Bol večer a všetci už zaspali. Nora uložila deti, zobrala si knihu a naliala si svoj obľúbený pohárik. Potom ďalší a ďalší. Každý deň vypila fľašu vína. Cítila sa slobodne a ľahko. Tak ako mnohé ďalšieženy, ktoré sa stali závislé od alkoholu.Podľa odborníkov je potrebné vyhľadať čo najskôr pomoc. Počet žien závislých od alkoholu, ktoré sa liečia, sa zvyšuje. „V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia pripadalo na jednu ženu v liečbe závislosti šestnásť mužov. V súčasnosti na Slovensku evidujeme pomer zhruba jedna ku trom,“ hovorí o svojich skúsenostiach z praxe adiktológ z bratislavského Sanatória AT na liečbu závislostí Rastislav Žemlička.
Naštrbená psychika
Spotreba alkoholu pritom na Slovensku klesla. Podľa Štatistického úradu SR sa množstvo skonzumovaného alkoholu na Slovensku znížilo zo 77,9 litra na osobu v roku 2020 na 71,1 litra v roku 2023. Údaje za rok 2024 predbežne naznačujú ďalší pokles, a to na približne 63 litrov na osobu.
Stúpol však počet ľudí s poruchami správania a psychiky v dôsledku pitia alkoholu. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že v roku 2023 ošetrili v psychiatrických ambulanciách takmer 30-tisíc takýchto osôb, z toho štvrtinu žien. V roku 2020 bolo 27,5 tisíca ošetrených pacientov, ženy tvorili necelých 24 percent.
Znepokojivá situácia je aj v Česku.Správa o alkohole v Českej republike za rok 2024uvádza spotrebu až 160 litrov na osobu, alkohol pije denne 6 – 11 percent dospelých osôb, v prípade žien je to 4 – 5 percent.
Nebezpečenstvo v rutine
Začína sa to nevinne – víno pri dobrej večeri, pohár po náročnom dni. No postupne sa z rituálu stáva únikový mechanizmus. Problém nastáva vtedy, keď alkohol začne slúžiť ako nástroj regulácie nálady. Vtedy, keď sa s jeho pomocou snaží človek vyrovnať s pocitom prázdnoty, únavy či smútku.
Prečo je to tak? Žemlička hovorí, že jedným z dôvodov je snaha o dokonalosť – ženy chcú byť prijateľné matky, zamestnankyne či dcéry. Žijú tak pod neviditeľným tlakom, ktorý ich ničí. S alkoholom ho zvládajú pocitovo lepšie, sú výkonnejšie, uvoľnenejšie. Vytvára im falošný pocit pokoja, uľahčuje plnenie rutinných povinností. Prípadne pomáha zahnať pocit osamelosti v nefunkčnom vzťahu, tak ako to uviedla závislá žena v našom nedávnom rozhovore.
Východisko v alkohole nachádzajú ženy rôzneho veku, vzdelania a z rôzneho ekonomického zázemia. Podľa Žemličku sú to často citlivé, inteligentné ženy, ktorým záleží na druhých. Práve takíto ľudia sú podľa neho paradoxne rizikoví, pretože uprednostňujú potreby iných pred sebou.
Matky a tichý kolobeh
Alkoholu holdujú aj ženy, ktoré majú deti. Práve materstvo môže byť spúšťačom tzv. „prerušovaného pitia“. Biologická túžba mať dieťa býva silná a žena väčšinou urobí všetko pre to, aby sa jej narodilo zdravé bábätko. Preto zvyčajne prestane v čase tehotenstva piť.
Problém však často nastane po pôrode, keď sa skončí obdobie dojčenia. Vtedy sa žena vracia k alkoholu. Pije zvyčajne večer, keď dieťa spí. Je to pre ňu forma odmeny alebo úľavy. „Pôrod síce urobí pauzu, ale nezmaže mechanizmus, ktorý k pitiu viedol. A tak sa kolobeh často rozbehne znova,“ konštatuje adiktológ.
NA SNÍMKE: Adiktológ Rastislav Žemlička si myslí, že človek sa môže prepiť alkoholom až do stavu, keď si poškodí vyššie city, teda schopnosť cítiť lásku, empatiu, zodpovednosť.
ZDROJ FOTO: Archív R. Žemličku
Víno a pivo
Na rozdiel od mužov ženy svoje pitie väčšinou skrývajú. Nechcú, aby niekto tušil, že niečo nezvládajú. Potrebujú pôsobiť navonok harmonicky – že rodina funguje, s partnerom sa majú dobre, deťom sa darí. Obávajú sa tiež odsúdenia. Spoločnosť totiž veľmi netoleruje alkohol u žien, hoci u mužov áno, potvrdzuje Žemlička a pridáva ďalšie skúsenosti.
Ženy si pitie často racionalizujú. Presviedčajú sa, že víno či pivo s nižším percentom alkoholu nie je také škodlivé. Avšak aj pri pití nápojov s nízkym obsahom alkoholu rozhoduje jeho množstvo, ktoré sa dostane do organizmu. Správa o alkohole v Českej republike za minulý rok upozorňuje, že ženám škodí konzumácia viac ako 40 gramov alkoholu za deň. Nemali by teda vypiť viac ako 1,5 až 3 poháre vína alebo veľkého piva. U mužov je toto číslo vyššie, a to 60 gramov denne, čo predstavuje 3 až 5 „štamprlíkov“ alebo pollitrových pív.
Problém s alkoholom si ženy zvyčajne pripustia neskoro, konštatuje Žemlička: „Prichádzajú sa liečiť, keď už je u nich rozvinutá závislosť a nakopili sa im problémy. Dovtedy sa snažili ,ututlať‘ pitie, dopĺňali vodu do fliaš, ktoré vypili, zdôvodňovali si svoje správanie. Až keď ich droga úplne ovládne, priznajú si, že stratili kontrolu.“
Sebaľútosť a osobnosť
Ženský organizmus reaguje na alkohol inak ako mužský. Telo ženy má iný pomer tukov a vody, preto sa alkohol rýchlejšie vstrebáva a pomalšie odbúrava.
Dlhodobé pitie poškodzuje nielen pečeň, srdce či nervový systém, ale aj psychiku. Typická je napríklad uzavretosť do seba, výkyvy nálad, sebaľútosť, vzdor, problém s koncentráciou a krátkodobou pamäťou.
Alkohol mení myslenie a správanie človeka, okliešťuje emócie, prináša nadštandardnú odmenu aj mení hormonálnu hladinu. „Najväčším strašiakom je, že človek postihnutý závislosťou stráca pud sebazáchovy. To znamená, že závislý človek sa stáva otrokom svojej drogy. Nevie fungovať v bežnom živote, má abstinenčné príznaky, ktoré ho nútia vracať sa k pitiu.“
Je to začarovaný kruh, ktorý ak sa nelieči, môže zabíjať. „Cintoríny sú plné ľudí, ktorých primárnym problémom bola závislosť. Organizmus nie je schopný dlhodobo znášať intoxikáciu alkoholom,“ varuje Žemlička.
Dodáva, že človek sa môže prepiť až do stavu, keď si poškodí vyššie city, teda schopnosť cítiť lásku, empatiu, zodpovednosť. Vtedy už je veľmi ťažké hľadať motív, prečo by mal s pitím prestať.
Dá sa to riešiť
Aj keď ženy prichádzajú so žiadosťou o pomoc až v pokročilom štádiu závislosti, situácia sa dá zvrátiť. Je potrebné v prvom rade hovoriť o probléme a vyhľadať zariadenia, ktoré sa špecializujú na liečbu závislosti ambulantnou alebo pobytovou formou.
Adiktológ zdôrazňuje, že kľúčovou je zmena prostredia, zanechanie aktivít, ktoré sa spájajú s alkoholom. Rovnako je dôležité nájsť si činnosti, z ktorých má človek radosť.
Ak to nefunguje, netreba odkladať návštevu odborníka. „Samo sa to nezvykne upraviť, naopak, časom klesá nádej, že sa to podarí. Vidím ženy, ktoré po liečbe žijú nový život – tvoria, cestujú, znovu objavia samy seba. To je na mojej práci najkrajšie,“ uzatvára Rastislav Žemlička.
