Mnohí sa na materskú dovolenku pozerajú len ako na prebaľovanie plienok a ničnerobenie. Čo vlastne so ženou takáto „dovolenka“ urobí?
Osobnostne ju to zmení. Mohla mať predstavy o živote, o práci, o rodine, ale dieťa ju posunie dopredu, v materstve dozreje. Ak by som to mala prirovnať, pred materskou je žena ako klások, po nej ako koláč v hoteli.
Prečo sa potom zamestnávatelia netrhajú o matky po materskej?
Ženy nie sú naučené pomenovať svoje kvality a predať ich. Okrem zrelosti sú flexibilné, dokážu rýchlo a dobre priorizovať a meniť veci. Ak zamestnávateľ vníma matku len cez financie, za ktoré sa mu neoplatí zamestnať ju na znížený úväzok, nie je to správne. V práci na šesť hodín môže byť takáto žena spokojná a robiť ju svedomito. A ak bude mať firma spokojného zamestnanca, ten bude pre ňu odvádzať lepší výkon.
Skrátené úväzky existujú väčšinou len „na papieri“. V praxi je to horšie.
Nedávno som sa rozprávala s jednou matkou, ktorá sa po tretej materskej vrátila do práce. Asi po roku odišla, pretože sa nevedela dohodnúť so zamestnávateľom na skrátení úväzku o hodinu. Potrebovala stihnúť odviezť tri deti do školy, zo školy a na krúžky. Nechceli jej vyjsť v ústrety, tak sa nedohodli. Išlo pritom o jednu z firiem, ktoré sa hrdia titulom „Najlepší zamestnávateľ roka“. Riešenie pritom existuje, je to však o ľuďoch vo vedení firmy.
Zažili ste niečo podobné aj na vlastnej koži?
Áno, približne dva roky som pracovala na skrátený úväzok na štyri pracovné dni. Dostala som ho na vlastnú žiadosť len vďaka dôvere zamestnávateľa, ktorý si bol istý, že si svoju prácu odvediem kvalitne a načas. Takýto prístup však nie je bežný.
Kde je problém?
Pracovný svet, ktorý je nastavený podľa mužských pravidiel, sa orientuje na výkon. Vezmite si napríklad, že nik neberie do úvahy ženský cyklus. Sú tu síce nejaké prvé lastovičky, ktoré hovoria o voľne pre ženy počas ich dní. No pre mnohých je to stále absurdné. Sú to veci, ktoré síce neprinášajú finančný zisk, ale spoločnosti by sa takýto prístup vyplatil.
Žena pri návrate do práce po materskej zažije kadečo. Prečo by zamestnávateľ mal jej prijatie vnímať ako investíciu?
Ak žena zvládla manažovať domácnosť a starať sa o deti, je univerzálna. Keďže sú to bežné veci, nepríde nám to ako nejaká hodnota. Ale keby to chýbalo, asi by si to v rodine každý všimol. Žena na materskej je navyše mimoriadne organizovaná. Má v hlave tisíc vecí, ďalších tisíc musí skoordinovať, plánuje, dohaduje, upravuje, mení priority, prispôsobuje sa, až sa dostane do bodu, že všetko okolo nej funguje.
Sú vôbec firmy ochotné prijímať ženy po materskej?
Asi pred piatimi rokmi som sa bavila s jednou známou, ktorá pracuje v korporácii na oddelení ľudských zdrojov, či má šancu zamestnať sa u nich žena po štyridsiatke. Informácia, ktorú som dostala, ma pozitívne zarazila – ženy po dovŕšení tejto vekovej hranice patria vo firme k najzodpovednejším zamestnancom. Škoda, že si to ženy neuvedomujú a neuchádzajú sa o zamestnanie sebavedomejšie. K tomu je však ešte nevyhnutné naučiť sa používať digitálne technológie, aby si mohli zvýšiť cenu na trhu práce. Samotná flexibilita už zamestnávateľovi v 21. storočí nestačí, musíme sa učiť a rozvíjať aj nevyhnutné technické zručnosti.
Mali by si ženy písať do životopisov skúsenosti, ktoré získali doma s deťmi?
Áno, ale firemným jazykom. Pred časom som čítala článok na túto tému: ak by si žena, ktorá sa starala o rodinu, napísala, že manažuje malú spoločnosť, čím rodina je, malo by to úplne iný cveng. Ženám sa zdá, že je to normálne, tak načo to písať. Treba si však uvedomiť, že nie každý disponuje týmito schopnosťami. Sú ľudia, ktorí sa to musia ťažko učiť. Žena, ktorá si prejde materskou, môže byť pripravená na zamestnanie vysokou mierou svojej flexibility a zrelosti.
Prečo podľa vás ženy tak slabo vnímajú svoje silné stránky?
Pretože v tom všetkom, čo žena robí, si nestíha uvedomiť, kde je ona sama. V pretlaku informácií a rýchleho života je jej myseľ stále niečím zamestnaná. Často si preto až deň pred nástupom do práce povie: Fúha, zajtra už idem do práce. Vôbec sa nezamýšľala nad tým, či tú prácu chce robiť a či jej dáva zmysel. Bolo by vhodné určitý čas pred koncom materskej začať hľadať odpovede na túto otázku. Napríklad aj s pomocou kouča.
To si však vyžaduje čas. Kde ho má matka malých detí nájsť?
Je to o komunikácii. Je dobré mať s manželom alebo partnerom dohodu, že napríklad jedno popoludnie v týždni má žena len na to, aby sa venovala sama sebe. Dôležité je, aby ju nik vtedy neťahal za sukňu. Samozrejme, ak partner z objektívnych dôvodov nemôže, môžu pomôcť starí rodičia, širšia rodina alebo priatelia.
Toto nie je na Slovensku zvykom.
My ženy to nemáme v sebe, nie je to pre nás prirodzené. Často nevieme pomenovať svoje potreby, uvedomiť si ich, hovoriť o nich a nevnímame dostatočne svoju hodnotu. Veľakrát ustupujeme, sme nadmieru empatické, keď vidíme, že rodina, deti, manžel či rodičia nás potrebujú. Zatláčame svoje potreby do úzadia. Manžel a deti sú potom v šoku, keď sa žena jedného dňa ozve s niečím, čo sa týka výlučne iba jej samej.
Čo je teda kľúčové?
Mala by sa naučiť mať rada samu seba, ideálne skôr, než vstúpi do vzťahu a prídu deti. Nevnímať sa ako problém, pracovať na svojich kvalitách, zručnostiach, rozvíjať koníčky, aby si dokázala vybudovať svoju jedinečnosť. Tu mi prichádza na rozum jeden zážitok. Nedávno mi skoro padla sánka pri mladšej kolegyni. Prišla z porady a povedala: „Mne to takto nevyhovuje.“ Ostala som stáť s otvorenými ústami a pýtala som sa seba samej, prečo ma túto vetu nenaučili v pätnástich. Nie je to urážlivé, dehonestujúce ani neúctivé, je to pozvanie rozprávať sa o tom, ako by to mohlo byť inak.
Ak by sa k tomu ešte pridal ústretový prístup zamestnávateľa…
Napríklad flexibilný pracovný čas, aby si žena dokázala ráno odviezť deti do školy, vybaviť lekára, poobede ísť po ne. Určite by sa to ukázalo aj na jej pracovných výsledkoch. Spomínam si, že pri práci na jednom projekte som mala šéfku v zahraničí, v Nórsku. V tom čase mala troch školopovinných synov. Od 09:00 do 15:00 bola k dispozícii, potom som vedela, že s ňou už nič nevybavím. No ak som jej napísala nejaké otázky, na druhý deň ráno som si v maile našla od nej odpovede, ktoré písala v noci. Vždy všetko vybavila a nik neriešil, že tu o tretej nie je. Všetko je to totiž o človeku, o rešpektovaní potrieb a hodnôt rodičov s deťmi, zdravom prístupe k sebe a iným a o vlastnej sebahodnote.
Kto je Jana Sláviková
- Vyštudovala učiteľstvo a angličtinu.
- Pracovala niekoľko rokov v školstve a má 20-ročnú skúsenosť v súkromnej sfére v administratíve ako Office Manager a Contract Manager.
- Koučovanie objavila v roku 2021 a nadchla sa preň, odvtedy koučuje aj kolegov. Zameriava sa najmä na koučing žien.
- Má rada rozhovory, ktoré idú na hĺbku, rada podporuje v ľuďoch rast a potenciál.
- Od júna 2024 je koučkou s certifikátom Solution Focused Coach a „KcS“ (kouč certifikovaný Slovenskou asociáciou koučov – SAKO).
- Koučuje aj študentov a učiteľov cez EduCoach.
