Predstavme si obyčajnú situáciu – dieťa neposlúchne. Rodič ho niekoľkokrát upozorní, no ono pokračuje. Prichádza únava, hnev a bezmocnosť. potom príde facka alebo úder varechou. Dieťa sa rozplače a prestane.
Práve otázka, či fyzický trest má byť súčasťou výchovy, sa teraz opäť dostáva do centra pozornosti. Po vzore okolitých krajín aj Slovensko uvažuje o úplnom zákaze telesných trestov detí.
Začiatkom júna vláda schválila akčný plán k národnej stratégii na ochranu detí pred násilím na roky 2027 – 2029 a otvorila možnosť prehodnotiť legislatívu v oblasti telesných trestov. Ak by sa na tom odborníci a vláda zhodli, do právneho poriadku by sa dostal ich jednoznačný zákaz.
Aktuálne je z Akčného plánu zrejmé, že bude zahŕňať prevenciu a osvetu zameranú na podporu nenásilných spôsobov výchovy. Počíta napríklad s neformálnym online vzdelávaním, webinármi či informačnými materiálmi a brožúrami.
detí v Európe
V škole inak ako doma
Slovenské právo už dnes deti chráni pred násilím a týraním. Telesné tresty sú neprípustné v školách, škôlkach a ďalších zariadeniach, ktoré sa dočasne starajú o deti.
V rodinnom prostredí však Slovensko zatiaľ nemá všeobecný a výslovný zákaz telesných trestov ako výchovnej metódy. To neznamená, že rodič môže dieťa beztrestne biť alebo týrať. Závažné či neprimerané fyzické násilie môže byť už dnes protiprávne a mať aj trestnoprávne dôsledky.
Chýba však jasná norma, ktorá by výslovne povedala, že telesný trest dieťaťa nie je prípustný. Ani vtedy, ak ho rodič označí za „výchovný“ a tvrdí, že išlo o napríklad iba o facku.
Čo je telesným trestom
Podľa Výboru OSN pre práva dieťaťa je telesný trest akýkoľvek trest, pri ktorom sa použije fyzická sila s úmyslom spôsobiť dieťaťu určitú mieru bolesti alebo nepohodlia, hoci aj miernu.
Nejde iba o bitie, ktoré zanechá zranenia. Patrí sem napríklad udieranie, fackovanie či bitie po zadku, ale aj použitie predmetov ako sú opasok, palica alebo varecha. Spomína sa aj kopanie, trasenie, hádzanie, štípanie, hryzenie, ťahanie za vlasy či udieranie po ušiach.
Nejde o okrajový problém. Podľa údajov UNICEF každoročne zažíva doma telesné tresty približne 1,2 miliardy detí. Medzi deťmi mladšími ako päť rokov pravidelne zažíva psychickú agresiu alebo fyzické tresty približne 400 miliónov detí, teda šesť z desiatich.
Organizácia zároveň uvádza, že v 58 krajinách, kde boli dostupné údaje, 17 percent detí zažilo v priebehu predchádzajúceho mesiaca závažnú formu fyzického trestania. Išlo napríklad o úder do hlavy, tváre alebo uší či silné a opakované bitie.
Čísla podľa odborníkov ukazujú, že telesné tresty nie sú iba súkromnou vecou jednotlivých rodín. Ide o širší spoločenský problém, ktorý sa dotýka zdravia a vývoja detí.
Facka naruší bezpečie
Psychologička Mária Tíňová snahu zakázať telesné tresty víta. Upozorňuje, že telesné tresty dieťa učia, že sila vyhráva, svet nie je bezpečný a dospelí mu nemusia vždy chcieť dobre.
Zasahujú aj do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa môže rodiča prestať vnímať ako bezpečný prístav a začať sa riadiť predovšetkým snahou vyhnúť sa ďalšiemu trestu.
Prečo ľudia deti bijú? „Rodičia si často myslia, že dieťa spravilo vec úmyselne, že je „vychytralé“, manipulatívne. Práve to často vedie k bezmocnosti a túžbe získať kontrolu nad správaním dieťaťa“, hovorí psychologička. Telesné tresty ľudia na Slovensku podľa nej často vnímajú ako súčasť tradičnej výchovy.
Vysvetľuje, že dieťa sa v prvých rokoch života učí regulovať vlastné emócie aj prostredníctvom rodičov. Dospelý má byť preň človekom, ktorý mu pomáha zvládať hnev, strach či frustráciu. Ak však rodič v návale emócií dieťa udrie, ukáže mu podľa nej presný opak toho, čo od neho očakáva.
To však neznamená, že deti nepotrebujú hranice. Tie sú nutné. Rozdiel je v spôsobe, akým ich dospelý nastaví. Ak dieťa vybehne na cestu, rodič ho môže fyzicky zastaviť, chytiť za ruku alebo mu zabrániť pokračovať.
Nie je to však to isté ako dieťa udrieť. Keď sa situácia upokojí, rodič mu môže vysvetliť, prečo bolo jeho správanie nebezpečné a čo má dieťa urobiť nabudúce.
Osobitne citlivou témou sú deti so zdravotným postihnutím. Podľa komisárky pre osoby s telesným postihnutím Zuzany Stavrovskej sú tieto deti vystavené zvýšenému riziku násilia vrátane telesných trestov.
Jedným z dôvodov môže byť nesprávna interpretácia ich správania. To, čo súvisí so zdravotným stavom či postihnutím dieťaťa, môže dospelý nesprávne vyhodnotiť ako vzdor, manipuláciu alebo neposlušnosť.
Ak potom chýba podpora a pomoc, môže namiesto nej prísť neprimeraný výchovný trest. Podľa komisárky je nevyhnutné, aby právny poriadok poskytoval jednoznačnú ochranu všetkým deťom bez rozdielu.
Slovensko medzi poslednými
Slovensko patrí medzi posledné krajiny Európskej únie, ktoré ešte nemajú výslovný zákaz telesných trestov detí v rodinnom prostredí.
Prvou krajinou na svete, ktorá ho prijala, bolo v roku 1979 Švédsko. V priebehu ďalších desiatich rokov sa pridalo Nórsko, Dánsko a Rakúsko. V súčasnosti sú telesné tresty zakázané v 69 krajinách vrátane Česka.
Podľa iniciatívy End Corporal Punishment má úplný zákaz telesných trestov vo všetkých prostrediach vrátane domova už väčšina európskych štátov.
