Americký prezident Donald Trump predviedol ďalší zo svojich obratov v prospech ruského vodcu Vladimira Putina. Namiesto toho, aby tlačil na Rusko, nech zastaví zabíjanie civilistov a vojenskú agresiu voči Ukrajine, rozhodol sa ekonomicky pomôcť Kremľu a vyvíjať nátlak na jeho obeť. Ukrajina, ktorá už piaty rok bojuje o prežitie, sa tak zrejme znovu stáva prekážkou Trumpových politických záujmov.
Trump v nedeľu oznámil okamžité energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Agentúra ČTK priniesla informáciu, podľa ktorej tvrdil, že obe strany s tým súhlasia. Lenže ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vzápätí vyhlásil, že o dohode vôbec nevedel. Napriek tomu je ochotný zastaviť útoky na ruské rafinérie, ak Moskva prestane ničiť ukrajinskú energetiku. Odpoveďou Ruska na jeho návrh však boli ďalšie útoky na hlavné mesto Kyjev a Charkovskú oblasť.
Darček Putinovi
Ešte spornejšia je Trumpova dohoda s Putinom o dodávkach ruskej nafty. Moskva jej má na americký a svetový trh okamžite dodať vyše 300-tisíc ton, v ďalších mesiacoch ešte podstatne viac. V čase, keď Európa obmedzuje ruské energetické príjmy, Washington otvára agresorovi náruč a ponúka nové obchodné príležitosti.
Realizovateľnosť dohody je však otázna. Podľa agentúry Reuters a Medzinárodnej energetickej agentúry Rusko samo zápasí s výpadkami rafinérií po ukrajinských útokoch a pre problémy so zásobovaním predĺžilo zákaz vývozu nafty do konca októbra. Jeho schopnosť vyvážať túto surovinu je preto v súčasnosti minimálna.
Proti dohode sa navyše postavil republikánsky kongresman Brian Fitzpatrick. Americký spravodajský portál Axios priniesol informáciu, že pripravuje zákon blokujúci nákupy ruskej ropy a chce si vynútiť hlasovanie v Snemovni reprezentantov aj bez súhlasu jej predsedu Mikea Johnsona. Tvrdí, že návrh získa drvivú podporu.
Trump v súvislosti s údajnými dohodami s Ruskom Ukrajine odkázal, že musí prestať útočiť na ruské rafinérie. „Mal by s tým sakra prestať,“ vyhlásil na Zelenského adresu. A zašiel ešte ďalej: „Navrhujem, aby si vybrali nového vodcu, ktorý bude schopný uzavrieť dohodu.“ Čím vlastne znovu spochybnil demokratické vedenie krajiny brániacej sa diktatúre.
Washington dokonca podľa denníka Financial Times hrozí zastavením systému nákupu amerických zbraní pre Ukrajinu. Axios informoval aj o hrozbe obmedzenia spravodajských informácií. Ak sa tieto správy potvrdia, pôjde o zásadné oslabenie možností Ukrajiny brániť sa proti agresii Moskvy.
Facka Európe
Trumpovo konanie má domáce pozadie. Pred novembrovými doplňujúcimi voľbami do Kongresu potrebuje znížiť ceny palív. Ich zdražovanie pripisuje Zelenskému, hoci svetové dodávky ropy narušila v posledných mesiacoch najmä vojna USA a Izraela s Iránom. Podľa prieskumu citovaného agentúrou AP až 65 percent Američanov spája vyššie ceny s Trumpovou politikou.
Český premiér Andrej Babiš označil Trumpovu dohodu s Putinom za „veľkú facku pre Európu“. Trump roky kritizoval európske štáty za nákupy ruských energií. Teraz sám uzatvára obchod s režimom, ktorého agresiu pomáhajú financovať práve energetické príjmy.
Reakcia slovenského premiéra Roberta Fica bola diametrálne iná. Vo videu na sociálnych sieťach nazval Trumpa a Putina „frajermi“ a dohodu využil na kritiku Európskej únie (EÚ). Priznal, že Rusko získa ďalšie príjmy a miesto odsúdenia pomoci agresorovi útočil na európske sankcie. Podpredseda opozičného Kresťanskodemokratického hnutia Viliam Karas naopak v dohode vidí vážnu ranu spojenectvu USA s EÚ.
Kremeľ a atentáty
Na pozadí správ o prímerí priniesol Financial Times aj ďalšie znepokojujúce zistenia: podľa piatich európskych spravodajských služieb má Rusko stupňovať prípravy atentátov na manažérov zbrojárskych spoločností dodávajúcich Ukrajine zbrane a drony. Informácie britského denníka sprostredkovala agentúra ČTK.
Už v roku 2024 bezpečnostné služby odhalili plán voči šéfovi nemeckého Rheinmetallu Arminovi Pappergerovi. Moskva tak rozširuje hybridnú vojnu – sabotáže, zastrašovanie a tajné operácie – priamo na európske územie.
Práve v čase, keď tieto zistenia odhaľujú rozsah ruskej hrozby pre Európu, podáva Trump Moskve avizovanou dohodou veľmocí pomocnú ruku. Namiesto toho, aby naplnil svoj predvolebný sľub, že sa zapíše do dejín ako mierotvorca, sa v rozhodujúcej chvíli obracia chrbtom k demokratickému spojencovi. A Putin? Ten nemusí ani ustúpiť. Stačí mu len čakať, koľko ďalších ústupkov dostane zadarmo.
Európa by sa preto mala prestať spoliehať na Trumpovu priazeň a urobiť všetko pre to, aby Ukrajine zabezpečila dodávky zbraní a zachovala ekonomický tlak na Moskvu. Ak má prímerie viesť k mieru, musí zahŕňať aj reálne záväzky Ruska a kontrolu ich dodržiavania. Prímerie, ktoré Rusko k ničomu nezaväzuje a ktorého dodržiavanie nik nekontroluje, len poskytuje agresorovi čas pripraviť sa na ďalší útok.
