Vyhorenie alebo takzvaný burn-out už nie je len osobnou ťažkosťou. V čase starnutia populácie a nedostatku pracovníkov na trhu práce sa stáva čoraz väčším problémom pre firmy aj celé ekonomiky – vyraďuje ľudí z pracovného procesu, znižuje produktivitu, brzdí hospodársky rast, zvyšuje náklady verejných financií na zdravotnú a sociálnu starostlivosť a zhoršuje kvalitu života.
Príznaky vyhorenia podľa nedávnej správy medzinárodnej farmaceutickej spoločnosti STADA aspoň raz v živote pocítili až dve tretiny Európanov.
Slovensko sa v tomto nevymyká z priemeru. S vyhorením má skúsenosti rovnako veľká časť našej spoločnosti. Prieskum Inštitútu stresu, za ktorým stojí skupina slovenských psychológov, dlhodobo sa venujúcich stresu a vyhoreniu, priniesol aj ďalší nelichotivý záver – zhruba tri štvrtiny ľudí na Slovensku vnímajú nepretržitý pocit únavy.
Inštitút robil prieskum v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera a zúčastnilo sa ho takmer 35-tisíc respondentov.
V Česku sú výsledky o niečo horšie. Podľa analýzy STADA má skúsenosť s vyhorením viac než 70 percent ľudí.
Celé dni
Chronická psychická vyčerpanosť ľudí sa prejavuje aj v ambulanciách. Nedávna analýza Dôvery ukazuje, že na Slovensku vyhľadal odbornú pomoc pre problémy s duševným zdravím každý siedmy poistenec tejto zdravotnej poisťovne, teda približne 260-tisíc ľudí.
Primárnou príčinou vyhorenia je čas strávený v práci a jej náročnosť. V Česku podľa štatistického úradu Európskej únie (EÚ) Eurostatu pracuje 40 a viac hodín týždenne približne 60 percent ľudí. Na Slovensku je to necelých 55 percent, stále výrazne nad priemerom EÚ, ktorý sa pohybuje okolo 47 percent.
Obzvlášť zraniteľné z pohľadu vyhorenia sú profesie vystavené neustálemu tlaku a intenzívnemu kontaktu s ľuďmi. Dlhodobo najrizikovejšou skupinou sú pomáhajúce profesie, predovšetkým lekári, zdravotné sestry a sociálni pracovníci, u ktorých sa veľká zodpovednosť za zdravie a životy ľudí navyše spája s chronickým nedostatkom personálu.
Podobne náročné podmienky majú aj pracovníci záchranných zložiek, napríklad hasiči či policajti, u ktorých sa adrenalínové zásahy striedajú s monotónnou administratívou.
Emocionálne vyčerpanie sa nevyhýba ani učiteľom, ktorí často zápasia s nízkym spoločenským uznaním. Náročné podmienky majú aj pracovníci call centier a zákazníckych služieb, ktorí denne čelia nespokojným klientom.
„Profesie s vysokým množstvom interakcie, či už v zdravotníctve, službách alebo manažmente, hlásia výrazne vyšší stres a nižšiu každodennú pohodu v porovnaní s priemerom v spoločnosti,“ uvádza portál lekár.sk.
V korporátnom sektore sú okrem vrcholových manažérov najviac ohrození IT špecialisti, na ktorých dolieha tlak na nekompromisný výkon, prísne termíny a stieranie hraníc medzi pracovným a osobným životom.
Vyhorenie sa však rozhodne nekončí na hraniciach Slovenska ani Európskej únie.
Daň z vyčerpania
V Spojených štátoch amerických, najväčšej svetovej ekonomike, zažili určitú formu vyhorenia takmer dve tretiny pracovníkov, čo je porovnateľné s mnohými európskymi krajinami. Rozsah pracovného vyčerpania dokresľujú dáta amerického pracovného portálu Glassdoor, podľa ktorých až 53 percent zamestnancov v USA dočasne prestalo hľadať novú prácu len preto, aby si chránili svoje duševné zdravie.
USA sa v takzvanom Globálnom indexe rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v minulom roku ocitli na predposlednom mieste zo 60 hodnotených krajín. Magazín Fortune tento fenomén trefne opisuje ako daň z vyčerpania s dodatkom, že ide o jav, ktorý „ekonómovia len zriedka kvantifikujú“ a ktorý sa zároveň výrazne prejavuje na výkone celých ekonomík.
Ukážkovým príkladom, ako sa vyčerpať v práci, je Japonsko. Po desaťročiach pomalého hospodárskeho rastu sa krajina stala symbolom stagnujúcej ekonomiky a toxickej pracovnej kultúry spojenej s preťažením. Rovnováha medzi pracovným a osobným životom tam pritom podľa analýzy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) spred šiestich rokov dosiahla kriticky nízku hodnotu len 3,4 bodu z desiatich. V Taliansku, ktoré sa ocitlo na vrchole rebríčka, je to až 9,4 bodu, v Holandsku 8,3 a v Nemecku osem bodov.
Z Japonska pochádza aj známy pojem karoši, opisujúci smrť z prepracovania.
OECD, ktorá združuje 38 najvyspelejších štátov sveta, už v roku 2015 odhadla, že celkové náklady súvisiace s duševnými ochoreniami v EÚ boli štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), teda celkovej ročnej produkcie tovarov a služieb. V súčasnosti by to bolo zhruba 750 miliárd eur, približne dvojnásobok českého HDP.
V inej analýze OECD predpovedá, že problémy spojené s duševným zdravím v EÚ znížia jej HDP v rokoch 2025 až 2050 v priemere o 1,7 percenta ročne. Tieto straty má spôsobiť to, že na trhu práce bude menej ľudí, stúpne počet absencií či jav známy ako prezentizmus. To je stav, keď je zamestnanec v práci fyzicky prítomný, no nedokáže podávať riadny pracovný výkon z dôvodu choroby, preťaženia a fyzického vyčerpania.
Vedia to Škandinávci?
Pri pohľade na iné dáta sa objavujú aj pozitívnejšie správy. Existuje prepojenie medzi najšťastnejšími krajinami sveta podľa Svetového indexu šťastia a štátmi, ktoré nájdete v prvej desiatke v spomínanom Globálnom indexe rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Príkladom je Škandinávia, kde všetky krajiny dlhodobo obsadzujú v týchto hodnoteniach vrchné priečky. Zároveň sú na čele ďalšieho rebríčka životného štandardu. Naznačuje to, že moderná trhová ekonomika môže napredovať, aj keď si ľudia doprajú potrebnú mieru odpočinku.
Ubrať nohu z plynu by preto mali dnes jednotlivci, firmy a celé krajiny.
Ak chce zamestnávateľ prispieť k duševnej pohode svojich zamestnancov, môže využiť množstvo osvedčených opatrení. Napríklad čoraz obľúbenejší model štvordňového pracovného týždňa, dni na duševné zotavenie či dôraz na výkon namiesto počtu hodín strávených v práci.
Manažér môže vytvoriť priestor pre zdravšie prostredie na pracovisku napríklad zákazom kontaktovania kolegov mimo pracovného času či deaktiváciou pracovných kanálov ako Slack, WhatsApp alebo pracovného e-mailu na súkromných zariadeniach. A ak podriadený splní zadanie rýchlejšie, môže ho šéf miesto práce navyše poslať domov skôr.
Hranice
Najdôležitejší nástroj ochrany má však vo svojich rukách samotný človek – vlastné hranice.
V praxi to znamená dôsledne oddeľovať prácu od súkromia, nepracovať viac, než je nutné, investovať energiu do vzťahov a aktivít mimo pracoviska a nebáť sa spomaliť. Meradlom úspechu nie je udržiavanie extrémneho tempa na úkor zdravia, ale schopnosť fungovať dlhodobo a udržateľne.
