Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia nie je len historickou spomienkou, ale výzvou aj pre dnešok. Pred 84 rokmi (9. septembra 1941) prijala vojnová Slovenská republika tzv. Židovský kódex – právnu normu, ktorá pripravila desaťtisíce občanov Slovenska o občianske práva a otvorila cestu k ich deportáciám do vyhladzovacích táborov. Tento deň si od roku 2000 pripomíname ako memento, že diskriminácia a nenávisť môžu prerásť do systémového zločinu.
Riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok povedal, že holokaust bol „systematické, štátom podporované prenasledovanie a vraždenie šiestich miliónov Židov“. Zdôraznil, že mnohí dnes nerozumejú slovám, ktoré používajú. Ak sa má uchovať úcta k obetiam, musíme rozlišovať, čo skutočne bolo genocídou – a čo je len nebezpečné narábanie s pojmami v súčasných politických sporoch.
Tiene minulosti
Neplánovaným symbolickým rámcom tohtoročnej spomienky na temné udalosti vojnového Slovenského štátu bol aj nález nevybuchnutej bomby z druhej svetovej vojny v centre Bratislavy. Pri Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom námestí sa konala pietna spomienka kladenia kamienkov, zatiaľ čo pri Mlynských nivách pyrotechnici zneškodňovali 226-kilogramovú nevybuchnutú pumu, pozostatok vojny spred osemdesiatich rokov. Je to trpké, ale výstižné posolstvo: minulosť nikdy celkom neskryjeme, jej tiene nás sprevádzajú aj dnes.
O prázdnych miestach medzi prítomnými a o tvárach, ktoré tam dnes chýbali, hovoril počas pietnej spomienky predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZ ŽNO) na Slovensku Richard Duda. Spomenul aj nedávno zosnulého preživšieho holokaust a čestného predsedu ÚZ ŽNO profesora Pavla Traubnera, významnú osobnosť spoločenského života na Slovensku. Bez uvedenia mien však pripomenul aj tých, ktorí dnes neprišli „možno zo strachu o vlastný imidž“.
„Nechceme, aby sa zo Slovenska stalo miesto, kde dobro stratilo nádej a zlo stratilo zábrany,“ povedal Duda. Jeho slová sú vážnym apelom, aby sme nepodľahli kultu nevzdelanosti a cynizmu, ktorý ohrozuje základy demokratickej spoločnosti.
Učiteľka Ľudmila Kónyová z Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove v príhovore poznamenala: „Nie my máme formovať históriu, ale história musí formovať nás.“ V tejto vete sa skrýva podstata pamätného dňa obetí holokaustu: minulosť nie je nástrojom na politické hry, ale lekciou, ktorá má utvárať naše hodnoty a rozhodnutia aj dnes. Ak túto lekciu odmietneme, riskujeme, že budeme opakovať chyby minulosti.
Predseda Národnej rady SR Richard Raši zdôraznil, že holokaust bol jedným z najtemnejších období dejín a je varovaním, kam až môže zájsť nenávisť a ideologická zaslepenosť. Podľa neho si spoločnosť musí jasne uvedomiť tenkú hranicu medzi slobodou a neslobodou, pretože predzvesťou straty slobody sú všetky formy diskriminácie a intolerancie. „Staňme sa odhodlanými na budovanie mostov porozumenia tam, kde iní stavajú hrádze, a nebojme sa postaviť za tých, ktorí sú utláčaní,“ povedal Raši.
O genocíde
V kontexte stavu dnešného sveta tieto slová nadobúdajú zvláštnu naliehavosť. Na Ukrajine už štvrtý rok prebieha okupačná vojna, v ktorej Putinovo Rusko cielene vraždí ukrajinských civilistov. Na Blízkom východe čelí Izrael teroristickej hrozbe, zatiaľ čo v medzinárodnom politickom a mediálnom priestore dochádza k inflácii pojmu genocída.
Paradoxne, v deň spomienky na obete holokaustu na Slovensku britská vláda zverejnila oficiálne vyhlásenie, že izraelské vojenské operácie v Gaze nenapĺňajú právnu definíciu genocídy. Vyhlásenie prišlo v čase, keď v médiách aj medzi svetovými politikmi čoraz častejšie vystupuje do popredia naratív, že Izrael pácha v Palestíne genocídu.
Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia preto nemá byť len rituálom. Je to záväzok, že nezabudneme na minulé obete, že budeme vnímaví voči súčasným prejavom nenávisti a že dáme histórii právomoc formovať naše správanie. Nositeľ Nobelovej ceny mieru a preživší holokaust Elie Wiesel svojho času povedal, že „opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť“. A práve ľahostajnosť je to, čo si dnes nemôžeme dovoliť.
Na dnešnej pietnej spomienke chýbali predseda vlády SR Robert Fico aj prezident Peter Pellegrini.
