Aké sú očakávania a reálne potreby ľudí týkajúce sa podpory bývania na Slovensku a v Rakúsku? Líšia sa? Zrejme nie. Bez ohľadu na to, na ktorej strane hraníc riešime nový domov, potrebujeme pomoc s financovaním tak, aby sme aj po zadovážení domu či bytu mali dôstojnú životnú úroveň a aby sme neboli nútení príliš meniť svoje predstavy a plány.
Ak je pre rakúsku vládu prioritou bývanie, vie prečo aj ako na to. Ak má človek primerané bývanie, ktoré rešpektuje jeho sociálnu a ekonomickú situáciu, inak sa stavia k práci, výchove, rodinnému a spoločenskému životu. Mať domov je základným kľúčom. Ak tento základ štát rôznymi spôsobmi podporí, investícia sa mu niekoľkonásobne vráti.
Nie je hanbou učiť sa, ale nerobiť nič
Rakúske zákony, na rozdiel od slovenských, nemajú úzko vyhranené marginalizované skupiny, pre ktoré je určená pomoc s príspevkom na bývanie. Inak vnímajú aj výšku pomoci, ktorá je odstupňovaná podľa reálnejších kritérií ako na Slovensku. Oveľa lepšie a pružnejšie zohľadňujú ekonomické, sociálne a regionálne rozdiely, ktoré sú prirodzene v každej krajine.
Za Dunajom sa na každého dívajú s úctou a s ponukou podpory, ktorú môže, no nemusí využiť. Ak by sme mali zhrnúť tento postoj do nejakého sloganu, znel by asi takto: „Bývaš tu natrvalo, platíš dane, pracuješ dlhodobo, tvoj život sa sústreďuje v Rakúsku. Si náš. Ak potrebuješ bývať, pomôžeme ti.“
Prečo takýto postoj nezastáva štát a jeho inštitúcie aj na Slovensku?
Viac možností, jasné pravidlá
Kým na Slovensku sa nájomné bývanie ešte len rozbieha a družstevné sa zbiera z dlhodobej „výluky“, v Rakúsku je ponuka bývania pestrá. Rovnako pestré sú aj možnosti, ako sa dostať k streche nad hlavou a spokojne ju volať domovom.
V prípade kúpy či rekonštrukcie bytu Rakúsko poskytuje tzv. Wohnzuschuss „Modell 2009“. Ide o dotáciu na bývanie platnú od roku 2009 na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti. Na webovej stránke nájde záujemca klasickú kalkulačku k žiadosti, formulár si od neho bude pýtať informáciu o ročných či mesačných príjmoch, nákladoch na bývanie, veľkosti nehnuteľnosti v m2 a údaj o zložení rodiny žijúcej spolu.
Zaujímavé je, že sa tento príspevok dá poskytnúť aj na internát alebo aj na tzv. Young Living – bývanie pre mladých, aby sa mohli čím skôr osamostatniť od rodičov. Ak si pod týmto riešením predstavíte nejakú úzku izbu a nie príliš vzhľadný byt, mýlite sa. Rakúsko naprieč spolkovými krajinami poskytuje aj mladým do 35 rokov veľmi pekné bývanie do 60 m2, ale len na prenájom bytu za presných podmienok.
Nezabúda sa ani na zdravotne hendikepovaných, pre ktorých sú určené bytové jednotky od 45 do 65 m2, ktoré však musia spĺňať prísne limity pre bezbariérové bývanie.
Do Dolného Rakúska
V Dolnom Rakúsku, kam sa Slováci sťahujú najčastejšie, nájdete na stránke Dolnorakúskej krajinskej vlády všetky informácie a pravidlá v slovenčine: pre tých, ktorí chcú kúpiť dom, aj pre tých, ktorým viac vyhovuje bývanie v byte. Jednou z podmienok schválenia žiadosti o dotáciu je napríklad zásobovanie energiou pomocou obnoviteľných zdrojov či tepelných čerpadiel.
Žiadosť posúdi poradný zbor. Žiadateľ následne dostane vyrozumenie s pokynmi na ďalšie kroky. Jediné, čo od záujemcu podľa informácií na stránke pre túto formu dotácie vyžadujú, je rakúske občianstvo, v prípade právnických osôb postačuje sídlo v rámci Európskej únie. Sú však dotácie, ktoré vyžadujú dva roky trvalého pobytu, preto treba dôsledne študovať informácie. Žiadateľ dostane maximálne 50 percent z ceny bytu alebo domu, hoci aj tu sú oba druhy nehnuteľnosti limitované podlahovou plochou.
Avšak: kto by nebral byt s rozlohou 80 m2 alebo dom s rozlohou 110 m2 s takou pomocou? Dotácia je vlastne pôžičkou na 27,5 roka s úrokovou sadzbou 1 percento. Pre mladé rodiny s deťmi platia ešte dodatočné úľavy z celorakúskych aj krajinných programov a výška úľav môže byť až do 70 percent z ceny domu či bytu.
Je pravdou, že za všetkými týmito informáciami sa skrýva more dokumentov, ktoré treba vytlačiť, vyplniť, potvrdiť a doniesť na príslušné miesto. Očividne to však nie je – aj vďaka ústretovej komunikácii úradov – taký problém, aby o dotáciu ľudia nežiadali. Jej podmienky a výška sú v každej spolkovej krajine iné, no v porovnaní so slovenskou realitou štedré. Niet sa potom čo čudovať, že mladé rodiny zo Slovenska sa hrnú bývať k našim juhozápadným susedom.
Do obecného či družstevného? Nech sa páči
Ak však rodina či záujemca o bývanie sú z rôznych dôvodov presvedčení o nájomnom bývaní, nie sú „vyradení z hry“ ako na Slovensku. Bežné rakúske obce či mestá majú vysoký podiel svojich bytov, takzvaných Gemeinde. Čakacia lehota na ne je rôzne dlhá v závislosti od spolkovej krajiny a lokality. V Grazi treba bežne rátať s rokom, pred nasťahovaním musí záujemca zložiť kauciu na byt, ktorá je dosť vysoká. Konkrétne v Grazi je to 6 000 eur.
Ponuky sú férové: na výber dostane záujemca tri byty, ale ak si z nich nevyberie, do ďalšieho kola ponúk sa dostane až o tri mesiace. Treba však počítať s tým, že sú to byty bez kuchyskej linky. V každom prípade, aj keď sa v tomto byte platí nájom a nikdy nebude možné ho od mesta či obce odkúpiť, tým, že sa zmluva uzatvára na dlhý čas, môže sa nájomca v byte naozaj cítiť ako doma.
Druhou možnosťou sú družstevné byty, nazývané Genossenschaft. Tieto stále fungujú podľa systému, aký sme poznali aj na Slovensku. Za vstup do družstva sa považuje moment zloženia určitej, vopred stanovenej sumy, ktorá však nie je plnou sumou za byt. Tá sa spláca postupne spolu s nájomným. Výhodou je, že po splatení istiny bytu je možné si ho odkúpiť do osobného vlastníctva.
„Altbau“ byty
Osobitnou kapitolou získania bývania sú takzvané Altbau byty. Sú to staršie byty, postavené zväčša po 2. svetovej vojne. Na ich získanie od obce či mesta stačí aj nižší vklad.
Možnosti získania bývania sa však v Rakúsku týmto nekončia. Napríklad vo Viedni je možné po dvoch rokoch trvalého pobytu v tomto meste získať tzv. Wohnticket, teda poukaz na byt. K predloženej žiadosti o pridelenie bytu sa úrad, ktorý ju poctivo preskúma, vyjadrí rýchlo. K dispozícii sú byty až do rozlohy 100 m2 vo výbornom štandarde.
Celou touto cestou hľadania bývania si prešla aj Lucia. Keď sa rozhodla aj s manželom po predchádzajúcej pracovnej skúsenosti ostať v Rakúsku, začiatky boli náročné. Až v roku 2014 si mohli dovoliť podnájom, dovtedy bývali v hosteli: „Vyšlo nás to spolu zhruba 5 000 eur – kaucia 2 500 a mesačný nájom 2 590 eur za 51 m2 bez energií,“ spomína Lucia.
Po dvoch rokoch dostali Wohnticket na trojizbový byt vo Viedni. Napriek tomu, že to bola výhodná ponuka, nevyužili ju. „Našli sme si Genossenschaft, družstevný byt. Bola to novostavba, zložili sme vklad 13 500 eur, nájomné sme mali za 83 m2 plus 13 m2 balkón v prvom roku 790 eur bez energií,“ dopĺňa Lucia.
S bývaním aj podmienkami na život v Rakúsku sú spokojní, na Slovensko sa už vrátiť nechcú.
Keď sa chce, tak sa dá
Slovensko je za bytovú politiku kritizované nielen zo strany európskych inštitúcií, ale aj doma vlastnýmNárodným kontrolným úradom.
Z Bratislavy do Viedne trvá cesta niečo vyše hodiny. Ísť niekam po recept a inšpiráciu nie je hanbou, hanbou je nechcieť si dať poradiť či pomôcť a dlhé roky obchádzať tému bez hľadania dobrých riešení.
Rakúsky príklad všestrannej pomoci a dotácie bývania ukazuje, že sa to dá a riešenie bývania nemusí byť traumou. Zatiaľ z múdro a efektívne nastavenej bytovej politiky profituje Rakúsko, a to aj vďaka príchodu mnohých slovenských rodín. Čo chýba slovenskej vláde a odborníkom, aby prevzali tento rokmi odskúšaný model?
