Gradovanie konfliktu medzi predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom by nemalo prekryť jeden z významných motívov premiérovej výzvy na odstúpenie Žilinku z čela generálnej prokuratúry – najnovší vývoj v kauze Očistec.
Útok premiéra na generálneho prokurátora celkom logicky odmietli opoziční lídri, ale zásadné výhrady mali aj významné inštitúcie a profesijné združenia.
Ohrozený právny štát
Podľa verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského môže byť vonkajší tlak na ústavný orgán problémom pre právny štát. Zdôraznil, že prokuratúra podľa ústavy nie je podriadená vláde. A aj judikatúra Ústavného súdu SR hovorí, že nie je súčasťou výkonnej moci, ale osobitným ústavným orgánom právnej ochrany.
Rada prokurátorov vo svojom stanovisku takisto odmietla akékoľvek snahy o politické ovplyvňovanie rozhodovacej činnosti prokuratúry a trestného konania. Rešpektovanie vzájomnej nezávislosti ústavných orgánov považuje za jednu zo základných podmienok fungovania demokratického systému, v ktorom má moc svoje limity a jednotlivé inštitúcie môžu konať nezávisle od politického vedenia.
Maroša Žilinku v spore s premiérom podporila aj Slovenská advokátska komora. Vo svojom vyhlásení uvádza: „Prokuratúra môže účinne chrániť práva a zákonnosť len vtedy, ak koná nezávisle a bez politického nátlaku.“ Rešpektovanie jej postavenia a nezávislosti je aj podľa slovenských advokátov nevyhnutné pre fungovanie právneho štátu, teda vlády práva na Slovensku.
Advokátska komora považuje diskusiu o budúcom usporiadaní prokuratúry a jej prípadnej reforme za legitímnu. Musí sa však viesť vecne, na základe odborných argumentov a vo verejnom záujme. „Kritika ani diskusia o reforme prokuratúry nesmú slúžiť ako nástroj politického nátlaku na jej rozhodovanie alebo na odchod jej predstaviteľov z funkcií,“ zdôrazňuje komora.
Ataky v parlamente
Kritika od odborných autorít zrejme nezastaví útoky vlády a jej priaznivcov na Žilinku. A nezabrzdí ani avizované snahy o rozsiahlu reformu prokuratúry, ktorá by mohla zmeniť pravidlá jej fungovania a postavenie generálneho prokurátora. Potrebný počet poslancov na to Fico v parlamente má. Je však nepravdepodobné, že by si trúfol zasiahnuť aj do Žilinkovho sedemročného mandátu, lebo by celkom isto narazil na Ústavný súd.
Súboj so Žilinkom medzitým pokračuje na pôde Národnej rady SR (NR SR). Členovia jej ústavnoprávneho výboru neodobrili Žilinkovu správu o činnosti prokuratúry za minulý rok. Hovorí sa v nej o výraznom poklese počtu stíhaní, obžalôb a odsúdení daňových trestných činov po vládnej novele Trestného zákona.
V NR SR nebola dokonca prerokovaná ani správa za rok 2024, čo svedčí o tom, že koalícia rezignovala na boj s korupciou, daňovými podvodmi a organizovaným zločinom.
Spor so Žilinkom pritom prichádza v čase, keď koalícia čelí aj ďalším politickým problémom. Znepokojenie z vývoja preferencií či stavu verejných financií môže umocňovať aj najnovší posun v kauze Očistec.
Bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy SR Ľudovít Makó možno v rozpore s očakávaniami verejnosti potvrdil svoje výpovede o vzniku a fungovaní zločineckej skupiny v polícii. Mal ju viesť oligarcha Norbert Bӧdӧr, blízky strane Smer-SSD, a vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je dnes podpredsedom parlamentu za Ficovu stranu Smer-SSD a aj podpredsedom tejto strany.
Makó odolal viacerým tlakom a v pozícii svedka okrem iného podrobne opísal aj stretnutia na šiestom poschodí budovy Transpetrolu, ktoré nedávno počas výpovede pred súdom poprel obžalovaný Tibor Gašpar.
Transpetrol je štátnou strategickou spoločnosťou, ktorá prepravuje ropu na Slovensko. Bratislavské sídlo spoločnosti bolo v čase konania údajných stretnutí prázdne a strážila ho súkromná bezpečnostná služba Bonul rodiny Bödörovcov. Účastníci schôdzok tam preto podľa vyšetrovateľov mohli prichádzať diskrétne a bez väčšej pozornosti okolia.
Podľa Makóa sa v Transpetrole stretávali viacerí predstavitelia bezpečnostných zložiek, ktorým zadával úlohy najmä nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Pod ním mal pôsobiť aj Tibor Gašpar ako policajný prezident. Úlohy sa týkali napríklad sledovania a rozpracovania viacerých predstaviteľov vtedajšej opozície Borisa Kollára či Igora Matoviča a bývalého prezidenta Andreja Kisku.
Exšéf Kriminálneho úradu finančnej správy Makó hovoril o korupčnom správaní Bӧdӧra a Gašpara. Podrobne opísal, ako si doma u Bödöra rozdelili 180-tisíc eur, z ktorých Bödör dal Gašparovi polovicu. Podľa Makóovej výpovede so slovami: „Toto je tvoje.“
Skutok sa stal
Makó svojou výpoveďou potvrdil slová bývalého riaditeľa finančnej polície Bernarda Slobodníka o organizovanej zločineckej skupine na čele bezpečnostných zložiek Slovenska v rokoch 2012 – 2018, keď bol predsedom vlády Robert Fico a na čele polície stál Tibor Gašpar.
Okrem Gašpara a Bödöra sú v kauze Očistec obvinení ďalší vysokí funkcionári policajných zložiek. Napríklad bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško, už spomínaný bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, bývalý šéf Národnej protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, bývalý prezident Finančnej správy SR František Imrecze, policajní funkcionári Milan Mihálik a Marián Zetocha a bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Tým, že Makó v podstate potvrdil výpoveď kajúcnika Slobodníka, sa zdá, že o dianí na šiestom poschodí v Transpetrole a v špičke polície nikto so zdravým rozumom nebude pochybovať. Skutok sa stal.
Je nepravdepodobné, že by sa obhajoba Gašpara, Bödöra a spol. sústredila na spochybňovanie slov Makóa a Slobodníka. Tým by iba zdôrazňovala túto pre nich nepríjemnú líniu Očistca. Skôr sa bude zameriavať na prípadné procesné chyby vyšetrovateľov.
Odpoveď na otázku, či výpovede kľúčových svedkov Makóa a Slobodníka a ďalšie dokazovanie budú stačiť na odsúdenie organizovanej skupiny bödörovcov, nie je isté. Napokon, dodnes nebola dotiahnutá ani kauza únosu Michala Kováča ml., syna prvého slovenského prezidenta. Avšak o tom, kto stál za jeho únosom, už nik príčetný nepochybuje.
