Najnovší prieskum preferencií politických strán na Slovensku, ktorý robila agentúra SCIO pre Tému 21, priniesol Hnutiu Slovensko prvý dvojciferný výsledok od roku 2024. Získalo 10,02 percenta a skončilo na štvrtom mieste za opozičným Progresívnym Slovenskom (PS – 17,03 percenta), koaličným Smerom-SSD (15,46 percenta) a mimoparlamentnou Republikou (11,59 percenta).
Prieskum robila agentúra od 24. do 30. septembra 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 025 respondentov.
Hoci ide v prípade Matoviča o mierny vzostup (v minulom prieskume získalo hnutie 9,3 percenta), nateraz ťažko povedať, či je to štatistická odchýlka, alebo trvalejší trend.
Zaujímavý je v tejto súvislosti potenciál bývalého volebného zoskupenia z volieb v roku 2023. Kresťanská únia získala v aktuálnom meraní 0,48 percenta a strana Za ľudí 1,45 percenta. Súčet podpory týchto subjektov s Hnutím Slovensko predstavuje 11,95 percenta, čo je viac, ako mala v prieskume Republika.
Ako by dopadli parlamentné voľby na Slovensku?
„Ak by si všetky tri subjekty dokázali svoju dnešnú podporu zachovať a Hnutie Slovensko by pokračovalo v súčasnom trende, takéto zoskupenie by mohlo reálne bojovať aj o pozíciu tretej najsilnejšej politickej sily na Slovensku,“ vysvetľuje hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Obracia sa karta?
Polemika o spolupráci Hnutia Slovensko, ktoré je akousi opozíciou v opozícii, s Progresívnym Slovenskom sa v prípade pretrvávajúceho vzostupného trendu hnutia môže postupne zmeniť na otázku, kto si bude klásť podmienky. Z opozície stále znejú hlasy, že spolupráca s hnutím je možná, ale bez Igora Matoviča. Prieskum agentúry SCIO pre portál Téma.21 však naznačuje, že podmienky si napokon bude klásť práve on.
Výsledkom trojročného vládnutia Ficovej vlády je pokles jej podpory. Sily opozičných a koaličných strán sú dnes pomerne vyrovnané a žiadna nemá výrazný náskok. Ak by voľby vyhralo PS, v koalícii s Demokratmi (5,68 percenta), Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH – 5,43 percenta) a stranou Sloboda a Solidarita (SaS – 7,85 percenta) by získalo v parlamente iba 65 mandátov. To je o jedného poslanca menej, než by mala koalícia Smer, Hlas-SD a Republika (66 mandátov).
PS by teda nedokázalo zostaviť koaličnú väčšinu bez Hnutia Slovensko. Možná koalícia PS, KDH, SaS a Demokrati by spolu s matovičovcami mala v 150-člennom parlamente 84 kresiel.
Pomer síl v parlamente, vychádzajúci z prieskumu, opäť otvára otázku stability. Kým od súčasnej vládnej koalície sa po voľbách v roku 2023 očakával „pokoj zbraní“, realitou sú eskalujúce spory a premiérom spomínané predčasné voľby. Po odvolaní Tomáša Tarabu z pozície ministra životného prostredia (pôvodne nominanta SNS) sa situácia urovnala len naoko.
Test rozpočtom
Ďalším testom pre súdržnosť koalície bude štátny rozpočet. Ten spochybňujú ekonómovia, odborári aj opozícia. Výhrady má aj exminister a dnes už poslanec parlamentu Tomáš Taraba, ktorý pre neskoro dodaný návrh odmietol garantovať svoju podporu, čo však neznamená, že zaň napokon nezahlasuje.
Spory však rozdeľujú aj opozíciu, hoci pri odvolávaní Tarabu hlasovala jednotne. Predseda opozičnej strany SaS Branislav Gröhling v nedeľu v televízii JOJ vyhlásil, že niekoľko poslancov z iných opozičných strán má v najbližšom čase prejsť do SaS. Nešpecifikoval mená, počet ani stranícku príslušnosť, no takáto akvizícia napäté vzťahy v opozícii ešte viac vyhrocuje.
Na Gröhlinga reagovalo na sociálnych sieťach KDH. „Je zvláštne, koľko energie venuje predseda SaS personálnym špekuláciám o inej opozičnej strane. Robert Fico sa musí na tejto aktivite SaS dobre zabávať.“ Šéf liberálov takto podľa KDH iba odpútava pozornosť od problémov, ako je rozkol v koalícii či štátny rozpočet.
Gröhling sám seba pasuje do roly mediátora medzi predsedom PS Michalom Šimečkom a Matovičom, čo ilustroval zmienkou o neformálnom stretnutí na káve, ktoré plánuje s Matovičom. Zároveň však nemal problém pustiť sa v televízii JOJ do poslanca Petra Dubéciho (PS), keď spochybnil jeho tvrdenia o ovplyvňovaní poslancov pri odvolávaní Tarabu.
Prieskum agentúry SCIO pre Tému 21 tak ponúka jasný obraz: vládna koalícia dopláca na vlastné zlyhania, korupčné kauzy, zmätočnú zahraničnú politiku a chýbajúcu disciplínu pri správe verejných financií, opozíciu zas brzdia vzájomné spory a neschopnosť dohodnúť sa.
Dvojciferný výsledok Hnutia Slovensko ukazuje, že ak tento trend pretrvá až do budúcoročných volieb, alternatívna väčšina v parlamente sa bez Igora Matoviča poskladá len veľmi ťažko. Či by však na tretí pokus dokázal byť stabilným vládnym partnerom, nevie nik. Možno ani on sám.
