To, že bohatí sú stále bohatší, je fakt, ktorý nie je ťažké dokázať. Francúzsky profesor ekonómieGabriel Zucman tvrdí,že tritisíc najbohatších ľudí na svete vlastní bohatstvo za 14,4 bilióna amerických dolárov. To je približne 13 percent hrubého domáceho produktu, ktorý sa na celom svete vytvorí.
Tento podiel stále stúpa, veď ešte v roku 1993 vlastnili svetoví miliardári majetok v hodnote menej ako troch percent globálneho HDP. Koncentrácia bohatstva v ich rukách však nespôsobuje chudobu iných, keďže aj životná úroveň veľkej väčšiny svetového obyvateľstva sa za ten čas tiež zvyšovala.
Podľa rebríčka časopisu Forbesvlastní 10 najbohatších Slovákov majetok za 13,6 miliardy eur, čo je viac ako desatina slovenského HDP. Prví piati sú miliardári, aj keď časť ich majetku nie je na Slovensku.
Tri percentá
Ich bohatstvo stále narastá. Proti tomu by, pravdaže, nikto nič nenamietal, ak by sa nešírili pochybnosti, či sa dostatočne podieľajú na financovaní svojho domovského štátu. Ten dokáže udržiavať sociálny a dôchodkový systém v chode iba za cenu, že si masívne požičiava peniaze. Aj preto vláda na Slovensku pripravila občanom už tretí konsolidačný „darček“ v podobe zvyšovania daní, odvodov a obmedzovania rastu dôchodkov.
Daňová expertka Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners je presvedčená, že bohatí Slováci sa zdaneniu vyhýbajú, napríklad cez zakladanie spoločností na Cypre, do ktorých vyvezú zisk a platia z neho len veľmi nízke dane. „Z polmiliardového zisku tam odvedú trojpercentnú daň, uvádzajú to aj vo výročných správach svojich fondov,“ vysvetľujev rozhovore pre portál aktuality.sk.
Podľa nej sa počet firiem slovenských majiteľov na Cypre stále zvyšuje, podobné to bude zrejme aj v ďalších daňových rajoch. Vláda by teda mala pripraviť systém, aby sa zahraničné majetky slovenských občanov zdanili na Slovensku.
Podobný systém sa pripravuje aj na európskej úrovni. Mnohí bohatí ľudia dokonca po tom aj sami volajú a združujú sa v hnutí nazvanom Tax me (Zdaň ma). V Nemecku zas existuje hnutie Tax me now (Už ma zdaň),prezentujúce sa ako iniciatíva majetných,ktoré sa aktívne zasadzuje za daňovú spravodlivosť.
Cieľom tejto iniciatívy je, aby „všetci priniesli spravodlivý príspevok v mene spoločného blaha“. Preto sa veľké dedičstvá vrátane firemného majetku musia zdaňovať rovnako ako všetky ostatné dedičstvá. Miliardárske rodiny sa už nesmú vyzúvať zo svojej spoločenskej zodpovednosti. Zaplatenie dane z dedičstva by malo byť vecou cti.
Tax me now pripomína, že zdaňovanie veľkých majetkov sa v Rakúsku zrušilo v roku 1993, v Nemecku v roku 1997 a vo Švajčiarsku existuje iba v niektorých kantónoch a s veľmi nízkymi sadzbami. Niekde dokonca majú cudzinci možnosť rokovať s úradmi o výške dane zo svojho majetku na území kantónu. Iniciatíva žiada opätovné zavedenie každoročného platenia dane z majetku presahujúceho určitú hodnotu.
Úspory zaplatia bohatí
Aj vo Francúzsku sa vášnivo diskutuje o tejto téme. Iniciátorom je práve spomínaný ekonóm Zucman, podľa ktorého vznikol aj pojem Zucmanova daň. Zdaňovanie majetku bohatých zrušil terajší prezident Emmanuel Macron na začiatku svojho úradovania v roku 2017.
Zucman navrhuje zdaniť majetok nad sto miliónov eur dvojpercentnou sadzbou, pričom by platila iba pre fyzické osoby.Podľa francúzskych médií by sa to týkalopribližne 1 800 domácností v krajine.
Štátu by to vynieslo približne 20 miliárd eur ročne, čo je polovica financií, ktoré musí Francúzsko ušetriť kvôli záchrane svojho rozpočtu. Toto číslo síce mnohí spochybňujú, realitu však ukáže len skutočné vymáhanie dane.
Francúzov v každom prípade dráždi, že 75 najbohatších domácností s priemerným ročným príjmom nad miliardu eur bolo zdanených iba sadzbou 26 percent, ako zistila štúdia parížskeho inštitútu, ktorú citujeDenník N.Z pohľadu Slovenska je to naozaj úsmevný problém, keďže mnohí tunajší miliardári neplatia zo svojich príjmov ani zlomok toho, čo francúzski.
Kým mnohí francúzski boháči označujú daň z majetku za komunistické šialenstvo a ľavicový extrémizmus, počas vlaňajšieho Ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose vystúpili zástupcovia 250 miliardárov a milionárov z celého sveta a žiadali zavedenie globálnej dane z bohatstva.
Celebrity, ako napríklad dedička filmového koncernu Abigail Disney alebo Valerie Rockefeller, dedička zo známej rodiny, vyhlasujú, že by to pomohlo zaplatiť verejné služby na celom svete. Tvrdia, že ich životnú úroveň to neovplyvní, a považujú to za investíciu do spoločnosti,informuje portál stvr.sk.
Koho žmýkať
Zdá sa, že dvojpercentná daň z majetku by najbohatších neurazila ani im neuškodila. Ak by sa také niečo podarilo zaviesť na Slovensku, iba desať najbohatších občanov by štátu tento rok prispelo 272 miliónmi eur. Ak by sa daň vzťahovala na majetky nad 100 miliónov eur, možno predpokladať príjem medzi pol a jednou miliardou eur. Teda minimálne tretinu toho, čo chce štát získať konsolidáciou.
To by však Slovensko muselo mať vládu, ktorá pri záchrane rozpočtu hľadá peniaze tam, kde ich je dosť, a nie tam, kde chýbajú. Napriek tomu sa rozhodla žmýkať strednú vrstvu, živnostníkov, firmy a prakticky všetkých, ktorí vytvárajú hodnoty a pracovné miesta v mikroekonomike. Populárna myšlienka, aby bohatí v ťažkých časoch prispievali zo svojho majetku viac, tak ostáva len témou pivných debát.
NA TITILNEJ SNÍMKE: Jaroslav Haščák, jeden zo spolumajiteľov slovenskej finančnej skupiny Penta, počas hlavného pojednávania (v januári 2020) vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Hačšák patrí medzi desiatich najbohatších ľudí na Slovensku.
