Jasné, s doplnením „na Slovensku“:
Podľa dlhodobých prieskumov volebných preferencií na Slovensku podpora opozičných strán prevyšuje podporu koaličných strán aj vtedy, ak sa ku koalícii pripočíta extrémistická Republika. Podľa posledných májových prieskumov agentúr Ipsos pre Denník N a Focus pre portál 360tka.sk naďalej vedie opozičné Progresívne Slovensko (PS) a dve opozičné strany sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Do Národnej rady SR (NR SR) by sa dostali strany, ktoré majú päť percent a viac.
Samozrejme, aj keď vieme, že prieskumy a volebné výsledky sú odlišné veci, konštatovanie o dlhodobej prevahe opozičných strán vyzerá presvedčivo, no má aj niekoľko slabých miest. Prvým je, že dve opozičné strany – teda KDH (Milan Majerský) a Demokrati (Jaroslav Naď) – viackrát iba tesne prekročili volebné kvórum piatich percent a s ich hlasmi sa teda nedá počítať s istotou. Volebné kvórum dlhodobo nedosahuje ani koaličná Slovenská národná strana Andreja Danka a strana maďarskej menšiny na Slovensku – Maďarská aliancia lídra Lászlóa Gubíka –, ktorá sa nedávno vyjadrila, že nepôjde do koalície so Smerom, Hlasom ani Republikou.
Neistú budúcnosť majú teda subjekty na oboch stranách barikády. História volieb na Slovensku však dokazuje, že neraz je dôležitejšie to, kto sa do NR SR nedostane, ako to, kto vo voľbách zvíťazí. Aj preto sa momentálne v slovenskej opozičnej politike hrá aj o to, aby neprepadli žiadne hlasy opozičných voličov.
Scenárov je viac
Možností, ako dosiahnuť, aby neprepadli hlasy opozičných voličov, je viac. Samozrejme, najjednoduchšia, ale aj najriskantnejšia je tá, že všetky opozičné strany prekročia kvórum 5 percent, po sčítaní mandátov budú mať väčšinu a zostavia vládu. Tomuto scenáru však neveria ani samotní opoziční lídri. Preto sa začína uvažovať o rôznych formách spájania či kooperácie opozičných strán (koaličným sa budeme venovať v nasledujúcom článku).
Spomínaný problém si všimli aj prieskumné agentúry. V posledných dňoch boli zverejnené dva prieskumy agentúry Focus pre portál 360tka.sk. Jeden skúmal, ako by sa na preferenciách prejavila volebná koalícia Progresívneho Slovenska (PS) a Demokratov, a druhý dokonca vytvoril volebnú koalíciu všetkých piatich strán, teda PS, KDH, SaS, Hnutia Slovensko a Demokratov, hoci takéto zoskupenie je v našom vesmíre nepredstaviteľné.
Progresívci a demokrati?
Podľa prieskumu Focusu o spoločnej koalícii Progresívneho Slovenska a Demokratov by takúto kandidátku volilo 23,1 percenta voličov a Smer by získal 20,7 percenta. Ostatné strany by získali podobné preferencie ako v prieskume spomínanom vyššie. Spoločná kandidátka PS a Demokratov by získala o 0,4 percenta menej ako pri samostatnom postupe.
Z hľadiska mandátov by spoločná kandidátka znamenala síce o 2 mandáty menej, ale stratu by vyvažovala istota, že neprepadnú hlasy voličov Demokratov, oscilujúcich okolo piatich percent.
Na základe tohto prieskumu sa dá usudzovať, že voličom by takáto koalícia neprekážala, hoci by si to vyžadovalo samostatný prieskum u voličov PS a Demokratov.
Z tohto hľadiska sa zdá, že máme prvého kandidáta na miestenku na archu Progresívneho Slovenska. S dodatkom, že nevedno, v akej kondícii o pol roka budú obe strany, keď už bude najvyšší čas na prijatie rozhodnutia. Pritom stále sme iba pri technikáliách, nehovoríme o programovom prieniku či tabu-priestore, kde sa nachádzajú najmä kultúrno-etické otázky.
Archa alebo Titanic
Výsledky druhého prieskumu, kde by voliči dostali na výber blok všetkých piatich opozičných strán, by síce znamenal víťazstvo tohto bloku s 37,8 percentami, ale do NR SR by sa okrem neho dostali už len Smer-SD (22,6 percenta), Republika (11,8 percenta) a Hlas-SD (8,7 percenta). Z hľadiska mandátov by opozičný blok získal 70 kresiel, koalícia by mala 80 poslancov.
Koalícia všetkých je teda nielen nepravdepodobným variantom, ale aj variantom zjavne neúspešným. Dať dokopy Šimečku (Progresívne Slovensko), Majerského (KDH), Matoviča (Hnutie Slovensko), Gröhlinga (Sloboda a Solidarita) a Naďa (Demokrati) je jednoducho slepá ulička.
Samozrejme, to neznamená, že nemá zmysel rokovať a zvažovať jednotlivé kombinácie, zhodné miesta a „no go zóny“, pretože nevedno, v akej podobe bude finálna verzia volebného zákona a či sa napokon predsa len nepresadí Ficom navrhované vyššie volebné kvórum, čo by mohlo znamenať paniku v opozičných radoch, ak by sa ukázalo, že vyššie kvórum (7 či 8 percent) nemá šancu prekonať viac strán.
Projekt tzv. archy ponúka opozičným stranám predseda PS Michal Šimečka – strany, ktorým hrozí, že neprekročia päť percent, by mali nastúpiť na archu PS. Momentálne nevedno, či by to bola spoločná kandidátka, alebo koalícia dvoch či viacerých strán.
V súčasnosti sa začínajú rokovania PS s Maďarskou alianciou a s Demokratmi, ako by takéto spojenie mohlo vyzerať, aby jeho výsledkom bol rast počtu voličských hlasov. Samozrejme, pri týchto rokovaniach treba počítať aj s rizikom, že volebnú koalíciu odmietnu sympatizanti jednej alebo druhej strany, čo je možné najmä pri spojení PS s alianciou.
Kostlivci v skrini
Projekt archy už verejne odmietli v KDH aj v SaS a obe strany sú momentálne rozhodnuté ísť do volieb samostatne. Najmä v prípade KDH sa zdá, že jeho odmietavý postoj má racio, lebo sa len ťažko dá predstaviť taký spoločný volebný program, ktorý by akceptovali voliči oboch subjektov.
Slobode a Solidarite sa momentálne darí udržať dostatočný odstup od piatich percent, aby malo zmysel ísť do volieb samostatne. Liberálom však hrozia úniky voličov do dvoch strán – k potenciálnej koalícii PS a Demokrati a k novej strane bývalého predsedu SaS Richarda Sulíka.
Stále sme sa však nedostali ku kľúčovej otázke vzťahov opozičných strán – či sú schopné dohodnúť sa na takom zmysluplnom programovom prieniku, aby boli vnímané nielen ako alternatíva voči súčasnej koalícii, ale aj ako základ programového vyhlásenia budúcej vlády.
Vyťahovať kostlivcov zo skrine až na rokovaniach po voľbách je prvým predpokladom ďalšej neúspešnej vlády a predčasného ukončenia funkčného obdobia.
