Ceny elektriny, zemného plynu a tepla sú dlhé roky silnou populistickou témou. Politici prakticky zo všetkých zoskupení – je jedno, či zľava, alebo sprava – sa predbiehajú v tom, kto dokáže zastaviť zdražovanie energií alebo dokonca znížiť ich ceny. Táto téma sa stala extrémne horúcou po tom, ako Putinovo Rusko koncom februára 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. Ceny energií vtedy vyleteli do závratných výšok, v bezprostrednej reakcii na vojnu zdraželi o stovky percent. Na vysokých úrovniach sa držali celé mesiace. Európska únia preto svojim členom dočasne uvoľnila rozpočtové pravidlá a umožnila preplácanie vládnych dotácií na energie z európskych fondov.
Ceny určujú trhy, nie sľuby
Energie sa zároveň stali témou volebnej kampane na Slovensku v roku 2023. Strany terajšej vládnej koalície tvrdili, že účty za energie dokonca klesnú. To bolo už v čase, keď sa ceny energií na medzinárodných trhoch takmer vrátili k úrovniam z pred vojny.
Ceny energií sa však neodvíjajú od sľubov politikov, ale od pohybov na svetových komoditných trhoch. Nižšie ako trhové ceny môžu politici občanom zabezpečiť iba za cenu obrovských dotácií. Na jednej strane to vyzerá veľmi ľúbivo, no na druhej strane to môže štátne financie priblížiť k bankrotu.
Pri energodotáciách boli slovenské vlády oveľa rozšafnejšie a menej zodpovedné ako česká vláda. V rokoch 2022 až 2024 minuli na tento účel obe krajiny približne po štyri miliardy eur (100 mld. Kč). Podstatný rozdiel je v tom, že Česko je dvakrát väčšia krajina, Slovensko teda v prepočte na obyvateľa vydalo na energetickú pomoc dvakrát viac verejných peňazí.
Najviac to bolo v roku 2023, keď štát len na kompenzácie cien zemného plynu pre domácnosti minul asi 1,25 miliardy eur (31,2 mld. Kč). Aj preto vtedy zdražel plyn len o 16 %, čo bol jeden z najnižších nárastov v regióne. Ak by sa vtedy ceny stanovili podľa trhového vzorca v zákone, plyn by zdražel trojnásobne.
Miliarda sem, miliarda tam. A dlh rastie
Dokopy minul štát na všetky energie vrátane elektriny a tepla, ako aj na preplácanie distribučných poplatkov v roku 2023 zhruba 2,9 miliardy eur (72,5 mld. Kč). EÚ z toho Slovensku preplatila 940 miliónov eur (23,5 mld. Kč). Zvyšok financoval štát zvýšením dlhu, čo občania a firmy budú splácať svojimi daňami ešte dlhé roky.
V roku 2024 sa ceny plynu pre domácnosti po rozhodnutí novej vlády Roberta Fica nemenili vôbec. Nový dlh štátu (deficit rozpočtu) bol aj preto vlani vyšší ako rok predtým.
Trhové ceny medzitým výrazne klesli, takže to, čo v roku 2023 stálo skoro tri miliardy eur, vyšlo vlani vládu na zhruba miliardu eur (25 mld. Kč). V tom boli okrem domácností zahrnuté aj kompenzácie malým podnikom, občianskym združeniam či sociálnym podnikom.
Tento rok je na Slovensku na kompenzáciu cien plynu a tepla v štátnom rozpočte vyčlenených 235 miliónov eur (5,9 mld. Kč). Ďalšími 70 miliónmi eur (1,75 mld. Kč) prispeje štátna firma MH Teplárenský holding.
Slováci s lacnejším plynom a vyšším dlhom
Cena zemného plynu pre domácnosti sa na Slovensku v roku 2024 nezmenila a tento rok vzrástla o tri percentá pre zvýšenie DPH. Pohybuje sa okolo 43,26 eura/MWh aj s DPH.
V Česku sú ceny na úrovni trhu. Nadol ich stláča väčšia konkurencia. Tento rok je to 1 200 Kč/MWh (cca 48 eur) podľa typu odberateľa. V roku 2023 bola cena plynu pre domácnosti bez distribúcie skoro dvojnásobne vyššia, zhruba 2 000 Kč/MWh (80 eur).
Česká vláda dotuje energie len pre domácnosť, ktorá vynaloží na bývanie viac ako tretinu z toho, čo zarobí. Považuje sa tak za ohrozenú energetickou chudobou. Ak však chce domácnosť finančné kompenzácie získať, musí o ne požiadať a zdokladovať svoj nárok.
Ako sa dotuje plyn
V SR musí dodávateľ plynu pri vystavení faktúry odberateľovi dodržiavať tarify podľa nariadenia vlády. Rozdiel medzi tarifnou cenou a cenou, ktorú by si podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) mohol dodávateľ účtovať, si potom žiada od vlády.
Vláda mu tento rozdiel vypláca mesačne podľa predpokladaného objemu dodávok plynu. Po skončení roka dodávateľ zúčtuje mesačné platby a porovná ich so skutočnými dodávkami plynu odberateľom. Ak sú dodávky nižšie (miernejšia zima), časť peňazí vráti, keď je zima tuhá a minie sa viac, štát kompenzácie doplatí.
Maximálnu trhovú cenu plynu pre domácnosti na daný rok stanovuje ÚRSO podľa priemernej ceny na trhu od apríla do septembra predchádzajúceho roka. V tom čase si preto plynárenské spoločnosti vopred nakupujú zásoby plynu pre odberateľov.
Dodávatelia dostávajú kompenzáciu do výšky tejto virtuálnej nákupnej ceny, stanovenej vzorcom v zákone. Počíta ju ÚRSO. Vláda od nich nežiada doklad, za koľko plyn dodaný odberateľom naozaj kúpili. Môže im teda kompenzovať aj straty, ktoré reálne nevznikli.
V ČR nie je cena plynu pre domácnosti regulovaná. Dodávatelia ju tvoria podľa toho, ako sa im podarí nakúpiť plyn na trhu. Regulovaná je výška poplatkov za distribúciu, ktorá je asi 30 % z celkovej ceny plynu na faktúre domácnosti.
V roku 2023 vláda zaviedla strop pre ceny domácnostiam na 3 020 Kč/MWh (120 eur) vrátane distribúcie. V súčasnosti však všetci dodávatelia predávajú odberateľom plyn za ceny pod touto úrovňou.
Elektrina bez dotácií
Elektrinu, na rozdiel od plynu, vláda na Slovensku domácnostiam nedotuje, pretože čiastočne štátna firma Slovenské elektrárne, a. s., im ju dodáva za zmluvne garantovaných 61,2 eura/MWh (silová elektrina bez distribúcie). V roku 2022 túto cenu s firmou dohodla vláda Eduarda Hegera. Dohoda platí do konca roka 2026.
Štát sa na oplátku zaviazal nezaťažiť elektrárne novými daňami a odvodmi, pomôcť im so spustením ďalších dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach a s preklenutím vtedajšej ťažkej finančnej situácie. Po zarátaní distribučných poplatkov a vyššej DPH 23 % (predtým 20 %) domácnosti na Slovensku platia tento rok za elektrinu 140 – 150 eur/MWh (3500 – 3750 Kč).
Garantované ceny pre domácnosti nespôsobujú elektrárňam stratu. Ich výrobné náklady sú 40 až 50 eur/MWh (1000 – 1250 Kč). Táto garancia im poskytuje záruku odberu veľkého objemu elektriny na pár rokov dopredu, vďaka čomu sa mohli finančne stabilizovať. Tento rok napríklad refinancovali svoje dlhy voči bankám a už nemajú založené výrobné kapacity. Na druhej strane sú obdobia, keď by túto elektrinu predali na trhu aj za vyššie ceny, ako sú tie garantované.
Ani Česko nemá ceny elektriny pre domácnosti regulované. Na jeseň 2022, keď ceny na trhu prudko stúpli, Fialova vláda zastropovala ceny na 6 000 Kč/MWh (240 eur). Neskôr ceny na trhu klesli pod túto hranicu. V roku 2025 sa pohybujú okolo 3 250 Kč/MWh s DPH (130 eur). Oproti vlaňajšku zlacnela elektrina o štvrtinu.
Teplo a voda
Teplo a teplá voda z centrálnych zdrojov tepla, teda mestských a lokálnych teplární, by mali teoreticky slúžiť ako najvýhodnejší spôsob vykurovania, keďže sa vyrábajú vo veľkých objemoch. No zväčša to tak nie je. Dôvodom sú veľké straty pri prenose tepla. Mnohé vedenia a výmenníkové stanice sú totiž v zlom technickom stave.
Cena tepla z teplární na Slovensku sa pohybuje od 80 do 100 eur/MWh (2000 – 2 500 Kč) pri variabilnej zložke tepla. Pre tento rok vláda rozhodla, že ceny tepla sa oproti vlaňajšku nezmenia. Týka sa to bytových domov, internátov, detských domovov a domovov sociálnych služieb.
Rozdiel medzi zastropovanou cenou a nákladmi si dodávatelia môžu nárokovať od štátu. Pri výpočte nákladov vychádzajú z ceny od ÚRSO. Výnimkou je štátna firma MH Teplárenský holding. Tá od štátu kompenzácie nedostane, napriek tomu zachová ceny tepla vo veľkých mestských teplárňach v Košiciach, Žiline, Trnave či Zvolene na vlaňajšej úrovni. Bude to na úkor zisku, prípadne nižších investícií.
Ceny tepla v Česku reguluje pre každú tepláreň Energetický regulační úřad. Podobne ako v SR stanoví cenový strop. Zmeniť sa to dá v prípade väčšej investície teplárne alebo opravy.
České ceny sa pohybujú okolo 3 000 Kč/MWh (120 eur) podľa regiónu a zdroja. Teplárne vykurované domácim uhlím vyrábajú teplo lacnejšie ako plynové teplárne. Okrem toho vyrábajú aj elektrinu. Ceny teda ovplyvňuje aj trh s elektrinou. Tento rok ceny stúpli v priemere o päť až desať percent, výnimkou sú odberatelia s dlhodobými zmluvami.
