Slabšia povaha by sa v tejto situácii, pripomínajúcej klasický vtip, možno aj zrútila – nepriateľ sa zakopal na severe, na juhu, na západ aj na východ od nás, už nám neunikne. Protikoaličný front na Slovensku je netradične rozsiahly a dočasnými spojencami sa stali aj nečakané, dokonca bezprecedentné kombinácie.
Zoznam nie je krátky
Zoznam kritikov tejto verzie konsolidácie (a dodajme, že aj výkonu moci a najmä proruskej orientácie Smeru a SNS) vyzerá asi takto: politická opozícia (protestuje aj v uliciach), občianski aktivisti (Nikita Slovák s Alojzom Hlinom takmer zaplnili Námestie SNP), odborári a zamestnávatelia (prvýkrát sformulovali spoločné kritické stanovisko voči vládnemu balíčku), malí živnostníci (asi najviac ohrození touto konsolidáciou), policajní odborári a hasiči (protestujú pred parlamentom pre nevalorizované platy), úradníci vo verejnej správe, kritici rušenia 6. januára ako dňa pracovného pokoja (veriaci, tí pravoslávni zvlášť, Konferencia biskupov Slovenska a možno aj Vatikán), český minister vnútra Vít Rakušan, bývalí slovenskí diplomati (Rastislav Káčer, Peter Weiss), proeurópsky orientovaní občania a podporovatelia Ukrajiny v boji s ruským agresorom, Strana európskych socialistov (zdá sa, že Smer bude z nej vylúčený) a zrejme aj dôchodcovia, ktorí budú mať zmrazené trináste dôchodky.
Zhromaždiť proti sebe takú masu kritikov (možno som na niekoho aj zabudol) je niečo výnimočné. Argumentovať tým, že potrebu konsolidácie zavinili predchádzajúce vlády v rokoch 2020 až 2023, už nebude zrejme stačiť ani najvernejším voličom súčasnej koalície (trináste dôchodky a pripravovaná adresná energetická pomoc budú len slabé náplaste).
Aj spôsoby sú dôležité
V pohľade občanov na ruskú agresiu je slovenská verejnosť naďalej rozštiepená a koketovanie s Putinom Ficovi zatiaľ percentá neuberá, no s rastúcimi ruskými útokmi na krajiny NATO môže byť aj táto istota naštrbená. Aký-taký potenciál na zmenu postojov časti voličov k Ficovi a Smeru má v sebe takisto aj čoraz väčšia izolácia Slovenska v rámci EÚ.
Smer však (zo svojho pohľadu vcelku nepochopiteľne) narazil práve na svojom obľúbenom ihrisku – na sociálnych otázkach a chlebových témach, kde sa cítil väčšinou sebaisto. Výrazný podiel na tom majú práve spôsoby a bezohľadná komunikácia, aká je pre Smer typická v tomto volebnom období. Spôsob, akým prevalcoval špeciálnu prokuratúru, Národnú kriminálnu agentúru, verejnoprávne médiá či občianske združenia, sa pokúsil zopakovať aj pri tomto konsolidačnom balíčku – spolu s arogantným komunikačným manuálom. Ak Smer (a Hlas a SNS) v tomto prípade neútočí na médiá, občianskych aktivistov, ale na kritikov moci a konsolidácie z už spomínaného zoznamu, nemusí s týmto obľúbeným modelom komunikácie uspieť.
Nové spojenectvo
Príkladom za všetky je tripartita – zámer postaviť sociálnych partnerov pred hotový konsolidačný balíček, tvrdiac, že po akejkoľvek zásadnej zmene sa táto krehká (koaličná) konštrukcia rozsype, je prejavom straty kontaktu s realitou a súčasne aj komunikačným lapsusom až strategickou chybou.
Iste, všetci si vieme predstaviť, ako to na koaličnej rade vyzerá pri presadzovaní vlastných utilitárnych zámerov, kde nikto iný ako nositelia moci nemá prístup. Ale namiesto toho, aby koaličné strany rokovaniami so sociálnymi partnermi, najmä odbormi a zamestnávateľmi, minimalizovali potenciálne konfliktné miesta a podelili sa s nimi o zodpovednosť za prijaté opatrenia, rozhodli sa tentoraz inak – arogantným postupom ich zjednotili a postavili proti sebe, čo sa doteraz nepodarilo žiadnej vláde.
Veľmi síce pochybujem o reálnosti zorganizovania generálneho štrajku, ku ktorému naposledy vyzývali na námestiach opoziční lídri – napokon, bez odborárov a zamestnávateľov nemá takýto štrajk žiadnu šancu –, no je od vlády prinajmenej nedomyslené, ak týchto významných hráčov stavia proti sebe a navyše úplne zbytočne.
Keď aj Schmögnerová diferencuje
O tom, že verejné financie Slovenska nie sú v dobrom stave, nepochybuje nikto. Odlišnosti sa dajú vnímať v miere zavinenia tohto stavu, podieľajú sa na tom všetky doterajšie vlády (ani jedna od roku 1993 nemala ani len vyrovnaný rozpočet). Ignorovať však štrnásť rokov vlády Smeru v podstatne lepších geopolitických časoch (napríklad bez pandémie covidu a vojny na Ukrajine), o čo sa tu usiluje minister financií Kamenický, je tak „mimo misu“, že to odmietajú dokonca aj odbory, ktoré išli Smeru po ruke po väčšinu času existencie samostatného Slovenska.
Zaujímavé v tejto súvislosti boli aj vyjadrenia bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej (v Dzurindovej vláde bola za Stranu demokratickej ľavice, nástupkyňu komunistickej strany), podporujúcej adresnosť nielen trinástych dôchodkov, ale aj energetickej pomoci, čo sa občas obávajú spomenúť aj opoziční ekonómovia.
Čo je nové a čo staronové
Sumár protestov a kritických postojov v aktuálnom dianí by sa dal zhrnúť do dvoch kategórií:
NOVÉ – spoločný postoj odborov a zamestnávateľov; drsný dosah balíčka na živnostníkov, doteraz chránených najmä Andrejom Dankom a SNS; atak na cirkevné sviatky, čo bude treba prinajmenej konzultovať s Vatikánom, lebo medzinárodná zmluva neumožňuje redukciu cirkevných sviatkov bez súhlasu Vatikánu; vylúčenie Smeru zo Strany európskych socialistov; požiadavka generálneho štrajku – ak by sa podaril, bola by to veľká vec, ale nemala by prekryť fakt, že o moci sa rozhodne až vo voľbách – a na tie sa zatiaľ pripravuje hlavne Fico.
STARONOVÉ – účasť významných českých osobností na slovenských protestoch (Vít Rakušan, predtým Bolek Polívka či Ivan Trojan) – prinajmenej oni budú na povolebné dianie v Česku pripravení; lesk a bieda opozície – lídri štyroch strán síce spoločne vystúpili na protestoch, ale pokračujú v ignorovaní Igora Matoviča (avšak vzájomné stretnutia, rokovania a obrusovania hrán sú nevyhnutné, ak chcú mať šancu prevziať moc po ďalších voľbách); protesty sa organizujú po celom Slovensku, dokonca aj v bývalých baštách Smeru; protesty v uliciach síce nič reálne nezmenia, ale majú vplyv na odhodlanie občanov, aby nerezignovali; konsolidačný balíček sa ani v najmenšom nedotkne príjmov predsedu vlády ani ministrov – a toto mľaskanie pri válove možno budú počuť aj tam, kde doteraz nekriticky prijímali Ficov slovník.
A toto by bolo tiež nové.
