Minulý piatok v skorých ranných hodinách spustil Izrael bezprecedentnú masívnu vojenskú operáciu na území Iránu s názvom Povstávajúci lev.
Udialo sa tak po zverejnení správ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, že Irán stojí tesne pred spustením výroby jadrovej zbrane. Na deň presne sa tým skončila aj 60-dňová lehota prezidenta USA Donalda Trumpa na diplomatické riešenie a dohodu o ukončení obohacovania uránu islamskou republikou. Keď ju Irán odmietol, Izrael zaútočil.
Spolu 200 stíhačiek židovského štátu vyše 1 500 km od svojich základní a s logistickou podporou USA ostreľovalo v prvej vlne útoku zo vzduchu strategické ciele v Teheráne, Isfaháne a ďalších lokalitách. Údery zasiahli kľúčové ciele protivzdušnej obrany, objekty spojené s jadrovým výskumom a vojenské velenie Iránu.
Už v prvých hodinách bojov sa podarilo Izraelu zlikvidovať kľúčových predstaviteľov ozbrojených zložiek islamskej republiky vrátane šéfa generálneho štábu či veliteľa Islamských revolučných gárd. Tie si režim ajatolláhov budoval ako elitnú a prioritne vyzbrojovanú paralelnú armádu.
Premiér Benjamin Netanjahu v piatok ráno zvolal do Jeruzalema mimoriadne zasadnutie izraelskej vlády a oznámil, že Izrael konal z nevyhnutnosti: „Nemohli sme to prenechať ďalšej generácii. Tá by možno už ani nebola.“
V sobotu dopoludnia Izrael hlásil, že má celý vzdušný priestor Iránu, ktorý je 75-krát väčší ako židovský štát, pod svojou kontrolou a jeho stroje sa v ňom môžu voľne pohybovať.
Moment prekvapenia
Izrael piatkovým náletom oživil spomienky na legendárnu šesťdňovú vojnu. V roku 1967 v nej preventívnym útokom odvrátil kroky a snahy Egypta a Sýrie zničiť Izrael a „zahnať Židov“ do mora, ako vtedy hodnotili situáciu predstavitelia týchto krajín.
Iránsky režim ostal v piatok podľaThe New York Timeskompletne zaskočený. Vysokopostavení predstavitelia Iránskej islamskej republiky priznali, že takýto rýchly a koordinovaný zásah zo strany Izraela pred plánovaným kolom rozhovorov v Ománe neočakávali. Informácie o bezprostredne hroziacom útoku považovali za psychologickú operáciu.
Vojenskí velitelia ostali v noci nechránení. Generál Hadžizadeh dokonca zvolal mimoriadnu vojnovú poradu na základni v Teheráne. No a práve tú s chirurgickou presnosťou zasiahol izraelský projektil. Zahynul Hadžizadeh aj jeho štáb. Najvyšší iránsky vodca Chameneí stál pred rozhodnutím: ustúpiť a čeliť domácemu poníženiu, alebo riskovať vojnu, ktorá môže ohroziť samotný režim. Rozhodol sa odpovedať raketami.
Irán na civilistov
Irán zareagoval hneď v piatok večer a po vlne pomalších dronov nasadil svoju zbraň, obávanú aj v prostredí izraelskej armády, balistické rakety. Do pondelkového rána vypálil na Izrael celkovo 370 rakiet a niekoľko stoviek dronov v jedenástich vlnách útokov. Zatiaľ čo drony dokázal Izrael zachytiť všetky, 30 balistických rakiet jeho protivzdušnú obranu prerazilo.
Kým izraelské údery zatiaľ cielia výlučne na vojenské objekty a zariadenie jadrového programu, iránske strely dopadajú prevažne na civilné obyvateľstvo Tel Avivu, Jeruzalema a Haify. Len v noci z nedele na pondelok zahynulo osem ľudí, od začiatku konfliktu ich tak podľa denníkaThe Jerusalem Postbolo spolu už 24. Medzi prvými obeťami boli štyri arabské ženy v mestečku Tamra pri Haife či päť Ukrajincov v meste Bat Jam. Zranenia si vyžiadali hospitalizáciu 287 osôb.
Izraelská armáda v nedeľu vyslala priamu výzvu na evakuáciu v jazyku fársí a arabčine určenú iránskym civilistom v okolí závodu na výrobu zbraní pri Teheráne. Prax, ktorú doteraz využívala pri zásahoch v Gaze či Libanone, použila v Iráne prvý raz.
Opatrná arabská reakcia
Lídri arabského sveta reagovali na úder Izraela navonok kriticky, no zároveň bez zásadného nesúhlasu. Katarský denníkAl‑Araby Al‑Jadeedoznačil operáciu Povstávajúci lev za „zúžený a cielený úder“, ktorým Izrael posiela jasný odkaz. Saudský denník Arab News aj egyptské a bahrajnské médiá uviedli, že Izrael konal v mene regionálnej bezpečnosti a ochrany pred iránskym jadrovým programom.
Spojené štáty stoja jasne za Izraelom. Prezident Trump preABC Newsoznačil útok za „vynikajúci“. Severoatlantická aliancia uznáva právo Izraela na sebaobranu, no jej členovia zároveň vyzývajú na maximálnu zdržanlivosť. Jordánsko uzavrelo svoj vzdušný priestor, avšak zároveň aktívne pomáha Izraelu pri zostreľovaní dronov letiacich ponad svoje územie na Izrael.
Iránčania v exile, obyvatelia niektorých častí Iránu, ale aj niektorých štvrtí iránskej metropoly usporiadali masové demonštrácie na podporu izraelského zásahu. Ten by mohol viesť k zvrhnutiu militantného šiítskeho režimu, ktorý autoritatívne vládne Iránu už od 1979.
Nebývalá jednota
Irán delili podľa denníkaThe Times of Israellen týždne od výroby jadrovej bomby. Po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 dostali iránski vedci príkaz tajne pracovať na jej vývoji. Armáda tento proces tajne sledovala. Vedci, ktorých Izrael zlikvidoval pri prvých úderoch armády, sa priamo podieľali na vývoji iniciačného jadrového zariadenia. Denník Israel Today hovorí o zásahu v poslednej chvíli.
Líder izraelskej opozície a predseda liberálnej strany „Existuje budúcnosť“ Jair Lapid pre denníkThe Jerusalem Postuviedol: „Premiér Benjamin Netanjahu je mojím politickým súperom, ale jeho rozhodnutie zaútočiť na Irán práve teraz je správne. Celá krajina je zjednotená, keď čelíme nepriateľovi, ktorý sa zaprisahával, že zanikneme, nič nás nerozdelí.“ Za rozhodnutím Netanjahua a postupom armády podľa informácií Israel Today stojí celá opozícia.
Osobitný význam malo vyjadrenie Mansoura Abbása, lídra strany Ra’am, ktorá ako jediná arabská strana pôsobila v izraelskej vládnej koalícii, a to v predchádzajúcej vláde. Abbás vyzval arabské obyvateľstvo Izraela, aby rešpektovalo pokyny izraelského velenia. Tým naznačil, že aj v arabskej komunite existuje potreba lojality k štátnym inštitúciám v čase vojny.
Uškodili Putinovi
Izrael, ktorého rozloha zodpovedá polovici Slovenska, počas viac ako 600 dní vojny od napadnutia Hamasom odolával útokom zo siedmich frontov. Od piatka je v starej známej pozícii. Podobne ako v roku 1981 pri zničení reaktora Osirak v Iraku či likvidácii podobného zariadenia v roku 2007 v Sýrii robí čiernu prácu za civilizovaný svet. Tentokrát zbavuje Irán schopnosti vlastniť atómové zbrane, ktoré sú rovnakým rizikom pre Izrael, ako aj pre nás.
Úderom na Irán sa odrezáva aj kľúčový zdroj podpory pre teroristov Hamasu. Ak misia Izraela v Iráne uspeje, Hamas stratí svojho hlavného spojenca a Gaza bude mať možnosť dýchať aj bez teroru. Zároveň sa tým oslabuje aj Putinovo Rusko, strategický partner Iránu, od ktorého nakupovalo napríklad vraždiace drony, využívané na útoky proti civilistom na Ukrajine.
