Južná Kórea sa na začiatku decembra 2024 ocitla v najhlbšej politickej kríze za posledné desaťročia. Vtedajší prezident Jun Sok-jol 3. decembra v televíznom prejave k národu nečakane vyhlásil stanné právo. Opatrenie zdôvodnil údajnou „protistátnou činnosťou opozície“ a jej sympatiami k Severnej Kórei.
„Musíme ochrániť ústavný demokratický poriadok,“ vyhlásil. Len niekoľko hodín nato sa však proti prezidentovi postavil parlament, vláda výnimočný stav zrušila a krajinu zaplavili masové protesty. Stanné právo má v Kórei mimoriadne citlivý historický rozmer. Prvýkrát ho vyhlásili v roku 1948 a naposledy v máji 1980 počas vojenského režimu.
Ústavné zlyhanie
Zaskočení Kórejčania, ale aj svetová verejnosť, mohli sledovať mimoriadne rýchly sled ústavných a trestnoprávnych krokov. Parlament podľa správ agentúry ČTK 14. decembra 2024 prezidenta zbavil právomocí a ústavný súd ho 4. apríla 2025 definitívne odvolal z funkcie.
Vyšetrovanie postupne odkrylo sériu skutkov, ktoré už neboli len politickým excesom – falšovanie dokumentov o vyhlásení stanného práva, obchádzanie povinnej schôdze kabinetu, príkazy na vymazávanie telefonických záznamov či aktívne bránenie výkonu zatykača. Výsledkom je, že exprezident je od júla 2025 opakovane v samoväzbe.
Vrcholom prvej fázy trestných dôsledkov je dnešný rozsudok, keď súd v Soule odsúdil Juna Sok-jola na päť rokov väzenia za marenie výkonu úradnej moci. Konkrétne za to, že bránil úradom vykonať zatykač.
Sudca Baek Te-hjon v televíznom prenose zdôraznil, že je potrebné „uložiť prísny trest“, keďže obžalovaný „neprejavil ľútosť a opakuje ťažko pochopiteľné výhovorky“. Obhajoba okamžite oznámila, že sa odvolá a upozornila, že ide len o prvý verdikt z ôsmich samostatných trestných konaní.
Najvážnejšia línia obžaloby sa týka vzbury a ústavného rozvratu. Podľa prokuratúry sa Jun pokúsil využiť stanné právo na udržanie sa pri moci, mobilizoval armádu a plánoval obmedziť činnosť parlamentu.
Denník Wall Street Journal píše, že prokurátori preto zvolili „maximálnu možnú sankciu“. Označili jeho konanie za „ústavnú deštrukciu“, pri ktorej boli nasadené ozbrojené sily bez existencie reálnej národnej hrozby.
Jun to odmieta a v 90-minútovom záverečnom prejave vyhlásil: „Nešlo o vojenskú diktatúru, ale o snahu ochrániť slobodu, suverenitu a obnoviť ústavný poriadok.“
Vyšetrovanie označil za politické čistky. Keď prokurátori v samostatnom procese navrhli trest smrti pre podozrenie zo vzbury, podľa svedkov sa mierne pousmial, zatiaľ čo jeho priaznivci v súdnej sieni hlasno protestovali.
Najťažšie obvinenia
Podľa agentúry AP sudcovia rozhodnú o obžalobe zo vzbury vo februári 2026. Právni experti však upozorňujú, že trest smrti je skôr symbolickou hrozbou. Južná Kórea ho totiž fakticky nevykonáva od roku 1997, no historická paralela s exprezidentom Čon Tu-hwanom z roku 1980 zostáva v spoločenskej pamäti mimoriadne silná.
Čon Tu-hwan vtedy po vojenskom prevrate vyhlásil stanné právo a krvavo potlačil prodemokratické povstanie v Kwangdžu. Zahynuli pritom stovky civilistov, za čo bol neskôr odsúdený pôvodne na trest smrti, ktorý mu neskôr zmiernili.
„Súd bude brať do úvahy, že stanné právo trvalo krátko a nespôsobilo žiadne obete,“ uviedol trestný právnik Pak Song-be. Dodal však, že Junova neochota priznať si zodpovednosť mu môže výrazne uškodiť.
Prípad však presahuje hranice Kórejského polostrova a mal by zaujímať celý svet. Názorne totiž ukazuje, ako rýchlo a dôsledne dokáže fungovať právny štát aj v momente, keď sa hlava štátu správa, akoby stála nad zákonom.
Kontrast je o to výraznejší, keď ho porovnáme s vyjadreniami amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten v rozhovore pre The New York Times nedávno povedal: „Je tu len jedna vec. Moja vlastná morálka. Moja vlastná myseľ. Je to jediné, čo ma môže zastaviť, a medzinárodné právo na to nepotrebujem.“
Južná Kórea tak dnes pôsobí ako nečakaná, no silná ukážka toho, že aj mladšia demokracia v Ázii vie rýchlo a účinne presadiť zásadu, že ani prezident nestojí nad zákonom. Je to lekcia, ktorú by si mal Západ, a najmä tradičné demokracie ako USA, pozorne všímať.
