Politická strana Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko – AfD) najprv v úvode septembra ovládla voľby v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, ktorá leží prevažne na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky na severe Nemecka.
O týždeň neskôr, 13. septembra, dosiahla rekordný výsledok aj v komunálnych voľbách v Dolnom Sasku na severozápade niekdajšieho západného Nemecka.
Obe hlasovania nemožno mechanicky porovnávať. V Sasku-Anhaltsku sa rozhodovalo o krajinskom sneme a budúcej vláde. V Dolnom Sasku voliči rozhodovali o zastupiteľstvách miest, obcí a okresov.
Výsledky, o ktorých informovala agentúra ČTK, však spája jednoznačný trend. Strana AfD potvrdila dominanciu vo východnej časti a vzápätí výrazne posilnila aj na západe najväčšej európskej ekonomiky.
Iné regióny, rovnaký smer
V Sasku-Anhaltsku získala AfD podľa oficiálnych volebných výsledkov 43,8 percenta hlasov, o 23 percentuálnych bodov viac než v roku 2021. Obsadila 39 z 83 kresiel. Absolútna väčšina jej unikla iba o tri mandáty.
Doteraz vládnuca strana CDU (Kresťanskodemokratická únia Nemecka) sa prepadla z 37,1 percenta na 17,2. Je pritom hlavnou silou federálnej vlády kancelára Friedricha Merza.
Tu sa už nedá hovoriť iba o protestnom výsledku. Prístup AfD k moci zatiaľ blokuje takzvaný „Brandmauer“, v preklade „protipožiarny múr“. Tak v Nemecku pomenovali odmietanie ostatných strán vytvárať s touto stranou koalície. Čím je však AfD silnejšia, tým ťažšie je zostaviť stabilnú väčšinu bez nej.
V Dolnom Sasku AfD síce komunálne voľby nevyhrala, ale svoj zisk podľa televízie NDR viac než strojnásobila zo 4,6 percenta na 15,9. CDU zvíťazila s 27,2 percenta, no stratila 4,5 bodu. Sociálni demokrati (SPD) klesli z 30 percent na 24,6.
Strana AfD sa tak stáva stabilnou silou aj v priemyselnom jadre západného Nemecka. Práve v Dolnom Sasku sídli automobilka Volkswagen a krajinská vláda v nej vlastní 20-percentný blokačný podiel.
Od regionálnych úspechov k 30 percentám
Najnovšie utorkové prieskumy potvrdzujú, že vzostup AfD už nadobudol celoštátny rozmer. Podľa správy agentúry ČTK jej agentúra GMS prvýkrát namerala podporu 30 percent, čím si pred CDU kancelára Friedricha Merza vytvorila náskok desiatich percentuálnych bodov.
Ďalšie dva prieskumy, zverejnené 15. septembra, prisúdili AfD 29 percent a rovnako ju zaradili na prvé miesto.
Strana AfD smeruje k ďalšiemu víťazstvu aj v Meklenbursku-Predpomoransku, severovýchodnej spolkovej krajine pri Baltskom mori, ktorá tiež patrila k bývalej NDR. Prieskum jej tam pripisuje 37 percent, o tri body viac než SPD.
V Berlíne dosahuje AfD 17 percent a oproti voľbám z roku 2023 by svoj zisk takmer zdvojnásobila. Pred ňou sú strany Ľavica s 23 a CDU s 21 percentami.
Nemecko, Rusko a Ukrajina
Vzostup AfD má aj bezpečnostný a zahraničnopolitický rozmer. Strana presadzuje ústretovejšie vzťahy s Moskvou, odmieta sankcie proti Rusku a spochybňuje vojenskú podporu Ukrajiny. Jej politika je tak v priamom rozpore s kurzom Merzovej vlády.
Nemecká vláda pritom podľa verejnoprávnej televízie ARD pripísala Rusku augustový pokus o útok dronom s výbušninou na ukrajinské nákladné lietadlo na letisku Lipsko/Halle.
Berlín vníma incident ako súčasť širšieho využívania hybridných nástrojov proti Nemecku. Patria medzi ne sabotáže, kybernetické útoky, špionáž a dezinformačné operácie.
Volebný rast AfD preto môže zmeniť nielen vnútropolitické usporiadanie Nemecka, ale aj zahraničnú a bezpečnostnú orientáciu najväčšej európskej mocnosti. Práve v tom spočíva celoeurópske riziko jej vzostupu.
