Vojna, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine, už dávno nie je iba problémom ukrajinského bojiska. Európske štáty čelia dronom prenikajúcim do svojho vzdušného priestoru, riziku sabotáží a operáciám, ktorých cieľom môže byť oslabenie podpory Kyjeva.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová dnes podľa agentúry ČTK varovala, že spravodajské informácie poukazujú na prípravu ďalších ruských sabotáží a útokov proti európskym štátom. Ich cieľom má byť „rozdeliť našu spoločnosť“ a zastrašiť Európanov tak, aby prestali Ukrajine pomáhať.
Zo strany Ruska pritom už dávno nejde iba o zastrašovanie a politické gestá. V septembri stíhačka NATO zostrelila nad Litvou dron s výbušninou, ktorý do jej vzdušného priestoru prenikol z Bieloruska. Incident ukázal, že hranica medzi vojnou na Ukrajine a bezpečnosťou členských štátov NATO môže byť fyzicky vzdialená iba niekoľko kilometrov.
Zbrojí, ale pomaly
Európska obranná agentúra (EDA), podporujúca rozvoj vojenských schopností členských štátov Európskej únie (EÚ), upozorňuje na nepríjemný paradox. Európa vydáva na obranu viac peňazí ako v minulosti, ale podľa svojej prvej výročnej správy o obrannej pripravenosti stále nezbrojí dostatočne rýchlo ani efektívne.
Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) vydali európski členovia NATO vlani na obranu spolu 559 miliárd dolárov (po prepočte 490 miliárd eur), Rusko približne 190 miliárd dolárov (167 miliárd eur) a USA 954 miliárd dolárov (837 miliárd eur).
V pomere k veľkosti ekonomiky je rozdiel v prospech Ruska výrazný. V roku 2025 dalo na armádu 7,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), USA 3,2 percenta a členské štáty EÚ spolu okolo 2,3 percenta HDP.
Súčasné plány členských krajín podľa agentúry EDA zrejme nestačia na odstránenie nedostatkov v protivzdušnej a protiraketovej obrane, pozemných a námorných silách, zásobách munície či v dronoch. Únia chce do roku 2030 dosiahnuť podstatne vyššiu obrannú pripravenosť, než akú má teraz.
Kallasová priznáva, že investície vzrástli, zároveň však zostávajú „veľké medzery v obranných schopnostiach“. Problémom teda už nie je iba objem peňazí. Európa ich musí rýchlejšie premieňať na muníciu, protivzdušnú obranu, drony, výrobné kapacity a jednotky schopné reálneho nasadenia.
Ruská stratégia navyše využíva priestor pod prahom otvoreného ozbrojeného konfliktu. Takzvané hybridné operácie spájajú sabotáže, kybernetické útoky, dezinformácie, špionáž či ďalšie nátlakové nástroje. Výhodou pre útočníka je ich nejasnosť: poškodený štát musí najskôr dokázať, kto za útokom stojí a či už prekročil hranicu vyžadujúcu tvrdú odpoveď.
Kde sa končí zdržanlivosť?
Český prezident Petr Pavel upozorňuje práve na riziko prílišnej opatrnosti. „Môže nastať chvíľa, keď budeme musieť zostreliť niektoré z týchto lietadiel alebo bezpilotných prostriedkov, ktoré preverujú našu pripravenosť,“ povedal pre stanicu Fox News. Tam už nebude čas na analýzu a preskúmavanie, lebo môže ísť o život. Moskva podľa neho skúša reakciu Aliancie a nedostatok rozhodnosti môže vnímať ako slabosť.
Pavel pripomenul aj ruské narúšanie tureckého vzdušného priestoru pred rokom 2015, keď Turecko napokon ruskú stíhačku Su-24 zostrelilo. Jeho argument nie je výzvou na automatickú vojenskú odpoveď: NATO má rozlišovať medzi náhodným incidentom a úmyselnou provokáciou. Pri vedomom narušení však podľa neho musí byť pripravené konať.
Európska odpoveď preto potrebuje dve zložky. Prvou je zrýchlenie výroby munície, dronov a protivzdušných systémov a súčasne pokračovanie vojenskej podpory Ukrajiny.
Druhou musí byť vopred dohodnutý mechanizmus reakcie na sabotáže a zámerné narušenia vzdušného priestoru. Odstrašenie totiž funguje iba vtedy, keď protivník vie nielen to, čo Európa dokáže, ale aj to, že je pripravená svoje schopnosti použiť.
