Tak sme si všetci vydýchli. Nielen my budúci dôchodcovia, ale aj naše deti a vnuci. Vláda Smeru sa nechystá ďalej kaličiť druhý pilier dôchodkového systému „v tom boji divokom“ o zachovanie luxusného trinásteho dôchodku pre svojich verných voličov.
Úporná snaha nájsť v ďalšej konsolidácii dve a pol miliardy eur napríklad na dotovanie plynu na vyhrievanie bazénov oligarchov teda neprinesie zníženie odvodov do druhého piliera, ba ani vábenie poistencov z neho pod zámienkou, že „štát vám dá viac“.
Raz a navždy?
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš sa síce pasuje za rytiera, ktorý sporiaci pilier zachránil z pazúrov Smeru, na druhej strane však nenápadne spomína, že by jeho stabilitu chcel vyriešiť „raz a navždy“ a dokonca aj v spolupráci s opozíciou.
Ústavne ukotviť minimálnu výšku odvodov do súkromného piliera by bolo, samozrejme, hrdinským činom vtedy, ak by išlo o deväť percent z vymeriavacieho základu, s ktorými tento pilier odštartoval v roku 2004. Vtedy to predstavovalo polovicu dôchodkového poistenia, druhá polovica smerovala do Sociálnej poisťovne.
Avšak len dovtedy, kým druhá vláda Smeru po svojom nástupe v roku 2012 „dočasne“ neznížila odvod na 4 percentá. Ten sa potom pravidelne zvyšoval a vlani už mal byť na úrovni 6 percent. Prišla však štvrtá vláda Smeru a čo sa dalo čakať – odvod zasa zrazila do kolien: na 4 percentá. Ak sa ho teda tí istí ľudia chystajú ústavne ukotviť na tejto úrovni, treba si klásť otázku, či nechcú súkromnému dôchodkovému sporeniu urobiť len medvediu službu.
(Ne)bezpečné štátne investície
Otvorenie sporiaceho piliera pre ľudí, ktorí majú nízke dôchodkové úspory a chceli by sa vrátiť do štátneho priebežného systému, určite nie je zlý nápad. Obavy však vzbudzujú ďalšie dve témy – dobrovoľnosť piliera a investovanie penzijných úspor do slovenských projektov.
V skutočnosti je druhý pilier dobrovoľný aj teraz. Aj keď mladí ľudia doň vstupujú automaticky, môžu z neho hneď dobrovoľne vystúpiť. Automatický vstup však vláde kole oči, pretože by existenciu druhého piliera pred mladými najradšej utajila, ohovorila ho a všetkých ich dotlačila do Sociálnej poisťovne.
Investovanie do slovenských projektov funguje už teraz, problémom je, že ich je málo. Aby do nich správcovské spoločnosti mohli vložiť peniaze, projekty musia spĺňať určité parametre bezpečnosti. Dosiahnuť tieto parametre sa Národnej diaľničnej spoločnosti, železniciam ani pokútnym stavebným projektom nemocníc cez ministerstvo obrany doposiaľ nepodarilo.
Súkromný majetok
Druhý pilier, akokoľvek kaličený a špinený všetkými vládami Smeru, má pre budúcich dôchodcov svoj zmysel. Už vlani odľahčil Sociálnu poisťovňu o 70 miliónov eur, ktoré penzistom nemusela vyplatiť, keďže ich dostali práve z tohto piliera. Každý rok to bude viac, o desať rokov pôjde zrejme o stovky miliónov eur.
Tých 17 miliárd, ktoré majú ľudia našetrené v druhom pilieri, však musí majstrov míňania v slovenskej vláde neodolateľne lákať. Preto treba byť opatrní, ak chcú penzijné úspory vyriešiť „raz a navždy“. Nepatria im ani štátu, za ktorý sa tak radi pasujú. Patria konkrétnym poistencom – ide o súkromný majetok bežných ľudí, na ktorý im nemôžu vládni predstavitelia siahnuť. No treba sa mať na pozore!
