Na Slovensku sa takmer presne na výročie Nežnej revolúcie objavila nevídaná ekologická iniciatíva – štát chce sanovať dlhoročné environmentálne záťaže v širšom centre Bratislavy. Iniciátorom je minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Ešte zaujímavejšia je informácia, kto z toho vyťaží. Je to Andrej Babiš, budúci český premiér a majiteľ českého koncernu Agrofert, ktorému patrí zhruba 150 hektárov pozemkov pod bývalou chemičkou Istrochem, ktorú sprivatizoval v roku 2002. Cena za vyčistenie pozemkov sa pohybuje od 500 do 700 miliónov eur.
Prečo slovenský minister pripravil Andrejovi Babišovi len pár dní po stretnutí s ním takýto veľkorysý darček z vreciek slovenských daňových poplatníkov, prípadne bruselských eurofondov? Nie je to celkom jednoduché vysvetliť, hoci Taraba sa o to pokúša. Jeho vysvetlenia však znejú trochu ako výhovorky chlapca prichyteného pri pokuse kradnúť slivky.
Desaťročia zakonzervovaných jedov
Bývalá Nobelova továreň na výbušniny vznikla na okraji Bratislavy v roku 1873. Po druhej svetovej vojne niesla názov Chemické závody Juraja Dimitrova a od roku 1991 Istrochem. V roku 2002 vyhral verejnú súťaž o jej kúpu český koncern Agrofert.
Andrej Babiš vtedy v rozhovore pre denník Trend tvrdil, že im ide o integráciu s Dezou Valašské Meziříčí, ktorá vyrábala časť surovín pre najperspektívnejšiu produkciu Istrochemu – gumárske chemikálie. Už vtedy si však uvedomoval, že „z dlhodobého hľadiska fabrika v rámci mesta nemá veľkú šancu“.
V privatizačnej zmluve sa zaviazal investovať do environmentálnych opatrení v areáli Istrochemu jednu miliardu slovenských korún (cca 33 miliónov eur). Po troch rokoch od privatizácie Istrochem prestal existovať ako samostatná firma a stal sa odštepným závodom ďalšej Babišovej firmy Duslo Šaľa.
V roku 2009 sa zastavila výroba výbušnín, výroba hnojív sa presunula do Šale, ostala len produkcia gumárskej chémie. Tá sa uzavrela až tento rok, o prácu prišlo posledných 200 ľudí. Spustnutý bratislavský areál vlastní dcéra Agrofertu – spoločnosť Istrochem Reality, ktorá prevádzkuje niekoľko kancelárskych budov a skladov. Medzitým predala viacero pozemkov okolo výrobného areálu.
Po 150 rokoch však Istrochem neleží na okraji, ale v širšom centre Bratislavy medzi ulicami Vajnorská, Račianska a Odborárska. V neďalekých lokalitách sa nové byty predávajú za sumy od 200-tisíc eur vyššie, takže záujem developerov o 150-hektárový areál je pochopiteľný. Problémom však je, čo na stavbárov čaká v zemi. Desaťročia chemickej výroby zanechali stopy, ktoré nikomu nevoňajú.
Toxické zvyšky nielenže hrozia poškodením zdravia budúcich obyvateľov, ale zamorujú aj spodné vody. Podobne poškodená lokalita okolo bývalej rafinérie Apollo, zbombardovanej počas 2. svetovej vojny, ktorá leží pri Košickej ulici v centre Bratislavy, si pred výstavbou nových budov vyžadovala vyťaženie kontaminovanej zeminy až do hĺbky niekoľkých desiatok metrov.
Na vlastné trovy
Podobne to bude aj v prípade Istrochemu. Na rozdiel od Babišovej firmy si však majitelia pozemkov okolo bývalej „Apollky“ financovali prípravu pozemkov na výstavbu sami, rovnako ako ďalší majitelia pozemkov v lokalitách s toxickými záťažami, ktoré sú vymenované v Štátnom programe sanácie environmentálnych záťaží pre roky 2016 – 2021 Ministerstva životného prostredia SR v tabuľke „záťaží s vysokou prioritou, na ktorých nebola jednoznačne určená zodpovednosť“.
V prípade pozemkov Agrofertu materiál predpokladá zodpovednosť následníckej firmy Istrochemu – Dusla Šaľa. Tento rok však bratislavský okresný úrad rozhodol, že „nemôže určiť povinnú osobu pre environmentálnu záťaž“, a preto zastavuje konanie. Úrad zároveň rozhodol, že následníkom Istrochemu je jeho bývalá dcéra Istrochem Reality, ktorá dnes pre Agrofert spravuje pozemky bývalej fabriky. Ide o vnučku Babišovho zvereneckého fondu AB private trust I.
Práve na toto rozhodnutie sa odvoláva minister Taraba, keď tvrdí, že Babiš má teraz v ruke rozhodnutie, že nie je povinnou osobou, ktorá sa musí postarať o vyčistenie toxických zvyškov. Môže to teda vyžadovať od štátu. Samozrejme, nadriadeným odboru životného prostredia okresného úradu, ktorý po rokoch takto rozhodol, je práve minister Taraba.
Je až neuveriteľnou náhodou, že sa tak stalo práve v čase, keď Istrochem v areáli po dlhých rokoch ukončil výrobu. A tak je voľný pre realitné podnikanie. Odstránenie jedov z pôdy, naukladaných v nej počas dlhých rokov, za 500 – 700 miliónov eur by z týchto pozemkov razom urobilo najlukratívnejšiu lokalitu v Bratislave.
Pri 150 hektároch by sa ich hodnota pohybovala vo výške minimálne okolo 4 až 5 miliárd eur. Ich terajšia hodnota s toxickou záťažou je možno polovičná. Slovensko tak môže Babišovi ušetriť obrovské investície do zhodnotenia jeho pozemkov.
Ďalší darček
Andrej Babiš pritom musí slovenskému štátu ďakovať aj za riešenie inej toxickej pozostalosti po Istrocheme – skládky vo Vrakuni. Na toto miesto sa roky vyvážali sudy s chemickým odpadom, ktoré sa počas komunistického režimu jednoducho zakopali do zeme.
Najmä pesticídy a herbicídy sa časom dostali do pôdy a podzemnej vody, pričom jedovatý podzemný prúd smeruje k najväčším európskym zásobám pitnej vody na Žitnom ostrove. V niektorých častiach Vrakune je podzemná voda už taká zamorená, že ľudia majú zákaz používať studne.
Sanovanie skládky prevzal namiesto Agrofertu štát, pričom sanácia sa mala začať už v roku 2018. Počas minulej vlády ministerstvo na to vyčlenilo 150 miliónov eur, práce sa však stále nezačali. To ministra Tarabu zjavne netrápi, záťaž v Istrocheme však iniciatívne predložil na rokovanie vlády a žiadal o schválenie, že sa o ňu postará štát.
To sa zatiaľ nestalo, pretože aj vo vládnej koalícii sa zdvihla vlna nesúhlasu so záväzkom štátu pomôcť česko-slovenskému priemyselníkovi ušetriť peniaze za drahú sanáciu. Samozrejme, že nečaká, že Slovensko jeho pozemky vyčistí hneď, stačí mu aj vládou schválený dokument, že za to štát preberá zodpovednosť. Potom o pár rokov cez súdy dotlačí každú vládu k tomu, aby platila za svoju nečinnosť.
Výhovorky ministra Tarabu sú tak skôr dôvodom pýtať sa, prečo slovenská vláda neobhajuje záujmy svojej krajiny a netrvá na tom, aby ju zodpovední zbavili starých jedov. Namiesto toho sa objavujú nové záťaže – morálne aj právne. O to, aby im štát vyčistil pozemky, budú neskôr určite žiadať aj iní developeri, dokonca aj spätne, ako sa to môže stať napríklad v prípade novej štvrte na Nivách.
