Ministerstvo hospodárstva SR po dlhom otáľanív pondelok konečne zverejnilo balík opatrení na podporu rastu slovenskej ekonomiky. Je ich 38. Včera sa ním zaoberala tripartita ako poradný orgán vlády. Aj to len preto, že zamestnávatelia a odborári sa ozvali, či to vláda naozaj chce schváliť bez ich pripomienok. Na preštudovanie návrhov mali 24 hodín.
Zamestnávatelia, odborári, opozícia aj nezávislí ekonómovia sa zhodujú, že to, čo vláda predstavila, je napokon veľkým sklamaním. Masívny marketing, presviedčajúci, ako veľmi tieto opatrenia podnikateľom na Slovensku pomôžu, opäť trafil mimo misy.
Namiesto zníženia daní, odvodov a byrokracie ide len o pár technických opatrení, na ktoré vláda tento rok vyčlenila 750-tisíc eur, teda asi 1,70 eura na každú slovenskú firmu.
Čistá nula
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka upozorňuje, že opatrení malo byť najprv 150. Postupne sa to obmedzilo na 90, potom na 50 a napokon je z nich terajších 38.
Chýbajú im navyše termíny na ich splnenie. „Po viac ako polročnej diskusii je na stole zákon s nemerateľným dopadom na hospodárenie firiem. Nula, čistá nula, to bude dopad prerokovaného balíčka na rast ekonomiky,“ povedal Machunka po rokovaní tripartity.
Ministerstvo hospodárstva, naopak, vypočítalo, že by opatrenia mali firmám v budúcom roku ušetriť 11 miliónov eur. Z toho tri milióny na finančných nákladoch, o ďalších 7,6 milióna sa vraj znížia výdavky na byrokratickú záťaž. Nevedno, ako ministerstvo k číslam došlo, keď mnohé opatrenia sú ešte len vo fáze analyzovania či zvažovania.
Analytik Radovan Ďurana z think-tanku INESS balíček prirovnáva k „lepšiemu bedrovému pásu na batohu“. Batoh sa síce bude lepšie niesť, ale jeho váha sa nezmení. „Kým sa nezačne znižovanie výdavkov a sadzieb daní, ekonomický rast vláda nedokáže podporiť,“ povedal pre denník SME.
Strata času
Analytici argumentujú, že slovenskú ekonomiku netrápi iba byrokracia, ale najmä rastúce náklady práce, vysoké ceny energií, nevhodné daňové nastavenie, slabá predvídateľnosť hospodárskej politiky a chýbajúca dlhodobá vízia krajiny, čo je kritické najmä v čase geopolitických turbulencií.
Znižuje to konkurencieschopnosť Slovenska a ovplyvňuje pracovný trh. Produktivita práce nerastie, ako by bolo treba. To sa prejavuje slabším rastom platov zamestnancov. Vyššie mzdy ako na Slovensku už majú nielen v Česku, ale aj v Poľsku.
Zamestnávatelia sa s odborármi zhodujú, že znížiť treba daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov. Vláda oponuje, že opatrenia s väčším vplyvom na podnikanie chce predstaviť až na jeseň, keď bude v koalícii dohoda na novom štátnom rozpočte.
„Čakanie na september je strata vzácneho času,“ myslí si prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová. Výkonný riaditeľ zamestnávateľskej asociácie Klub 500 Tibor Gregor dodáva, že „Slovensko dnes nepotrebuje ďalšie analýzy, stratégie a podklady, ale rozhodnutia“.
Fajn, ale málo
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) považuje opatrenia za správne a podporuje ich, ale ich rozsah „je úplne nedostatočný“. Pochybuje preto, či vôbec budú mať nejaký merateľný efekt na rast hrubého domáceho produktu, teda na celkovú produkciu tovarov a služieb v krajine. „Ide o nepochopenie vážnosti situácie. Vláda zatiaľ nevysiela potrebný impulz, že to myslí vážne,“ dopĺňa AZZZ.
RÚZ v balíku chýbajú skutočné prorastové opatrenia, napríklad zrušenie transakčnej dane, úprava zdaňovania právnických a fyzických osôb či zníženie odvodového zaťaženia alebo zjednodušenie systému dane z pridanej hodnoty.
Vláda by balík mala doplniť o konkrétne škrty vo výdavkoch štátu, ktoré by znížili plytvanie vo verejných financiách, zredukovali počet zamestnancov vo verejnom sektore a zvýšili adresnosť sociálneho systému.
Kozmetické zmeny
AZZZ pozitívne hodnotí napríklad návrh na zníženie spotrebnej dane z elektriny a zmeny v preventívnych prehliadkach.
Rozumnými krokmi sú aj zníženie administratívnych povinností firiem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či evidencie nakladania s malým odpadom. Brigádnikov z radov študentov a dôchodcov by potešilo zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky z 200 napríklad na 300 eur mesačne a jej rozšírenie na osoby na materskej a rodičovskej dovolenke.
Podnikanie kozmeticky vylepší zníženie základného imania eseročky na päťtisíc eur alebo zníženie veku na založenie živnosti alebo firmy na 16 rokov. Vláda v opatreniach žehlí aj vlastné novozavedené nezmysly ako mikroodvod pre samostatne zárobkovo činné osoby bez príjmu alebo povinné vyvesenie oznamu o tom, že obchodník musí vydávať pokladničné bloky.
„Prorastové opatrenia“ vlády sú ako nekvalitná maturitná práca študenta. Patrilo by sa poslať ho zopakovať si ju v ďalšom termíne. Vláde by pritom napríklad stačilo zastaviť škandály, ktoré štátnu kasu každý mesiac oberajú o desiatky miliónov eur. Tu predražený nákup techniky, tam nekvalitná stavba alebo rozdávanie dotácií údajne na vedu a výskum schránkovým firmám.
Štát by to nestálo nič a peniaze na podporu ekonomiky by sa rýchlo nazbierali. Lenže to by vláda musela chcieť naozaj pohnúť kľúčovými figúrkami, nie sa len tváriť, že jej ide o krajinu.
