Nedeľný večer na stanici vinohradníckeho mestečka tesne pred Bratislavou. Preplnený expres Tatran z Košíc, privážajúci na konci víkendu stovky cestujúcich do hlavného mesta, zozadu v rýchlosti vyše 100 kilometrov za hodinu narazí do podobne plného regionálneho expresu z Nitry, ktorý práve vyšiel zo stanice. Na červenú.
Len vďaka veľkému šťastiu a systému ETCS rušeň Tatrana začne brzdiť a nenarazí do rozbiehajúcej sa súpravy pred ním v plných 140 km/h. Po zrážke teda nezbierajú mŕtvoly, ale „iba“ ošetrujú 80 zranených. Ťažko si predstaviť, aký masaker by sa vo vlakoch odohral, ak by náraz nastal o pár sekúnd skôr, keď regionálny expres prechádzal cez výhybku na hlavnú trať.
Systém zlyháva desaťročia
Netreba však maľovať čierne scenáre, treba sa zamerať na riešenia. Riaditelia štátnych firiem – správca trate, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), i prevádzkovateľ vlakov, Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) – tvrdia, že nejde o systémové zlyhanie. To sa vraj len rušňovodič pomýlil a prešiel na červenú. Ak však poznáme súvislosti, musíme obom protirečiť.
V prvom rade expres z Nitry nemal zabezpečovací systém ETCS, ktorý by v prípade prejazdu na červenú automaticky zabrzdil. Argument, že regionálne vlaky ho nemusia mať, je len výhovorkou. Ak jazdia na takej vyťaženej hlavnej trati, ako je Žilina – Bratislava, a to vyše 100-kilometrovými rýchlosťami, mala by to byť povinnosť.
O výhovorku ide práve preto, že dieselové súpravy radu 861, vyrobené slovenskou firmou ŽOS Vrútky, majú prípravu na systém ETCS, nemajú ho však namontovaný. Dôvodom je, že sa na nich šetrilo, a tiež to, že mali jazdiť iba na bočných neelektrifikovaných tratiach okolo Banskej Bystrice a Zvolena, Nových Zámkov či Humenného.
Minulý rok sa však Železničná spoločnosť Slovensko rozhodla zaviesť novú linku Bratislava – Nitra a využiť na nej tieto súpravy z celého Slovenska. Vyzerajú síce pekne a majú mäkké sedadlá, sú však mimoriadne poruchové a na prevádzku na hlavných tratiach sa nehodia.
Namiesto toho, aby sa tieto súpravy aspoň dočasne vybavili mobilnými zariadeniami ETCS, štátny dopravca zariskoval spôsobom veď sa hádam nič nestane. Stalo sa a mohlo sa stať oveľa horšie. Riešenie? Zakázať jazdiť po hlavných tratiach akýmkoľvek súpravám bez moderných zabezpečovacích zariadení tak, ako to urobili v Česku. Žiaľ, tiež až po sérii železničných nešťastí so smrteľnými následkami.
Zákon sejby a žatvy
Železnice jednoducho v posledných rokoch žnú to, čo do nich štát desaťročia zasieval – zanedbávanie, ignorovanie bezpečnosti cestujúcich a tunelovanie štátnych podnikov. Ako by to vyzeralo bez vlakov, bolo možné na severovýchode Bratislavy vidieť v nasledujúce pondelkové ráno – kolaps dopravy, trojhodinová zápcha na diaľnici, hodinové meškania do škôl a práce.
Štát jednoducho musí do železničných tratí a vlakových súprav investovať tak, aby dosiahli úroveň 21. storočia, nie aby zaostávali o storočie. Ak majú byť vlaky naozaj chrbticou osobnej dopravy, nemôžu byť najvýznamnejšími výdavkami železničiarovzlaté padáky pre štátnych manažérov alebo nákup drahých služobných áut.Ak štát konečne prestane o modernizácii a bezpečnosti železníc iba rozprávať, ale na ňu bude naozaj tlačiť a investovať do nej, o pár rokov sa aj úroveň slovenských železníc bude môcť vyrovnať kvalitnej vlakovej doprave v zahraničí. Inak sa budú medzinárodné vlakové linky slovenským tratiam stále viac vyhýbať a postupne aj slovenskí cestujúci slovenským vlakom.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Záchranné zložky zabezpečujú ošetrenie a evakuáciu vyše tisíc cestujúcich z havarovaných vlakov pri Pezinku.
