DRUHÁ ČASŤ ROZHOVORU. ZAJTA NASLEDUJE TRETIA (ZÁVEREČNÁ) ČASŤ. PRVÁ BOLA UVEREJNENÁ V STREDU (10. SEPTEMBRA 2025), NÁJDETE JUTU:
V doložke zlučiteľnosti s právom EÚ v návrhu novely ústavy sa predkladateľ odvoláva na to, že predmet návrhu je upravený v primárnom aj sekundárnom práve Európskej únie, aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Argumentuje sa viacerými rozsudkami, ktoré sa týkajú aj otázky zmeny pohlavia osoby, partnerstva osôb rovnakého pohlavia a podobne. Ako vnímate túto argumentáciu?
V dôvodovej správe a doložke zlučiteľnosti sú tie rozhodnutia použité selektívne a inak, ako by mali byť. Napríklad rozhodnutie Coman, ktoré sa tam spomína, vlastne hovorí o tom, že kvôli ochrane slobody pohybu je potrebné, aby štáty na účely trvalého pobytu rešpektovali aj manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ktoré vzniklo v inej krajine. Áno, spomenuli, že európske právo nijako nereguluje manželstvo. A je veľmi zvláštne z pozície predkladateľa novely vybrať si z toho rozhodnutia práve to, že európske právo hovorí, že nijako nereguluje manželstvo. Zároveň však časťou návrhu novely ústavy je možnosť vylúčiť účinky tohto rozhodnutia v časti týkajúcej sa slobody pohybu. A to vyberám len jeden príklad.
Rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom je muž. Znie to logicky. Podľa návrhu sa argumentuje biologickou realitou a právnym poriadkom SR s cieľom ústavne zakotviť tradičné chápanie rodičovstva a zabezpečiť stabilitu rodinnoprávnych vzťahov. Ako vnímate túto charakteristiku a toto zdôvodnenie?
Znova kladiem otázku, prečo toto patrí do ústavy, aké ohrozenie sa rieši. Zrejme je tu predstava, že tradičné chápanie rodičovstva je ohrozené. Toto ustanovenie, samozrejme, vylučuje dúhové rodiny a ja nerozumiem, ako to má zabezpečovať stabilitu viacerých rodinnoprávnych vzťahov. Z hľadiska toho, že veľa slovenských rodín býva v blízkom pohraničí, napríklad v Rakúsku, kde rodičmi na rodnom liste môžu byť aj dve ženy alebo dvaja muži, stabilitu ich rodinných vzťahov novela ústavy nezlepší.
Veď ak dúhová rodina s dieťaťom prekročí hranice, tak v očiach práva jeden rodičovský vzťah zanikne. Ja vnímam stabilitu rodinnoprávnych vzťahov tak, že sa ako rodina môžeme pohybovať po celej Európe, a nie že prekročením hraníc ten rodinnoprávny vzťahy vymizne. Novela môže negatívne vplývať aj na iné rodiny, ktoré nie sú v konštelácii mama, otec a dieťa, ale žijú spolu.
Ako to teda bude vyzerať po prípadnom schválení novely? Máme registrované partnerstvo žien, ktoré žijú napríklad v Holandsku aj s dieťaťom, sú zapísané v jeho rodnom liste a prídu na Slovensko. Ako sa zmení vzťah týchto rodičov k ich dieťaťu v slovenskej právnej realite? Stratia nejaké práva, budú nejako limitovaní?
To je zložitejšie podľa toho, či ide o občanov a občianky SR. Pre jednoduchosť povedzme, že sú to dve občianky SR, obe sú na rodnom liste v Holandsku uvedené ako mamy. Keď prejdú hranicu, tak je uznané materstvo iba jednej z nich, typicky tej, ktorá je v rodnom liste uvedená ako prvá. Rodičovský vzťah druhej ženy prestáva byť uznaný. A to napriek tomu, že tu máme množstvo ľudskoprávnej judikatúry o najlepšom záujme dieťaťa a o ochrane faktických vzťahov.
Alebo – dvaja muži žijú ako pár napríklad vo Veľkej Británii, kde si môžu osvojiť dieťa. Keď prídu na Slovensko a nie je uznané rozhodnutie o osvojení dieťaťa z Británie, tak ani jeden z nich nie je vnímaný ako rodič. Keď prekročia slovenské hranice, prestávajú byť rodičmi toho dieťaťa.
Aký je potom dôsledok?
Ak zákaz osvojenia dáte do ústavy, maríte im šancu, aby uspeli s návrhom na uznanie rozhodnutia o osvojení pred súdmi. Prakticky im beriete šancu, aby súdy mohli v súlade s ústavou a s medzinárodnými dohovormi zmysluplne interpretovať jednu časť zákona o medzinárodnom súkromnom práve, ktorá hovorí o uznávaní rozhodnutí zo zahraničia.
Ten zákon totiž hovorí o nemožnosti uznať rozhodnutie, ktoré je v rozpore s verejným poriadkom. Ak zákaz osvojenia pármi rovnakého pohlavia vpíšete do ústavy, súdy tento zákaz budú čítať ako súčasť verejného poriadku.
Súd v súčasnosti môže povedať, že uznáva takéto rozhodnutie o osvojení. Ak by novela bola schválená, táto možnosť prakticky zanikne. Nehovorím, že súdy teraz tie osvojenia uznávajú, ale dotknutí rodičia majú nádej na to, že uplatnením medzinárodného práva na ich situáciu sa tak stane, napríklad pred ústavným súdom, Európskym súdom pre ľudské práva alebo aj pred všeobecnými súdmi. Ak by sa definícia rodičovstva a zákaz osvojenia dostali do ústavy, stratia nádej na to, že by mohli byť rodičmi aj doma, aj na našom území.
Prejdime do praxe. Na Slovensko prídu dvaja muži s osvojeným dieťaťom, majú to uvedené v dokladoch, ale na Slovensku tento rodný list neplatí.
S rodným listom je to zložitejšie, ten platí, ale rodičom je len jeden muž. Rozhodnutie o osvojení takpovediac neplatí, muselo by byť uznané.
Sú to teda dvaja cudzí muži s jedným dieťaťom, ktorí nemajú k nemu žiadny právny vzťah?
Presne tak.
Aké môžu byť reálne dôsledky tejto situácie? Môže napríklad polícia povedať, že vy s tým dieťaťom nemáte nič spoločné?
Áno. Ak dieťa ochorie a pôjdu s ním k lekárovi, on vás nemá prečo informovať o jeho zdravotnom stave, nie ste jeho rodič. Nemá vás ani prečo pustiť k dieťaťu, ak by bolo hospitalizované. To dieťa je fakticky právna sirota. Keď idete napríklad s takýmto dieťaťom do škôlky, z hľadiska práva ste mu cudzím človekom, ak nemáte uznané rozhodnutie o osvojení.
Nemôžu ho ani vziať zo škôlky?
Ani vám ho tam nezapíšu, lebo nie ste jeho rodič.
Ak by ho napríklad zapísali pred platnosťou novely ústavy, potom už ten zápis neplatí?
Situácia ani teraz nie je dobrá a ste odkázaní na dobrú vôľu ľudí, ktorí pracujú v škôlke. Lenže väčšina ľudí je normálna, empatická, ľudská, a keď vidia, aká je situácia, vyjdú v ústrety. Aj lekár informuje o zdravotnom stave, ale ste odkázaní na prejav jeho ľudskosti.
No keď budú takéto veci v ústave, nádej, že by to právne mohlo byť v poriadku, klesne na minimum. Text ústavy zároveň vysiela signály spoločnosti, čo sa preferuje a čo nie. Jednoducho rastie šanca, že spoločnosť odmietne tomu dieťaťu rôzne služby. Už dnešná situácia je zlá a novelou sa len zabetónuje.
Prejdime k obľúbenej reakcii predsedu vlády počas diskusií o novele: SR uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Čo vy na to?
Zachytila som tú požiadavku slova „biologicky“ od časti predkladateľov doplňujúceho návrhu. Nie je to priamo v jeho odôvodnení a veľmi teoreticky to môže byť interpretované rôzne. Zdá sa mi však, že za touto požiadavkou je snaha ešte viac sťažiť prístup k tranzícii alebo úplne tranzície vylúčiť.
V minulosti sme videli návrhy zákonov, ktoré hovorili o tom, že môže dôjsť k zmene pohlavia len v situácii, ak bolo zle biologicky určené. Tento návrh ide terminológiou v šľapajach starších neschválených návrhov noviel zákonov primárne z dielne KÚ, ktoré mali tranzície, tak ako ich už dlho poznáme, zrušiť.
Pre premiéra Fica išlo o dobrý marketingový ťah, keď opakoval, že ak sa v tejto republike nezhodneme na tom, že jestvujú len dve pohlavia, tak na čom sa chceme dohodnúť… Tým zrejme zapôsobil na ľudí, ktorí si neuvedomovali niektoré jemnosti, nuansy a detaily tohto problému. A navyše tým odviedol pozornosť od témy slovenských a medzinárodných zákonov, podivnej národnej identity v množstve situácií.
Nechcem hodnotiť motívy. Ale pýtam sa, kde je tu problém, ktorý má novela riešiť, kde je tu odôvodnenie, že to má byť v ústave, a kde je tu navyše dobromyseľnosť. Máme tu rozhodnutia medzinárodných ľudskoprávnych súdov a napokon aj domácich súdov, ktoré hovoria, že transrodoví ľudia majú konkrétne ľudské práva a súvisia aj s prepisom rodu. Novela navrhuje, aby sme aj v týchto veciach mali zachovanú suverenitu a urobili si tak právnu cestu na nedodržiavanie ľudských práv podľa medzinárodného práva.
