Britský premiér v pondelok oznámil, že odstúpi z funkcie lídra Labouristickej strany. Vo funkcii predsedu vlády zostane však dovtedy, kým si strana nevyberie jeho nástupcu. „Počul som odpoveď svojej parlamentnej strany a prijímam ju s pokorou,“ povedal Starmer v emotívnom prejave pred Downing Street.
Len pred dvoma rokmi pritom v posledných voľbách dosiahol drvivé víťazstvo. Labouristi získali 403 zo 650 mandátov v Dolnej snemovni. Ukončili tým štrnásť rokov vlády konzervatívcov a dosiahli jedno z najväčších víťazstiev strany od čias bývalého labouristického premiéra Tonyho Blaira. Na vytvorenie väčšinovej vlády pritom stačí 326 kresiel.
Epsteinov tieň
Po májových komunálnych voľbách, v ktorých labouristi utrpeli ťažké straty, čelil Starmer rastúcej vzbure vo vlastnom poslaneckom klube. Starmerov odchod podľa servera Labourlist už vtedy požadovalo takmer sto labouristických poslancov. Denník The Guardian v deň Starmerovej rezignácie potvrdil, že jej predchádzal drvivý tlak labouristických poslancov.
K oslabeniu premiéra prispelo aj kontroverzné vymenovanie Petra Mandelsona za veľvyslanca v USA. Kritici mu vyčítali jeho niekdajšie kontakty s Jeffreym Epsteinom, americkým finančníkom spájaným so škandálmi sexuálneho zneužívania. Mandelson podľa agentúry Reuters tieto kontakty verejne oľutoval. Hoci nečelil žiadnemu obvineniu, kauza poškodila obraz Starmerovej vlády.
Prieskumy zároveň stále viac ukazovali, že Starmer patrí medzi najmenej populárnych britských premiérov posledných desaťročí. Mnohí voliči mu vyčítali nerozhodnosť a neschopnosť presadiť sľubované reformy.
Najväčším favoritom na post nového lídra je bývalý starosta Manchestru Andy Burnham. Päťdesiatšesťročný politik už kandidatúru oznámil a vyhlásil, že krajine chce priniesť „stabilitu, serióznosť a sústredenie sa na problémy, ktoré ľudí najviac trápia“.
Jeho pozíciu výrazne posilnilo rozhodnutie bývalého ministra zdravotníctva Wesa Streetinga nekandidovať na post šéfa strany. Ak sa neobjaví silný protikandidát a Labouristická strana ho zvolí za svojho lídra, Burnham by sa mohol stať novým predsedom vlády už v polovici júla. Británia by tak mala siedmeho predsedu vlády za posledných desať rokov.
Ponaučenie pre Európu
Starmerov pád je aj odkazom pre európske elity. Voliči dnes oveľa menej odpúšťajú rozdiel medzi sľubmi a realitou. Nestačí hovoriť o zmene. Treba ju priniesť.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po oznámení Starmerovej rezignácie ocenila jeho podporu Ukrajine a snahu zlepšiť vzťahy medzi Londýnom a Bruselom po brexite. Ako uviedol denník The Guardian, zahraničná politika patrila k oblastiam, v ktorých si Starmer dokázal zachovať rešpekt aj medzi časťou svojich kritikov.
Ani tu sa však nevyhol sporom. Kritiku vyvolávala jeho migračná politika a tiež podpora uznania palestínskeho štátu. Podľa britských prieskumov pritom palestínska otázka patrila medzi priority malej časti verejnosti, za jednu z hlavných tém ju označovalo približne desať percent voličov.
Starmerov nástupca bude musieť riešiť najmä domáce problémy – životné náklady, dostupnosť bývania, stav verejných služieb a rast podpory protestných strán. Ak labouristi nedokážu obnoviť dôveru voličov, priestor budú ďalej získavať populisti na čele s Nigelom Farageom.
Starmerov príbeh pripomína jednoduchú politickú pravdu: veľké volebné víťazstvo ešte nezaručuje úspešné vládnutie. O osude politikov napokon rozhoduje ich schopnosť napĺňať očakávania občanov.
