Mamy so skúsenosťou perinatálnej straty (strata dieťaťa v posledných týždňoch pred pôrodom, počas neho alebo krátko po ňom, pozn. red.) si kladú tú istú otázku: Kde som urobila chybu?
Tie ženy vedia, že sa obviňujú zbytočne. Keď sa nám stane niečo, čo sme nechceli, pre náš mozog je ľahšie nájsť vinníka, aj keby sme ním boli my sami. Je prirodzené, ak si mamy pripisujú vinu: kto iný sa mal o dieťa postarať? Mala som dokonca klientku, ktorá sa až zamotala vo výčitkách. Dieťatko jej zomrelo pred pôrodom a ona si vyčítala jednu šálku kávy, ktorú vypila počas tehotenstva. Dokázať prijať a spracovať situáciu je výzvou.
Čo dokáže takáto strata urobiť so ženou?
Určite to zatrasie jej vierou v to, že život je dobrý. Prichádzajú klientky, ktoré majú okolo 30 rokov a často v živote nezažili nič náročné. Život šiel podľa ich predstáv – a zrazu príde toto. Ak sa im táto viera otrasie, musia sa s tým vysporiadať a prijať, že život je aj o náročných chvíľach.
K dieťaťu si žena počas tehotenstva už vytvorí vzťah. Čo s týmto vzťahom po strate dieťatka?
Počas jedného školenia v Prahe som bola fascinovaná tým, ako popredu oproti nám boli v tej nemocnici v psychologickej starostlivosti o ženy a rodičov po strate dieťaťa. Napríklad vždy, ak je to možné, vytvoria odtlačok jeho nožičiek a archivujú ho. Najprv to rodičia často odmietnu, no po čase si každý po odtlačok prišiel. Živiť vzťah je veľmi liečivé, aj vtedy, ak ten človek nie je pri nás, nevidíme ho vyrastať.
Rovnako ženy, ktoré vedeli, že dieťatko neprežije, mali často dilemu, či ho chcú vidieť, keď ho porodia. Tie, čo to urobili, to s odstupom času vnímali ako veľmi dobré. Pomohlo im to rozlúčiť sa a vzťah k dieťaťu bol reálnejší. Na druhej strane to netreba siliť. Dieťaťu nepomôže každý deň do konca života mu zapaľovať sviečku, pomáha to nám pozostalým.
Doma žena bežne počuje ako útechu vetu: „Však ešte budeš mať deti!“
Blízki nechcú ublížiť. Často je to však pre nich nová skúsenosť. Najlepšie je, ak to žena odkomunikuje partnerovi a on rodine. Aj to, že niektoré ženy potrebujú samotu, nechcú, aby ich druhí kontaktovali, aj keď je dobré nechať sa ošetriť od blízkych, neodmietať pomoc, napríklad nechať si navariť.
Čo určite nerobiť, ak máme vo svojom okolí niekoho, kto si prechádza takouto stratou?
Neposielať fotky malých detí. Mnohým mamám to pripomína, čo sa stalo. Často majú tehotné kamarátky, švagriné, sestry, nie raz boli tehotné súčasne s nimi. Nie je dobré im to okato pripomínať. Úplne najlepšie je povedať: „Je mi to ľúto.“ alebo „Som tu pre teba.“ Taká veta nezvykne ublížiť.
Za aký čas sa dokáže žena s traumou vysporiadať?
Je to individuálne. Niektoré ženy prichádzajú do poradenstva, ale tisíce žien ho nepotrebuje, zvládnu to samy alebo s pomocou blízkych. U mnohých to vyrieši skoré ďalšie tehotenstvo. Nemajú kedy oplakávať stratu, vytvárajú si vzťah k novému dieťatku, prežívajú radosť z nového života.
Inou kategóriou sú ženy, ktoré zažívajú viacnásobnú stratu a trápia sa dlhodobo. Často sa pridáva frustrácia z toho, že sa im nedarí znovu otehotnieť. Vysporiadať sa nemusí znamenať zmieriť sa s tým, ale skôr naučiť sa s tým žiť. Nedá sa to resetovať.
Vráti poradenstvo žene chuť žiť?
Smútok má svoje štádiá, akútne smútenie sa dá iba prežiť. Hlavným cieľom je len prežiť konkrétny deň. Žena musí aspoň trošku jesť, spať, oddychovať, ísť na čerstvý vzduch. Až potom sa môže vrátiť do práce, do vzťahov. Ďalej veľmi pomáha ukotvenosť v prítomnosti, nežiť v minulosti. Hľadáme, čo žene pomáha: blízke vzťahy, pre mnohé aj viera v Boha, alebo príroda, koníčky, práca.
Môže sa smútok vracať?
Proces smútenia prichádza vo vlnách. Hovoríme ženám, že sa im to bude diať, pripravujeme ich nebáť sa ďalšej vlny. Smútenie nikdy nie je ľahké, trvá to mesiace až roky.
Vianoce a termín pôrodu, ale aj výročie dňa, keď žena zistila, že je tehotná, jej takúto vlnu prinesú. Je dôležité mať vtedy pri sebe blízkych, aj keď nemajú riešenie, ale pre ženu je tu rameno, na ktorom sa môže vyplakať. Niektoré mamy v prvé roky na Vianoce odchádzajú z domu, aby to nejako zvládli. Preto je potrebné dodržať režim dňa aj na Vianoce ako prevenciu proti beznádeji. Ísť na hodinu von, lebo mi bude pol dňa lepšie. Aspoň na chvíľu sa od smútku žena oddiali a oddýchne si.
Je niečo, čo sa dá z traumy získať?
Mám klientku, ktorá prišla o päť detí vo vysokom štádiu tehotenstva, nemala a nikdy už nebude mať vlastné dieťa. Po nejakom čase na podpornej skupine povedala, že jej zomrel aj manžel v mladom veku. Hovoriť s ňou o zmysle týchto skúseností je šialené. Často na utrpenie nedostaneme odpoveď, nezistíme, prečo sa nám to stalo. Mnohé ženy mi však s odstupom času hovoria, že sa im diali až nadprirodzené veci, vďaka ktorým aj táto strata zapadla ako dielik puzzle do skladačky. Určite ich to naučilo byť empatickejšími na potreby iných. Prežité utrpenie môže človeka vyviesť z vlastnej bubliny a priblížiť ho viac k iným.










