Už v úvode treba povedať, že navrhované kultúrno-etické zmeny (uznávanie len dvoch pohlaví, zákaz surogátneho materstva, obmedzenie adopcií, vzdelávanie len so súhlasom rodičov…) vnímali v KDH celkom pochopiteľne ako životnú šancu na presadenie svojho programu a podobne pozitívny postoj k týmto zmenám mali aj v Hnutí Slovensko.
Prekážkou pri hlasovaní Matovičovho hnutia za tieto zmeny bol opakovane potvrdzovaný postoj, že nebudú hlasovať s Ficom. To však napokon matovičovci nedodržali, lebo dvaja poslanci z hnutia podporili zmenu ústavy – s dosť pofidérnou argumentáciou, že zmenili svoju pozíciu pre spoločné hlasovanie Progresívneho Slovenska so Smerom pri rozhodnutí zrušiť pracovný pokoj 15. septembra (namiesto pôvodne navrhovaného 6. januára).
Rovnako dodajme, že premiér Robert Fico využil navrhované kultúrno-etické zmeny na prekrytie svojho podstatného záujmu, a to dosiahnuť zmeny v 7. článku ústavy o presadení zvrchovanosti, národnej identity a kultúrno-etických otázok na úkor medzinárodných zmlúv a záväzkov, čo hodnotovo posúva Slovensko mimo priestoru Európskej únie a jeho systému ľudských a občianskych práv.
Na margo týchto prijatých zmien už len dodám, že viacerým menšinám a inak orientovaným ľuďom novela ústavy zhorší ich životné pozície, skomplikuje každodenné situácie a nadlho zabetónuje tieto pozície v ústavnom systéme.
Predovšetkým a najmä
Treba zrejme zopakovať, čo táto novela prináša najmä z hľadiska vzťahu domácej a medzinárodnej legislatívy, lebo práve toto je v nej kľúčové, nech to vyznie voči kultúrno-etickým zmenám ústavy aj degradujúco.
Pomôžem si dvoma citáciami na margo tejto pasáže ústavy, teda článku 7 ústavy, ktorej nový text znie: „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.
Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“
Kritika ústavných právnikov
Ešte pred prerokovávaním tejto novely prijalo množstvo relevantných ústavných právnikov kritické stanovisko, ktoré pre jeho závažnosť odcitujem celé:
1. Navrhovaná novela je nezlučiteľná so záväzkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie a medzinárodného práva a vytvára právny základ na vzdialenie sa od hodnôt Európskej únie a Rady Európy. Novela zároveň odporuje princípu prednosti práva Európskej únie. Mala by silný odstredivý účinok vo vzťahu k nášmu členstvu v týchto organizáciách.
2. Novela by oslabila až znemožnila vymožiteľnosť medzinárodného práva a práva Európskej únie na Slovensku. Výrazne by tak oslabila ochranu ľudských práv jednotlivcov.
3. Novela obsahuje vágne a nedefinované pojmy a formulácie, ktoré vytvárajú právnu neistotu.
4. Novela zavádza spätné odvolanie súhlasu s medzinárodnými záväzkami, čo priamo porušuje základné princípy medzinárodného práva, konkrétne princíp pacta sunt servanda a princíp spočívajúci v nemožnosti štátu dovolávať sa svojho vnútroštátneho práva ako dôvodu neplnenia medzinárodných záväzkov.
Benátska komisia
Krátko pred hlasovaním o novele ústavy zverejnila svoje stanovisko a odporúčania aj Benátska komisia. Upozornila, že v novele sú nejasné a všeobecné formulácie, ktoré predstavujú riziko svojvoľného výkladu a uplatňovania.
Slovensku adresovala komisia štyri odporúčania, aby sa predišlo danému riziku. Okrem iného má spresniť pojmy ako „národná identita“ a „kultúrno-etické otázky“ a stanoviť v zákone, že rozhodnutia o osvojení dieťaťa sa riadia výlučne jeho najlepším záujmom a princípom zákazu diskriminácie. Podľa stanoviska komisie jestvujú obavy, že v prípade prijatia novely by jej text predstavoval riziko z hľadiska právnej istoty, ochrany ľudských práv a rešpektovania medzinárodných záväzkov SR.
V prípade už spomínaného článku 7 Benátska komisia upozornila na potrebu presného vymedzenia týchto pojmov (SR „si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami“). Podľa komisie by mohli byť v rozpore predovšetkým so Zmluvou o EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Dôsledky pre občanov
Podľa viacerých právnych expertov – a v sérii rozhovorov pre naše médium na to upozorňovala aj ústavná právnička Lucia Berdisová – sa dá očakávať, že nastane množstvo sporov pri zavádzaní novely do praxe. Môže ísť o prípady konkrétnych ľudí v sporoch za ich práva a proti ich limitovaniu, ktoré zrejme skončia na ústavnom súde alebo v podatelniach európskych inštitúcií.
Štandardné či klasické rodiny síce nepocítia tieto zmeny na svojom lepšom živote, ale mnohým ďalším spoluobčanom výrazne zhoršia životnú situáciu. Takisto jestvuje riziko, že v dôsledku tejto novely budú ignorované medzinárodné záväzky Slovenska a bude ohrozená ochrana základných práv a slobôd ľudí na Slovensku.
Dôsledky pre politiku
Ficovi sa podarilo dosiahnuť dve v jednom. Presadil ďalšie postupné odčleňovanie Slovenska z rodiny európskych krajín a ich systému základných práv a slobôd a vyostril už aj tak napäté vzťahy v opozícii, kde je spolupráca Progresívneho Slovenska a Slobody a solidarity s Matovičovým Hnutím Slovensko takmer nemožná. Dosiahol to v čase, keď koalícia prijala konsolidačný balíček, spoločne odmietaný nielen opozičnými stranami, ale aj odbormi, zamestnávateľmi, živnostníkmi, samosprávami, keď protesty proti Smeru prvýkrát pripravujú odbory, keď sa na 17. novembra chystá silný generálny protest a sčasti tak prekryl tému, veľmi nepríjemnú pre Smer a jeho koaličných partnerov.
Progresívne Slovensko prišlo touto novelou ústavy o časť svojho programu a progresívnej identity, lebo v najbližších rokoch sa určite nedá očakávať, že by vznikla ústavná väčšina, ktorá by presadzovala zrušenie týchto zmien. Toto sa zrejme bude musieť prejaviť na jej programe aj na komunikácii s konzervatívnymi politikmi – ak sa má skončiť vláda Smeru a jeho komplicov. Plusom tejto pozície je, že Fico prišiel o páku hrozby progresivizmu.
Hnutie Slovensko u časti opozície potvrdilo svoj imidž nespoľahlivého partnera a zmazať túto stigmu nebude vôbec jednoduché.
Prekonať momentálne napätie medzi kritikmi tejto vlády napriek silným vyjadreniam bude veľmi náročné, ale nutné, ak sa má skončiť vláda Smeru a jeho prisluhovačov. Napokon, čo iné, ak nie toto má byť podstatou politickej práce opozičných strán?
