Novozvoleného pápeža Leva XIV. ste plánovali pozvať ako hosťa na tohtoročné Cyrilo-metodské dni v Nitre. Poznáte sa s ním?
Nemôžem povedať, že sa s ním poznám. Stretli sme sa spolu dvakrát, keď bol ešte prefektom Dikastéria pre biskupov (pozn. redakcie: dikastérium môžeme prirovnať k úradu ako je napríklad ministerstvo). Prvýkrát to bolo pri našej minuloročnej návšteve Ad limina v Ríme a druhý raz na záver národnej púte začiatkom apríla, takisto v Ríme. Prvé stretnutie bolo skôr formálne v rámci našich návštev jednotlivých dikastérií a to druhé, pred piatimi týždňami, bolo neformálne a veľmi milé.
Kde to bolo?
Čakali sme spolu na svätú omšu v Bazilike sv. Petra a rozprávali sme sa. Vtedy slovenským biskupom povedal, že sa pripravuje na návštevy Slovenska, ktoré mali byť začiatkom júna v Košiciach a potom začiatkom júla v Nitre a v Levoči. Na tieto púte sa vždy hľadajú významní hostia. Biskupi, ktorých sa to týka, sa dohodli, že tento rok pozvú kardinála Prevosta a on pozvanie prijal.
Príde teda nový pápež na Slovensko, ako sľúbil, keď bol ešte kardinálom? Hovorili ste s ním o tom?
Nie, nehovoril som. Teraz to však určite nebude možné.
Kardinál Prevost bol vaším nadriadeným ako šéf Dikastéria pre biskupov. Čo vás na ňom zaujalo?
Viac by vám o ňom vedeli povedať jeho rehoľní spolubratia. Ja môžem spomenúť len to, že pri oboch stretnutiach som mal z neho pocit, že je to, povedal by som, Boží muž. Vyžarovala z neho jednoduchosť, pokora, ale pritom priamosť. Obdivujem, ako ho Boh našiel a ukázal Cirkvi. Ešte pred dvomi rokmi bol neznámym biskupom v neznámej diecéze kdesi pod Andami. O dva roky sa stal pápežom. Je to neuveriteľné.
Aká bola vaša prvá myšlienka potom, ako oznámili meno nového pápeža?
Pár dní pred konkláve som si povedal, že sa nebojím o budúcnosť Cirkvi. Viem, že nový pápež bude v konečnom dôsledku vybraný Duchom Svätým, bude prorokom pre dnešnú dobu a Božím mužom. Keď som počul meno kardinála Prevosta, ktorého som takto vnímal už z našich stretnutí, pomyslel som si: Bože, ty si verný a plníš očakávania a prisľúbenia. Tisli sa mi do očí slzy od dojatia. Bez najmenšej pochybnosti som v tom videl dielo Ducha Svätého.
Čo môžeme čakať od augustiniána, Američana a misionára na pápežskom stolci?
Naznačil to už v príhovore pred kardinálmi, keď sa jednoznačne prihlásil k línii Druhého vatikánskeho koncilu a pápeža Františka. Toto o ňom kardináli určite vedeli už pred samotnou voľbou. Jeho rýchle zvolenie vo štvrtom kole je jasným znakom toho, že aj Cirkev ako taká pochopila, že musí pokračovať v ceste, ktorou nás učil ísť pápež František, teda po ceste otvorenosti, služby a misionárskeho zápalu, nie starostlivosti o samu seba. A keďže nový pápež bol misionárom, bude k tomu povzbudzovať aj nás.
Pápež bol aktívnym účastníkom Synody o synodalite a veľmi rýchlo jej výstupy prenášal do praxe svojho bývalého úradu. Viete si predstaviť, že by v praxi fungoval jeho návrh, aby biskupa volilo plénum kňazov, rehoľníkov a laikov?
V Dikastériu pre biskupov pod vedením kardinála Prevosta už pracovali tri ženy, ktoré spolupracovali pri výbere biskupov. Kardinál oceňoval ich prínos a ženský pohľad na vec. Vôbec mi to neprekážalo, vítal som to. Sám mám osobnú skúsenosť zo spolupráce so ženami. Preto si viem predstaviť aj možnosť, že by sa starostlivosť o hľadanie nových biskupov rozšírila aj o plénum kňazov, rehoľníkov či laikov. V histórii Cirkvi to už tak kedysi fungovalo.
