Európska diplomacia v pondelok vyslala do Moskvy mimoriadne rázny signál. V Paríži vznikla nová koalícia integrovanej protibalistickej obrany, teda obrany proti raketám, ktoré letia po vysokej oblúkovej dráhe. Združuje Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko a Ukrajinu. Informovala o tom agentúra ČTK. Ide o ďalší krok v postupnom budovaní európskej bezpečnostnej architektúry, čo sa ešte pred niekoľkými rokmi zdalo byť politicky nepredstaviteľné.
Balistické rakety patria medzi zbrane, ktoré sa zachytávajú najťažšie. Po odpálení vystúpia do veľkej výšky, niektoré až za hranicu atmosféry, a potom sa obrovskou rýchlosťou rútia na cieľ. Často letia niekoľkonásobne rýchlejšie než zvuk. Rusko ich vo veľkom nasadzuje proti ukrajinským mestám, čím odhalilo vážne nedostatky európskej protivzdušnej obrany. Európske krajiny priznávajú, že nemajú dostatok systémov schopných takýmto útokom čeliť.
Dôsledky tejto obrannej medzery pociťuje predovšetkým Ukrajina. Jej prezident Volodymyr Zelenskyj už mesiace upozorňuje, že najväčším problémom Kyjeva nie je nedostatok vojakov, ale systémov protivzdušnej obrany a rakiet do nich. Naliehavosť jeho výziev potvrdzujú aj údaje Organizácie Spojených národov: ruské raketové útoky si v posledných týždňoch vyžiadali najvyšší počet civilných obetí od začiatku vojny vo februári 2022.
Učia sa z vojny
Nový európsky systém protiraketovej obrany má byť podľa denníka The Kyiv Independent založený na spoločnom výskume, výrobe a operačných skúsenostiach získaných z vojny na Ukrajine. Rozhodnutím budovať systém Európa otvorene priznáva, že vojenské bezpečnostné garancie USA už nepovažuje za automatické a postačujúce.
Do budovania spoločného obranného systému sa nepripojili Poľsko, Česká republika a Slovensko. Praha a Bratislava sa zatiaľ rozhodli zostať mimo neho, no obe krajiny sú súčasťou širšieho európskeho projektu protivzdušnej a protiraketovej obrany European Sky Shield Initiative. Neúčasť Varšavy môže súvisieť s ochladením poľsko-ukrajinských vzťahov po sporoch okolo odkazu na Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA). Tá sa počas druhej svetovej vojny podieľala na masakroch poľského obyvateľstva vo Volyni. Na dnešnej Ukrajine je však UPA často vnímaná ako symbol boja za nezávislosť.
Napätie vyhrotil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď v máji jednej z jednotiek špeciálnych síl udelil čestný titul Hrdinovia UPA. Poľský prezident Karol Nawrocki to označil za urážku obetí a Zelenskému odobral Rad Bielej orlice, najvyššie poľské štátne vyznamenanie, ktoré ukrajinský prezident dostal v roku 2023. Zelenskyj ho následne poslal späť do Varšavy a rovnako zareagovali aj viacerí vysokí ukrajinskí predstavitelia na znak solidarity. Spor tak prerástol z historickej polemiky do otvoreného diplomatického konfliktu.
Včerajšie parížske stretnutie takzvanej koalície ochotných, teda skupiny európskych štátov, ktoré sa intenzívne angažujú v podpore Ukrajiny, ukázalo širšiu diplomatickú aktivitu Európy. Nejde pritom len o vznik protibalistickej koalície, ale aj o širšiu snahu Európy prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. Príkladom je francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa už niekoľko mesiacov profiluje ako jeden z hlavných európskych lídrov podpory Ukrajiny a usiluje sa presunúť väčšiu časť zodpovednosti za bezpečnosť kontinentu z Washingtonu na európske štáty.
Francúzi menia pravidlá
Za historické možno označiť aj rozhodnutie Francúzska umožniť licenčnú výrobu zbraní na Ukrajine. Podľa portálu The Defense Post tak bude môcť Ukrajina vyrábať strely dlhého doletu SCALP, ktoré spoločne vyvinuli Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Takisto presne navádzané letecké bomby AASM či rakety Aster pre francúzsko-talianske systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany SAMP/T.
Ukrajina nakúpi aj 16 francúzskych viacúčelových stíhačiek Rafale, ktoré začne využívať od roku 2028 alebo 2029. Spolu s radarovými systémami a novou generáciou prostriedkov protivzdušnej obrany pôjde o jeden z najväčších francúzsko-ukrajinských obranných projektov od začiatku vojny.
Súbežne s týmito aktivitami pokračujú v Bruseli rokovania o 21. balíku sankcií proti Rusku ako súčasť politiky ekonomického tlaku na agresora. Viaceré štáty však upozorňujú na hospodárske dôsledky niektorých opatrení na Európsku úniu, časť najtvrdších návrhov preto už zmiernili. Medzi otvorených odporcov balíka sa tentokrát Slovensko nezaradilo.
Nová éra
Európa si z ukrajinskej vojny odnáša nepríjemné poznanie: viera, že vojna v Európe, ktorá si už zvykla na mier ako na samozrejmosť, nehrozí, sa postupne vytráca. Rusko ukázalo, že rozhodujúcimi faktormi moderného konfliktu sú schopnosti vyrábať zbrane vo veľkých objemoch, chrániť vlastné mestá pred raketovými útokmi a udržať obranný priemysel v nepretržitej prevádzke.
Ak Európa nechce zostať závislá od dnes už neistých amerických bezpečnostných garancií, bude musieť budovať spoločné protiraketové kapacity, koordinovať zbrojnú výrobu a posilňovať vlastný obranný priemysel. Parížske rozhodnutia ukazujú, že tento proces už nie je len predmetom akademických diskusií, ale začína sa meniť na konkrétnu politiku a kroky.













