľa údajov dátového centra Kpler.
India je pritom aktuálne najväčším odberateľom ruských ťažiarov. Ďalší dvaja významní zákazníci v novembri tiež poriadne okresali nákupy – Čína o takmer polovicu a Turecko dokonca až o 87 percent. Dôvodom sú obavy týchto troch krajín z naštrbenia vzťahov s USA, ak by americké sankcie ignorovali.
V októbri pritom odkúpili až 90 percent exportu ropy z Ruska. Krajina však v súčasnosti nevie, čo s vyťaženou ropou. Prepad odbytu núti Rusko posielať naplnené tankery na more aj bez dohodnutých zákazníkov, ktorých hľadá počas plavby. To však predstavuje veľké riziko a hlavne tlak na cenu. Každý deň tankera s ropou na mori stojí peniaze a odberatelia o tom vedia, takže sa môžu dohadovať o zľavách a odkladoch zaplatenia.
Lukoil a Rosnefť sú tak v nepríjemnej situácii. Až polovica z ich novembrového vývozu vyrazila na more nepredaná a hľadať domovský prístav si môže aj mesiace. Analytici hovoria, že dovoz do Indie sa úplne nezastaví, rafinérie však budú oveľa opatrnejšie. Ruskú ropu budú kupovať iba od dovozcov, na ktorých sa nevzťahujú sankcie. Tí zas budú musieť ropu tajne prekladať z ruských lodí priamo na mori, čo ju predražuje.
Dovoz z Ruska sa teda výrazne zníži, podobne ako v prípade skvapalneného zemného plynu LPG. Ostatne, v tomto prípade bol ruský LPG nahradený americkým – India medzičasom s USA podpísala zmluvu, ktorá jeho dovozom pokryje až desatinu svojej potreby.
Sankcie zabolia
Pre Rusov je však najhoršie, že situácia s ich nechcenou ropou sa už odrazila na cene, za akú sa ju darí predávať. Tento týždeň klesla cena ropy Urals podľa portálu oilprice.com v čiernomorskom prístave Novorossijsk na 36,68 amerického dolára za barel (159 litrov). To je najnižšia suma za takmer tri roky. Zároveň je to o 23 dolárov nižšia suma, než za akú sa predáva americká ropa WTI, a o 27 dolárov nižšia oproti európskemu Brentu.
O tom, aké je to pre ruskú ekonomiku bolestné, hovorí aj údaj, že októbrové príjmy štátneho rozpočtu Ruska sa oproti vlaňajšiemu októbru znížili o 27 percent, pričom najväčšia časť pochádza práve z predaja ropy a plynu. Možno očakávať, že pokles v novembri bude ešte prudší a nepríjemne zasiahne veľkú časť ruského štátneho sektora.
Sankcie však zatiaľ nezastavili export ruskej ropy do Európy – konkrétne na Balkán, do Maďarska a na Slovensko. Maďarský koncern MOL, ktorému patrí aj slovenská rafinéria Slovnaft, je jedným z najväčších odberateľov v Európe. Denne spracuje zhruba 470-tisíc barelov v piatich rafinériách v Százhalombatte, Bratislave, talianskej Mantove, ako aj chorvátskych mestách Rijeka a Sisak.
Je to zhruba desatina celkového exportu ropy z Ruska. MOL však už nevyužíva iba ruskú ropu. V roku 2024 sa podľa jeho údajov palivá pre Maďarsko a Slovensko vyrobili z ruskej ropy iba z 87 percent. Pre ostatné krajiny, ako napríklad Rakúsko a Česko, sa ruské suroviny pri výrobe využívať nesmú.
Sankcie prezidenta Trumpa voči Putinovmu Rusku a jeho odberateľom preto vzbudili obavy u premiérov Maďarska a Slovenska, Viktora Orbána a Roberta Fica. Orbán si bol výnimku z nich vyrokovať minulý týždeň priamo v Bielom dome. Podarilo sa mu amerického prezidenta presvedčiť, že MOL by odstrihnutie od Putinových surovín nezvládol a ochromilo by to ekonomiku v oboch krajinách. Maďarsko a Slovensko tak dostali z postihov ročnú výnimku.
Tankovaním za vojnu
Slovenskí a maďarskí motoristi budú tak svojimi peniazmi pri tankovaní ešte dlho podporovať imperialistické výboje upadajúcej moskovskej ríše, ktorá svoju prosperitu stavia práve na rope a plyne.
Zdá sa, že tieto dve krajiny sú jedny z mála, ktoré brzdia Trumpov tlak na Vladimira Putina, ktorým chce ukončiť vlečúcu sa krvavú agresiu Kremľa na Ukrajine. Úder na ruskú ropu veľmi pravdepodobne zafunguje, pretože keď sa Putinovi minú peniaze, bude otvorenejší ústupkom.
Do konca roka sa ukáže, aké bolestné pre neho bude, že mesačne príde o zhruba tri a pol miliardy eur na znížených cenách a obmedzenom exporte ropy – pokiaľ si veľkí svetoví hráči nezačnú vybavovať výnimky podobne ako dvaja malí diverzanti zo strednej Európy. Iba jednota lídrov najväčších krajín, ktorí odstavia Putina od príjmov, pomôže zastaviť ničivú vojnu, v ktorej už roky zbytočne umierajú tisíce nevinných ľudí.
