Prejav amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia na bezpečnostnej konferencii v Mníchove v sobotu znamenal citeľnú zmenu tónu oproti minuloročnému vystúpeniu viceprezidenta USA J. D. Vancea. Kým vtedy Európa čelila teatrálne ostrej kritike, tentoraz zaznela zmierlivejšia, civilizačne ladená rétorika.
Rubio vo svižne ladenom príhovore zdôraznil historické puto medzi oboma brehmi Atlantiku a podľa agentúry ČTK dokonca vyhlásil, že Spojené štáty „budú vždy dieťaťom Európy“. Súčasne však pripomenul, že Západ urobil strategické chyby – najmä keď po studenej vojne v eufórii prenechal príliš veľa právomocí medzinárodným inštitúciám, zatiaľ čo jeho protivníci pravidlá nedodržiavali.
Na konferencii zároveň naznačil širší strategický rámec americkej politiky – Washington je pripravený budovať nový medzinárodný poriadok aj sám, no „dáva prednosť tomu, aby to robil spolu s Európou“. V rovnakom duchu dodal, že armády nebojujú za abstraktné princípy, ale „za ľudí, národ a spôsob života“.
Šéf americkej diplomacie načrtol doktrínu, ktorá kombinuje trumpovský dôraz na suverenitu s tradičným povojnovým euroatlantizmom. „Sme súčasťou jednej civilizácie – západnej civilizácie,“ povedal a zdôraznil, že spojenectvo stojí na spoločnej histórii, viere, kultúre a obetiach predkov.
Ako uvádza portál Axios, varoval pred nekontrolovanou migráciou, ktorú označil za krízu destabilizujúcu západné spoločnosti: „Kontrolovať, kto a koľko ľudí vstupuje do našich krajín, nie je prejav xenofóbie. Je to základný akt národnej suverenity.“
Podľa neho je ilúziou veriť, že svet automaticky funguje podľa pravidiel voľného obchodu a multilaterálnych dohôd. Skutočnú stabilitu podľa Rubia zabezpečuje sila štátov, ich ekonomická odolnosť a schopnosť brániť vlastný spôsob života.
Chyby Európy
Z radov európskych spojencov zaujal zásadný komentár britského premiéra Keira Starmera. Európa podľa neho sama nesie diel zodpovednosti za vlastné bezpečnostné riziká. Vyhlásil, že kontinent „po mnoho rokov nerobil dosť pre svoju silu a obranu“ a nemal by transatlantické väzby narúšať, ale prispôsobiť ich novej dobe.
Londýn ústami svojho premiéra teda nepriamo potvrdil Rubiovu tézu, že bezpečnostné problémy Západu nemajú jednoduché riešenie ani na jednej strane Atlantiku. Starmer hovoril o nedostatočných investíciách do obrany a potrebe prispôsobiť politiku realite bezpečnostného prostredia. Skeptickejší bol bývalý litovský šéf diplomacie Gabrielius Landsbergis, podľa ktorého sa obsah nijako zásadne nelíšil od línie administratívy Donalda Trumpa, len bol podaný zdvorilejšie.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila Rubia za „silného spojenca“ a jeho prejav podľa médií hodnotila ako upokojujúci signál. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vyzdvihol nadšený potlesk publika a estónsky minister obrany Hanno Pevkur hovoril o vystúpení prospešnom pre transatlantické vzťahy.
Diskusiu vyvolal aj Rubiov program v Mníchove. Neabsolvoval sériu bilaterálnych rokovaní so spojencami ani s ukrajinskou delegáciou, čo pribrzdilo eufóriu panujúcu bezprostredne po jeho prejave. Sám minister však uviedol, že ďalšie rokovania o Ukrajine sa uskutočnia v utorok nasledujúceho týždňa a že USA stále nevedia, či Rusko myslí mierové snahy vážne.
V Bratislave aj o jadre
Po Mníchove Rubio zamieril do Bratislavy, kde sa stretol s prezidentom Petrom Pellegrinim a premiérom Robertom Ficom. Zdôraznil, že USA z NATO neodchádzajú, hoci môžu presúvať vojakov, a že Washington nechce, aby Európa bola na americkej obrane závislá. „Nechceme, aby ste boli vazalmi Spojených štátov. Chceme takú silnú alianciu, že ju nikto nebude pokúšať,“ vyhlásil na tlačovej konferencii po boku premiéra Roberta Fica.
Rokovania sa venovali aj jadrovej energetike a spolupráci so spoločnosťou Westinghouse. Aj preto mnohí brali jeho zastávku na Slovemsku aj ako lobing. Reč však bola aj o modernizácii slovenskej armády. Slovensko patrí medzi štáty s najnižšími obrannými výdavkami v NATO – približne dve percentá HDP – hoci aliancia si stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2035 až 3,5 percenta plus ďalších 1,5 percenta na súvisiace investície.
Rubio po Bratislave pokračoval do predvolebnej Budapešti, čím symbolicky navštívil dve krajiny, ktoré sa v rámci EÚ často označujú za menej lojálne voči spoločnej línii Únie voči Rusku. Práve tento výber vyvolal špekulácie, že Washington chce povzbudiť štáty, ktoré pôsobia voči Bruselu odstredivo. Na druhej strane chce Washington zrejme komunikovať aj s vládami, ktoré majú k Moskve bližšie postoje a snaží sa ich udržať v transatlantickom bezpečnostnom rámci.
