Volebná kampaň a české voľby do poslaneckej snemovne boli na Slovensku ostro sledované, lebo nielen politici a osobnosti, ale aj široká verejnosť cítila ich význam a dosah. I na českej ambasáde v Bratislave bolo rušno a veľvyslanec Rudolf Jindrák dal vedieť, že sa ich tentokrát zúčastnilo oveľa viac českých občanov ako minule.
Kúzlom nechceného bolo, že na ambasáde volili aj predstavitelia Divadla Járu Cimrmana vrátane známeho herca Zdeňka Svěráka, ktorý natočil virálne mobilizačné video zamerané najmä na mladých voličov a spomenul v ňom i bratov Slovákov ako mierne odstrašujúci príklad, kadiaľ by sa Česko nemalo uberať.
Na oboch brehoch rieky Moravy od viacerých politikov zaznievalo, a po voľbách to pokračuje, že nová vláda pod vedením „českého Slováka“ Andreja Babiša naštartuje zamrznuté česko-slovenské medzivládne vzťahy. Myslím si, že ono to nebude také ľahké a môže sa to natiahnuť, ako napríklad dobiehanie kvality českého hokeja či vysokých škôl.
Babiš nie je Fico
Hoci sa budúci český a súčasný slovenský premiéri Andrej Babiš a Robert Fico poznajú, majú priateľské vzťahy a podporovali sa navzájom pri voľbách, budú pri zamýšľanom reštarte čeliť viacerým výzvam.
Ich politické postavenie a perspektíva sú však iné. Babiš, ktorý je o 10 rokov starší ako Fico, dosiahol v týchto voľbách aj podľa vlastných slov vrchol politickej kariéry. Preto sa bude snažiť nielen napĺňať predvolebné sľuby, ale aj zapísať sa do dejín samostatnej ČR ako pozitívna osobnosť. Tým viac, že je príslušníkom slovenskej menšiny v Česku a po Václavovi Klausovi je jediným straníckym predsedom, ktorému sa do premiérskeho kresla podarí zasadnúť dvakrát. Zdá sa však, že na pozitívnom zápise do dejín už akosi prestalo záležať polarizujúcemu slovenskému premiérovi, tvrdo bojujúcemu o udržanie si moci.
Je viac než isté, že prvá zahraničná cesta nového českého premiéra povedie do Bratislavy. Samozrejme, nie je problém opäť zorganizovať spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády. To posledné sa konalo v apríli 2023 v Trenčíne, a tak je na rade česká strana. Stretnutie kabinetov Fico IV. a Babiš II. však na úspešný a hladký česko-slovenský reštart stačiť nebude. Obe krajiny majú dnes až príliš odlišnú spoločensko-politickú, ekonomickú a zahraničnopolitickú situáciu a smerovanie. Nadchádzajúca česká vláda sa bude sústrediť predovšetkým na seba a na dosahovanie takpovediac „trumpovských“ cieľov – bude sa silno koncentrovať na české záujmy.
Babiš je politicky i cez záujmy svojho holdingu Agrofert orientovaný na Západ. Nefantazíruje o štyroch svetových stranách, nebude na púti na Velehrade za prítomnosti kardinála Duku svojsky interpretovať slová solúnskych bratov, meniť ústavu, aby bolo jasné, ako je to s mužským a ženským pohlavím v Česku.
Veniec Husákovi
Nepôjde ani položiť veniec na hrob posledného československého komunistického prezidenta Gustáva Husáka a v krajine so silným protiruským sentimentom sa nebude stretávať s ruským veľvyslancom. A len ťažko si možno predstaviť jeho púte do Kremľa, výlet do vietnamského hotela so zlatou vaňou či „rodinnú“ fotku s autokratmi a diktátormi v Pekingu.
A viete si pomyslieť, že by v rámci konsolidácie navrhol siahnuť na sviatok slobody a demokracie – 17. november? Veď hneď v prvom prejave po vyhlásení volebných výsledkov zdôraznil, že práve vďaka novembru ’89 môžu občania v demokratických voľbách slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti. A stihol si už zatelefonovať aj s ukrajinským prezidentom Zelenským a vyjadriť podporu jeho krajine.
A aj keď bude kritický voči niektorým politikám EÚ a NATO, nebude ich častovať prívlastkami ako „vojnychtivý spolok“ či inými hrubosťami. Nedá sa to, samozrejme, vylúčiť u jeho pravdepodobných, oveľa slabších koaličných partnerov, s ktorými sa chystá vládnuť.
Úloha Hradu
V systéme moci bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu nezávislý, suverénny a vplyvný prezident Petr Pavel, ktorý si od začiatku buduje medzinárodnú autoritu. Ukazuje sa to aj pri súčasnom formovaní českej vlády, keď akcentuje a dohliada na striktné dodržiavanie ústavy, demokratických noriem a jasnej zahraničnopolitickej a bezpečnostnej orientácie Česka na EÚ a NATO. Sotva by ktorémukoľvek členovi vlády toleroval, keby začal mudrovať, že Česku by svedčala neutralita alebo že sa treba začať pripravovať aj na eventualitu rozpadu EÚ a vystúpenia z nej.
Prezident Pavel navyše urobil veľké gesto, keď prevzatím záštity podporil pokračovanie Slovákmi organizovaného GLOBSEC Fóra v Prahe po tom, ako sa Ficova vláda rozhodla prerušiť v rámci ťaženia proti mimovládkam spoluprácu s touto organizáciou, ktorá v Bratislave takmer dve dekády organizovala svetovo uznávané zahraničnopolitické a bezpečnostné konferencie.
Bude zaujímavé sledovať, kto napokon obsadí vo vláde post ministra zahraničia, ako sa postaví k napĺňaniu zahraničnopolitických cieľov Českej republiky vrátane spolupráce s expertným mimovládnym a akademickým prostredím.
Školstvo a kultúra
Veľkou témou v dvojstranných vzťahoch zostane školstvo a kultúra. V školstve sa Česko od Slovenska výrazne vzdialilo. V čase, keď mladých ľudí trápi rozháranosť a hrubosť vo verejnom živote, nekvalitné služby a zhoršujúca sa ekonomika, české univerzity doslova odsávajú Slovensku talenty. Tento trend sa na medzivládnych rokovaniach len tak nezmení. Naopak, ak Česká republika vytvorí ešte priaznivejšie podmienky pre slovenských študentov, exodus sa zintenzívni.
O kultúre ani nehovoriac. To, čo predvádza premiérom Ficom chválená ministerka kultúry Martina Šimkovičová, vyvoláva v českej kultúrnej obci zdesenie a odpor a zhoršuje vnímanie Slovenska v Česku. Pre svoje výčiny sa doposiaľ v Prahe neobjavila na vernisážach ani divadelných či filmových premiérach. A predstava, že by po obnovených rokovaniach vlád sedela v lóži Národného divadla v Prahe so svojím novým rezortným kolegom, premiérom alebo sa nebodaj zúčastnila na podujatí na Hradčanoch, je skôr z ríše fantázie. Veď kto by si chcel pohnevať špičky českého umenia, kultúry a žurnalistiky?
Nepochybujem, že napriek týmto skutočnostiam a trendom si Slovensko a Česko nájdu cesty priateľsky a efektívne spolupracovať na najrôznejších úrovniach. Plavíme sa totiž v týchto turbulentných časoch na jednej lodi a už veľakrát sme si v dejinách pomáhali a vďaka tomu obstáli v náročných skúškach.










