Slovenská vláda včera schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. Plánovaný deficit bude jeden z najvyšších v posledných rokoch, celkovo 7,4 miliardy eur, čo je takmer päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).
V skutočnosti býva výsledok podľa historických dát zvyčajne horší, ako si vlády vedené Smerom-SSD naplánujú. Vytvárajú teda vyššiu stratu a vyššie dlhy. Pre tento rok vláda predpokladala deficit 4,1 percenta HDP, podľa najnovšej aktualizácie to však bude až 4,37 percenta.
Príprava rozpočtu na predvolebný rok priniesla veľa požiadaviek na rôzne výdavky. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) sa vyjadril, že keby akceptoval všetky požiadavky koaličných partnerov, deficit by bol osem percent a nie 4,94 percenta.
Dlh Slovenska sa podľa vládou schváleného rozpočtu v budúcom roku vyšplhá na 66,3 percenta HDP, čo je o vyše desať percent viac ako v roku 2023, keď Ficova vláda nastúpila do úradu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vypočítala, že súčasná vláda zvýšila čistý verejný dlh (očistený o finančné rezervy vlády v bankách) o 30 miliárd eur.
Ako rastie dlh Slovenska
Je to dvakrát viac ako v predchádzajúcom volebnom období (2020 až 2023), ktoré bolo poznačené mnohými krízami – od pandémie covidu až po energetickú krízu. Podľa RRZ je takýto obrovský nárast dlhu porovnateľný len s globálnou finančnou krízou v roku 2009. Minister Kamenický tvrdí, že dlh stúpa vinou predošlej vlády a deficitov, ktoré zanechala.
Na otázku, prečo s tým počas tohto volebného obdobia nič neurobil, odpoveď nemá. „Vyrovnaný rozpočet môže chcieť iba niekto, kto nemá rád Slovenskú republiku,“ vyhlásil minister na margo požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Platy, nemocnice, dôchodky
Predseda vlády Robert Fico (Smer) sa pochválil, že vláda nebude budúci rok zavádzať žiadne nové dane ani nebude zvyšovať tie existujúce, podobne ako odvody. Napokon však odskočil od sľubovaného zrušenia transakčnej dane, cez ktorú štát vyberá 0,4 percenta z každej platby, ktorú podnikateľ urobí zo svojho podnikateľského účtu.
Vláda má podľa Fica minúť na energopomoc „okolo 250 miliónov“, na valorizáciu platov štátnych zamestnancov zhruba 330 miliónov eur. Našla aj financie na nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach, kde premiér presadil odkúpenie podielu v projekte od českej energetickej firmy ČEZ za takmer 190 miliónov eur. V budúcom roku má do prípravy výstavby smerovať ďalších sto miliónov eur.
Približne 800 až 900 miliónov by mala zhltnúť výstavba a rekonštrukcia nemocníc v Martine, Banskej Bystrici, Ružomberku, Prešove a Bratislave. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) hovorí aj o 350 miliónoch eur, ktoré pôjdu na zvýšenie platov zdravotníkov.
Platy sa zvýšia aj učiteľom a zamestnancom v školstve. Na výplatu trinástych dôchodkov je vyčlenených 916 miliónov. Štát by mal poslať Sociálnej poisťovni celkovo dve miliardy eur na výplatu dôchodkov, inak by na ne nemala. Ďalších 2,4 miliardy eur pôjde na úroky, ktoré štát zaplatí za svoje dlhy. Je to o pätinu viac ako v tomto roku.
Krátky proces
Schválený rozpočet sa stretol s veľkou kritikou zamestnávateľov i odborárov. Sťažujú sa najmä, že návrh dostali až v nedeľu, teda necelý deň pred rokovaním tripartity a schvaľovaním vládou.
Zamestnávatelia kritizujú, že predseda vlády Fico nesplnil svoj sľub o zrušení transakčnej dane. „Keď to povie politik, berieme to vážne a nastavili sme tak všetky kalkulácie,“ hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.
Nepáči sa im ani zvyšovanie počtu zamestnancov verejnej správy a výrazný nárast ich platov. V budúcom roku by malo pracovať pre štát takmer 453-tisíc ľudí, teda o 4,5 tisíca viac ako tento rok.
Vláda na sebe neušetrí, nezruší ministerstvá ani žiadne úrady. Machunka hovorí, že platy v štátnej správe sú už o 15 percent vyššie ako v súkromných firmách, čo im spôsobuje odlev mozgov.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová sa tiež sťažuje, že na preštudovanie rozpočtu mali menej ako 24 hodín. Tvrdí, že je zostavený podľa politických priorít koaličných strán.
Mal byť vyrovnaný
Rozpočet ešte nie je celkom uzavretý. Strana Hlas napríklad presadzuje nulovú daň z príjmu pre matky, ktoré majú aspoň štyri deti. V štátnom rozpočte sa vyčlenilo takmer pol miliardy na prorodinné a ďalšie legislatívne opatrenia, o ktorých bude parlament ešte len rokovať.
Vláda tiež čelí obvineniam, že porušuje ústavné zákony, pretože pre vysoké zadlženie mala parlamentu predložiť vyrovnaný rozpočet. Aj podľa rozpočtovej rady je dôležité, aby vláda prišla s vyrovnaným rozpočtom, pretože by tak jasne ukázala, v akom stave sú verejné financie.
„Na začiatku vládnutia si do programového vyhlásenia napísala, že do konca volebného obdobia zastaví zadlžovanie. Na to by musela znížiť deficit hlboko pod tri percentá HDP,“ píše RRZ vo svojej analýze. Oproti pôvodnému plánu 3-percentného deficitu v roku 2027, ktorý vláda plánovala na začiatku volebného obdobia, chýbajú teraz v rozpočte zhruba tri miliardy eur.
Nedisciplinovanosť vlády v predvolebnom roku povedie k tomu, že ďalšiu finančnú, ekonomickú, energetickú či bezpečnostnú krízu bude Slovensko pociťovať oveľa bolestivejšie. Môže to viesť k znižovaniu dôchodkov, sociálnych dávok či prepúšťaniu štátnych zamestnancov. Pre občanov môže byť len slabou útechou, že to už bude riešiť ďalšia vláda, ktorá bude mať možno viac zodpovednosti ako tá súčasná.
