Správa o úmrtí kardinála a emeritného pražského arcibiskupa Dominika Duku vyvolala vlnu ohlasov a kondolencií aj na Slovensku. Predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup Bernard Bober v liste českému episkopátu zdôraznil, že kardinál Duka bol „verným a neochvejným pastierom Božieho ľudu“, ktorý svoj život zasvätil službe pravde a slobode. Pripomenul jeho odvahu počas komunistickej totality aj významnú úlohu pri duchovnej obnove po roku 1989 a dodal, že „obohatil duchovný, kultúrny i verejný život nielen v Čechách, ale aj na Slovensku“.
K tomuto odkazu patrí aj Dukovo pôsobenie v čase komunistickej perzekúcie. Po odobratí štátneho súhlasu na vykonávanie kňazstva pracoval za bývalého režimu niekoľko rokov ako robotník v Škode Plzeň. V tom období sa zoznámil aj s najvýraznejšou postavou disidentského hnutia v Československu Václavom Havlom a tajne pôsobil ako kňaz. V rokoch 1980 až 1982 bol väznený za náboženskú činnosť a podporu veriacich. Hoci nebol signatárom Charty 77, k disidentskému prostrediu mal blízko a jeho občianska statočnosť je súčasťou jeho životného odkazu.
Väzby na Slovensko
Sústrasť vyjadril aj slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý pre ČTK ocenil Dukovu „pevnú vieru a odvahu v neľahkých časoch totality“. Zdôraznil jeho blízky vzťah k Slovensku a pripomenul jeho vystúpenie začiatkom júla na cyrilo-metodskej púti v Nitre, kde kardinál prosil Slovákov o odpustenie za tých Čechov, ktorí ich poučujú o demokracii. Práve toto Dukovo vystúpenie vyvolalo kritické ohlasy v Česku aj na Slovensku. Podľa Blanára „osobnosti ako kardinál Duka pripomínajú, že pravda, viera a služba druhým majú trvalý význam“.
Za Ekumenickú radu cirkví vyjadril sústrasť jej podpredseda Ján Szőllős. Pre Téma.21 pripomenul, že Duka bol osobnosťou, ktorá presiahla hranice vlastnej cirkvi a mala blízky vzťah k Slovensku. „Sme vďační Bohu za jeho život a službu,“ uviedol a zdôraznil jeho prínos v ekumenickom dialógu i medzinárodnej spolupráci.
Svojho kolegu si pripomenul aj bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. „Nech Pán oslávi svojho verného služobníka kardinála Dominika,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení a poďakoval za jeho príklad rehoľníka a biskupa, ktorý bol Slovensku vždy blízky.
Podobne sa pre Téma.21 vyjadril aj biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ján Hroboň, ktorý vnímal kardinála Duku ako „výraznú osobnosť, človeka principiálnych postojov“. Vysoko ocenil jeho boj proti totalitným ideológiám a pripomenul jeho účasť na spomienkovej udalosti na Bradle pri príležitosti 100. výročia úmrtia (2019) Milana Rastislava Štefánika.
Vznik provincie
Spomienky pridali aj predstavitelia Gréckokatolíckej cirkvi. Pomocný biskup Milan Lach pre Téma.21 zdôraznil Dukovu ľudskosť a jednoduchosť. Vnímal ho ako človeka, ktorý sa nebál pomenovať problémy a niesť zodpovednosť za svoje slová: „Možno nevyhovoval každému. Ale my tu nie sme preto, aby od nás ľudia počuli len to, čo chcú počuť.“ Podľa Lacha bol Duka biskupom, ktorého hlas presiahol hranice cirkvi najmä vďaka osobnej skúsenosti s neslobodou a jeho presvedčeniu, že „aj biskupi majú právo a povinnosť prehovoriť“.
Hlbokú osobnú spomienku ponúkol aj provinciál dominikánov na Slovensku Damián Juraj Mačura, ktorý kardinála naposledy privítal vo Zvolene ešte začiatkom tohto roka. „Zanechal vo mne dve silné veci: lásku k reholi a obrovský rozhľad,“ povedal pre Téma.21. Pripomenul aj jeho zásluhy pri formovaní slovenskej dominikánskej provincie a pri starostlivosti o mladých rehoľníkov už počas komunizmu, keď „nastavoval štruktúry tak, aby slovenská provincia mohla neskôr fungovať“.
Aj kontroverzné postoje
V posledných rokoch pribúdali kritické reakcie v spoločnosti aj v cirkvi na viaceré kroky a vyjadrenia kardinála Duku. S rozpakmi bola tento rok v septembri vnímaná jeho modlitba pri hrobe Andreja Hlinku počas návštevy Slovenska. Otvorene kritizoval stav univerzít, ktoré podľa neho už nie sú dosť slobodné.
V deň jeho úmrtia však, pochopiteľne, prevládol rešpekt k jeho celoživotnej službe. Kardinál Dominik Duka zostáva pre mnohých Slovákov symbolom viery, odvahy a pevného presvedčenia v časoch skúšok. Jeho osobný vzťah k Slovensku a časté návštevy tu zanechali hlbokú stopu – v cirkvi aj vo verejnom živote.










