Španielsko čaká 29. novembra politický súboj, ktorý môže ukončiť osemročnú éru socialistického premiéra Pedra Sáncheza. Predčasné voľby oznámil 5. októbra po tom, čo jeho menšinová vláda nedokázala presadiť opatrenia proti bytovej kríze. Kráľ Filip VI. následne rozpustil parlament.
Sánchez, ktorý vládne od roku 2018, chce vďaka predčasným voľbám rozšíriť „ľavicovú a progresívnu koalíciu“. Voľby vykresľuje ako rozhodovanie medzi progresívnou politikou a nástupom krajnej pravice.
Opozícia však hovorí o potrebe ukončiť korupčné škandály, politickú nestabilitu a nezvládnutú migráciu. Rozhodujúci úder vláde zasadila katalánska separatistická strana Junts, ktorá pôvodne umožnila vznik Sánchezovho kabinetu. Pri hlasovaní o ochrane nájomníkov sa pridala k pravicovej opozícii. Premiér tak stratil schopnosť presadzovať kľúčové opatrenia.
Bytová kríza ako rozbuška
Symbolom spoločenského napätia sa stala 87-ročná María del Carmen Abascalová. V madridskom byte žila 70 rokov, no po jeho odkúpení investičnou spoločnosťou jej nájomné vzrástlo z 500 na 2 650 eur mesačne. Jej dôchodok pritom dosahoval iba 1 350 eur.
Súdne vysťahovanie, ktoré prebehlo 23. septembra vyvolalo masové protesty. Dramatickému osudu dôchodkyne a okolnostiam jej sporu s novým majiteľom bytu sa venovala aj britská BBC. Hoci sa právnikom po čase podarilo vyrokovať jej návrat do bytu, Abascalová 7. októbra zomrela v nemocnici.
Jej príbeh sa stal celonárodným symbolom zápasu o dostupné bývanie. Na madridskom námestí Puerta del Sol vyrástol protestný tábor s približne dvetisíc stanmi. Demonštrácie sa rozšírili do ďalších miest a v Barcelone dokonca prerástli do násilných stretov s políciou.
Ako informoval denník El País, najväčšie španielske odborové centrály podporili generálny štrajk naplánovaný na 11. novembra, iba 18 dní pred voľbami. Pôjde o prvý takýto štrajk s podporou hlavných odborov za 14 rokov.
Vláda 6. októbra opätovne schválila dekréty predlžujúce ochranu zraniteľných nájomníkov pred vysťahovaním do roku 2030. Počítajú aj s obmedzením rastu nájomného a vyšším zdanením turistických prenájmov. Potvrdiť ich však musí 69-členný stály výbor rozpusteného parlamentu.
Pravica cíti príležitosť
Podľa septembrového prieskumu, ktorého výsledky zverejnil španielsky denník El País, má opozičná Ľudová strana podporu 31 percent voličov a pravicový Vox ďalších 18 percent.
Vládnuci socialisti dosahujú 27 percent a menšie ľavicové strany približne desať percent. Ak by sa tieto preferencie premietli do rozdelenia poslaneckých mandátov, pravica by mohla získať parlamentnú väčšinu.
Odhad volebných preferencií v Španielsku
Líder Ľudovej strany Alberto Núñez Feijóo označil voľby za príležitosť na „hlbokú, poctivú a nevyhnutnú zmenu“. Predseda Voxu Santiago Abascal presadzuje výrazné obmedzenie migrácie a uprednostňovanie španielskych občanov. Prípadná spolupráca oboch strán by znamenala zásadný politický obrat.
Sánchez sa pokúša mobilizovať ľavicu sociálnymi témami. Pripomína hospodársky rast, ktorý jeho vláda dosiahla a podľa neho bol oproti Francúzsku či Nemecku trojnásobný. Jeho problémom však zostáva rozpor medzi priaznivými ekonomickými výsledkami a skúsenosťou ľudí, ktorí si nedokážu zabezpečiť bývanie.
Rozhodnutie presiahne hranice
Bytová kríza si pritom vyžaduje viac než reguláciu nájomného. Ochranu zraniteľných treba spojiť s výstavbou bytov, zrýchlením povoľovania a podporou investícií. Bez rozširovania ponuky môže samotná regulácia nedostatok bývania ešte prehĺbiť.
Výsledok volieb však môže ovplyvniť aj zahraničnú politiku Madridu. Nástup pravice by mohol zmeniť najmä španielsky postoj k Izraelu a migrácii. Sánchez podporuje Ukrajinu proti ruskej agresii, no patrí aj medzi najostrejších európskych kritikov izraelských operácií v Pásme Gazy, ktoré označuje za „genocídu“.
