Minulý týždeň sa vo Vatikáne odohral moment s hlbokým duchovným aj geopolitickým dosahom. Pápež Lev XIV. pozval predstaviteľov popredných svetových náboženstiev, aby si spoločne pripomenuli 60. výročie prijatia deklarácie Nostra aetate. Ide o prelomový dokument Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý odmietol tzv. teológiu náhrady. Išlo o mylné a nebiblické presvedčenie, že Cirkev v Božom pláne „nahradila“ židovský národ.
Podujatie sa uskutočnilo minulý týždeň v Ríme v Aule Pavla VI., kdepápež zdôraznil,že deklarácia Nostra aetate „predstavuje pevný postoj proti všetkým formám antisemitizmu“, a dodal, že „Cirkev netoleruje antisemitizmus a bojuje proti nemu na základe samotného evanjelia“. Podľa pápeža ide o úlohu pre celé ľudstvo – „udržať dialóg nažive a udržať lásku nažive v srdci sveta“.
V čase, keď Židia čelia najväčšej vlne nenávisti od čias nacizmu a Izrael zápasí o bezpečnosť svojich občanov, tieto slová zazneli ako naliehavá morálna výstraha pred návratom démonov minulosti.
Koniec „teológie náhrady“
Vzťahy kresťanov a Židov boli stáročia zaťažené nielen skreslenými teologickými výkladmi, ale aj civilizačným stretom, predsudkami a tragickými dôsledkami nepochopenia. Protestantská reformácia priniesla odlišnú dynamiku – niektoré jej prúdy nadviazali na biblické poňatie židovských koreňov kresťanstva, iné, naopak, ostali k tejto téme vlažnejšie alebo odmietavé.
V katolíckej cirkvi prišlo k zásadnému obratu pred šiestimi desaťročiami práve naDruhom vatikánskom koncilea v dokumente Nostra aetate, ktorý jasne uvádza, že Cirkev „nezavrhuje nič z toho, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté“, a pripomína, že „nemôžeme vzývať Boha, Otca všetkých ľudí, ak sa nechceme bratsky správať voči niektorým ľuďom, stvoreným na Boží obraz“.
Táto koncilová línia dostala konkrétnu podobu v krokoch sv. Jána Pavla II. Ten ako prvý pontifik v dejinách vstúpil na pôdu rímskej synagógy a v roku 2000 prišiel do Izraela a stretol sa s jeho politickou reprezentáciou. Pri Múre nárekov prosil o odpustenie za hriechy kresťanov voči Židom a povedal: „Židia sú našimi staršími bratmi.“ Tieto kroky navždy pretvorili jazyk Cirkvi a vzťahy medzi dvoma náboženstvami, ktoré vyznávajú vieru v jedného Boha a majú spoločný koreň viery.
Kontinuita a odvaha
Dnes na tieto krokynadväzuje pápež Lev XIV.Jeho slová z minulého týždňa zarezonovali najmä preto, že zazneli v období, keď sa pod zámienkou častokrát aj oprávnenej kritiky politických krokov Izraela legitimizuje nenávisť voči Židom ako takým.
Predstavitelia židovských organizácií hlasno varujú pred explóziou antisemitizmu a návratom kolektívnej viny. Predseda Svetového židovského kongresu Ronald Lauder vyhlásil, že toto gesto prichádza „v čase najväčšieho prenasledovania Židov od druhej svetovej vojny“.Rabín Noam Marans z Amerického židovského výboru dodal,že židovský národ „nikdy nepotreboval viac priateľov, ktorí bojujú proti antisemitizmu každou bunkou svojej bytosti“, ako dnes, keď Izrael čelí teroru, ktorý sa neštíti vraždiť jeho civilistov a unášať rukojemníkov. Hlas rabína znie naliehavo: „V tejto hodine skúšky nezlyhajte.“
Svet sa dnes nachádza v situácii, keď pravda potrebuje viac odvahy než kedykoľvek predtým. Súčasný pápež hovorí: „Toto nie je dielo jedného náboženstva ani jednej generácie, ale posvätná úloha celého ľudstva.“ Podobne kedysivaroval aj sv. Ján Pavol II.,keď povedal, že „svet nemôže prežiť bez modlitby“.
Dnes, keď Izrael zápasí o svoju budúcnosť a Židia po celom svete čelia nenávisti, je úlohou kresťanov stáť pri pravde a dôstojnosti človeka. Nie je to politika. Je to skúška charakteru.
