„Kto chce vyviesť štát z NATO, nepotrebuje, aby mu to odkýval národ. Stačí mu nadpolovičná väčšina vo vláde a v parlamente plus neodbojný prezident,“napísal pre Denník Nústavný právnik, exposlanec NR SR a bývalý predseda kedysi koaličnej strany Sieť Radoslav Procházka.
Ak som si myslel, že ma v slovenskej politike, ktorú glosujem už tri desaťročia, nemá čo prekvapiť, bol som drsne vyvedený z omylu. Pretože pri súčasnom kontexte a súvislostiach koaličnej zahraničnej politiky bolo moje sebauspokojenie, že na odchod z NATO je potrebný súhlas väčšiny obyvateľov Slovenska v referende, takže niet sa čoho báť, mimoriadne spochybnené.
Aby bolo referendum platné, musí sa na ňom zúčastniť viac ako polovica všetkých voličov. V roku 2023 bolo na Slovensku vo voľbách do NR SR zapísaných 4 388 872 voličov, čiže do platného referenda by museli prísť približne 2 milióny 195-tisíc voličov.
Procházka pokračuje tvrdením: „Vo vzťahu k NATO je vystúpenie jednoduché: podľa čl. 13 ,môže ktorákoľvek zmluvná strana odstúpiť od zmluvy rok po tom, ako predloží vláde Spojených štátov amerických oznámenie o vypovedaní zmluvy, a tá informuje vlády ďalších zmluvných strán o uložení takej výpovede. Skrátka a dobre, nikto tu nikoho nedrží nasilu, toto nie je Varšavská zmluva. Dáte nám vedieť, že chcete odísť, a o rok ste preč.“
Niet divu, že moje obavy o bezpečné ukotvenie Slovenska v NATO nadobudli na intenzite.
Aj z Únie?
Navyše Procházka v článku ďalej píše, že „ústava výslovne upravuje vypovedanie medzinárodnej zmluvy len v čl. 86 písm. b), v ktorom zveruje parlamentu právomoc ,ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy‘. To sa NATO (a dokonca ani EÚ) netýka“.
Ani na vystúpenie z EÚ nie je nutné referendum? Neveriacky sa pýtam seba samého a potom aj samotného Procházku, ústavnej právničky Lucie Berdisovej a exministerky spravodlivosti, dnes poslankyne opozičnej strany SaS Márie Kolíkovej. Pýtal som sa aj ministra obrany Roberta Kaliňáka, spolustraníka predsedu vlády Roberta Fica, z jeho rezortu som sa však odpovedí napriek prísľubom nedočkal.
Tému potenciálneho odchodu Slovenska z NATO vyvolala Ficova rétorika o „neutralite, ktorá by nám svedčala“.
76 poslancov
Na otázku, či je vystúpenie z NATO také jednoduché, reaguje Lucia Berdisová, že „z hľadiska právnej formy je to skutočne tak, ako popisuje Procházka. Takpovediac vystúpenie, vypovedanie zmluvy je v tomto prípade dvojičkou pristúpenia. Vypovedanie by bolo opäť v rukách exekutívy cez návrh v spojení so súhlasom 76 poslancov v parlamente“.
Podobne sa vyjadrila aj Kolíková: „Prísne formálno-právne nie je žiadny jednoznačný právny text, z ktorého by vyplývala potreba priamej ingerencie ľudu, teda referenda, a bohužiaľ, ani parlamentu pre vystúpenie z NATO.“
Štátny zväzok
Tak sa teda právnikov pýtam, kde je tu článok 7 Ústavy SR, podľa ktorého „Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom“?
O akom štátnom zväzku sa v tomto článku teda hovorí? Tento článok ústavy sa netýka vystúpenia z NATO? Netýka sa ani vystúpenia z EÚ?
Procházka tvrdí, že „jednoducho niet žiadnych právnych pochybností, ani EÚ, ani NATO nie sú v zmysle nášho ústavného poriadku štátnym zväzkom pre účely čl. 7 ods. 2 ústavy. Takým štátnym zväzkom by bola napríklad federácia s Českom“.
Aj podľa Berdisovej „vystúpenie, rovnako ako pristúpenie, nie je podmienené referendom. Referendum o pristúpení k EÚ bolo len fakultatívne, nepovinné. Ústavný článok o štátnom zväzku sa podľa rozhodnutia nášho ústavného súdu z roku 2008 netýka EÚ… Podľa nášho ústavného súdu by sa EÚ ako štátny zväzok musela zadefinovať sama. Samozrejme, nehovorím, že diskusia o tom, či Európska únia je alebo nie je fakticky štátnym zväzkom, nie je rozumná a zmysluplná, len to, že ústavný súd to tak nevidel“.
Oveľa jednoznačnejšia je odpoveď Berdisovej vo vzťahu k NATO: „Pri Severoatlantickej zmluve a NATO už diskusia o tom, či ide o štátny zväzok, isto rozumná nie je. NATO je typovo úplne iná, takpovediac klasická medzinárodná organizácia, a teda sa na ňu isto článok ústavy o pristupovaní a vystupovaní zo štátneho zväzku nevzťahuje.“
Kolíková dopĺňa, že „NATO ani EÚ nemožno považovať za štátne zväzky. I keď názory ústavných právnikov v prípade EÚ sa tu môžu rôzniť. Každopádne ústavný súd sa vo veci posúdenia tzv. európskej ústavy (II. ÚS 171/05-175) už zaoberal touto otázkou a priklonil sa k úvahe, že Európska únia nie je štátnym zväzkom. Vstup do NATO síce bol odobrený NR SR takým počtom hlasov, ktorý by stačil prinajmenšom aj na zmenu ústavy, nič to však nemení na skutočnosti, že ústava jednoznačne k vystúpeniu z NATO nič nehovorí“.
A keď sa niekde nič nehovorí, lacní populisti majú obrovský priestor.
Ústavná prekážka
Ak je to tak, že na vystúpenie z NATO by mala postačovať „nadpolovičná väčšina vo vláde a v parlamente“, nemalo by byť záujmom spoločnosti/politikov, ktorí väčšinovo podporujú členstvo v NATO, aby bola prijatá novela ústavy, ktorá to potenciálne vystúpenie z NATO podmieni ústavným zákonom a referendom?
Procházka to vidí jednoznačne: „Áno, ústavná ochrana členstva v EÚ a NATO je asi najpraktickejší spôsob, ako prípadné snahy o vystúpenie výrazne sťažiť. Veď sa tieto úvahy už nielen objavili, ale opozičná SaS dokonca informovala o predložení konkrétneho návrhu novely ústavy.“
Kolíková súhlasí, že „pre potvrdenie silného záujmu ostať v Európskej únii, ale aj NATO by slúžila zmena ústavy, ktorá by podmienila prípadné vystúpenie z EÚ a NATO referendom a následne ústavným zákonom“.
Čo teraz?
Z odpovedí ústavných právnikov vyplýva, že na vystúpenie Slovenska z NATO skutočne nie je potrebné referendum. Všetci oslovení sa zhodli na tom, že ani NATO, ani EÚ nie sú štátnymi zväzkami, na ktoré by sa vzťahoval čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého o vstupe Slovenska „do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom“.
Zhodli aj na tom, že vhodná by bola zmena ústavy, ktorá by podmienila prípadné vystúpenie z EÚ a NATO ústavným zákonom a referendom.
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Denník N urobila agentúra IPSOS (ale podobné čísla majú viaceré prieskumy), je za zotrvanie Slovenska v NATO 65,7 percenta obyvateľov, proti je 20 percent. Väčšinovú podporu má NATO aj medzi voličmi Smeru (45:41), u voličov koaličného Hlasu je pomer dokonca 79:16 v prospech zotrvania v Aliancii.
Podľa súčasnej legislatívnej situácie teda na vystúpenie z NATO stačí „nadpolovičná väčšina vo vláde a v parlamente plus neodbojný prezident“ – a ak by teda premiér Fico chcel dosiahnuť odchod Slovenska z NATO využitím týchto možností, zabrániť by mu v tom mohla iba niektorá koaličná strana. Pre Hlas je vraj účasť v EÚ a NATO červenou čiarou – či by však odolal nátlaku Smeru a SNS, nie je isté.
Momentálne sa zdá, že riskovať s referendom o vystúpení z NATO si netrúfne ani Robert Fico – čo neznamená, že nebude moderovať verejnú mienku v prospech odchodu z NATO. Navyše má teoreticky k dispozícii aj inú, jednoduchšiu cestu. Ísť proti dvom tretinám voličov síce nie je pre Roberta Fica typické, ale čo ak má motiváciu a scenár?
