Nepoznáte náhodou nejakého profesora sociológie? Potrebujem si s ním dať kamarátske slovko. Keby totiž vedel, čím si prechádzajú mamy synov! Zoznam by bol celkom dlhý: a začínal by sa tým, že mamy musia vedieť spárovať a správne podeliť ponožky svojho mužského osadenstva. Čím sú chlapci väčší a čím viacerým sa čísla nôh zhodujú, tým je to horšie.
Úprimne, som na mŕtvicu, keď zistím, že ponožky už nemajú pár, majú diery alebo už jednoducho nie sú. Pamätať si, kto akú farbu najnovšie nosí, komu patrí koľko pásikov, bodiek, vtáčikov, zebier či pív na ponožkách, to by zabilo aj pamäťový disk môjho notebooku.
Detto tričká a nohavice, ktoré sa zázračne skracujú každé dva mesiace o desiatku centimetrov. Pozor, to nové tričko nemôže byť trápne, blbej farby, s nápisom alebo bez neho. A kúpme to rýchlo! Obliecť ženu je stokrát jednoduchšie!
Matky synov musia mať ultra hlukovú odolnosť. Žiadne dievča nevie ručať tak ako také dva (alebo aj viaceré) kusy chlapcov naraz. Nie, netečie krv. Iba sa hrajú s autíčkami alebo sa práve preniesli do doby dinosaurov.
Decibely sa priamo úmerne zvyšujú, ak príde k sporu. „Vypni si to blbé video! Učím sa španielčinu!“
Pitvanie mŕtvej žaby
Je fajn, ak mamy majú za sebou športovú kariéru.
Nikdy som netušila, ako sa mi ako mame synov zídu roky strávené na futbale, basketbale a volejbale. Plus aj moja úloha tréningovej figuríny bratov pri ich nácviku karate a džuda, či „očumovačky“ strýkových boxerských tréningov.
Pamätám si, o koľko centimetrov bol odo mňa vyšší náš treťorodený, keď som ho v spore, kde nechcel rešpektovať hranice, varovala: „Box, karate alebo džudo!“ Neveril, že to dám. V každom prípade: pedagogický úspech bol zaručený. Mal totiž divákov v kraťasoch, ktorí chceli vidieť, či mama len neblafuje. (Nehovorte im, že ovládam len tento chmat!)
Mamy synov nemôžu byť padavky. Mali by vedieť liezť na strom, píliť konáre, stavať iglu pri mínus pätnástich a ešte viac pri plus piatich zo snehu s blatom. Potrebujú rozumieť legu, vývojovým štádiám dinosaurov, musia vedieť pitvať mŕtvu žabu, brodiť sa rozvodneným potokom. Nejačať, ak prieskumná cesta vedie cez mravenisko či cez žihľavové údolie.
Pre mamu chlapcov nemôže byť nič príliš hnusné či nevhodné.
Lenže! Mamy synov musia aj za takýchto divokých okolností ostať nádhernými, nežnými, vtipnými, krásnymi, inteligentnými a očarujúcimi ženami.
Potrebujú totiž synov naučiť, že žena je parťákom pre muža, ale len vtedy, ak sa cíti milovaná, chránená, rešpektovaná, hýčkaná. Ak sa muž o ňu stará.
Ženské lekcie
Mama potrebuje a musí vysvetliť synom, čo je to predmenštruačný syndróm. Že žena vtedy nie je blbá. Aj ja som musela nastaviť hranice mužskému humoru, hoci milujem aj ten trošku štipľavý. Ale nie taký, čo páli až pod kožu.
A niekedy sa mama musí postaviť aj pred tvár adeptky na získanie srdca jej očarujúceho šoumena a obom naraz povedať: „Vážení, ste cez čiaru. Toto ubližuje vám obom, nesúhlasím s tým.“ Blé. Vidieť ten pohľad svojho syna nebolo nič moc.
Mamy dávajú svojim synom nekonečné lekcie života so ženou. Od mamy závisí, ako sa bude mať ďalšia kľúčová žena v synovom živote. Tá, ktorá prišla do života môjho syna, sa má ako jeho manželka kráľovsky.
Viem prečo.
Mamy a ekonomický rozvoj
Tak teda, kde nájdem toho profesora sociológie? Prosím, takého, čo má oprávnenie vypísať formulár kandidátom na Nobelovu cenu.
Dobré mamy synov sú totiž kľúčové pre mier, zdravé rodiny, prosperujúce firmy a ekonomický progres.
Treba im tú Nobelovku dať. Na betón. Kto je za?
