„Moja najdôležitejšia emócia z Ankary je znepokojenie lídrov západných krajín z vývoja v strednej Európe, konkrétne zo Slovenska a Česka,“ vyhlásil český prezident Petr Pavel počas víkendového festivalu Pohoda v Trenčíne. Dodal, že ho zaujal „rozšírený pocit, že nás západné krajiny strácajú“.
Pavel prišiel na Slovensko iba niekoľko dní po summite NATO v Ankare, na ktorom spojenci riešili ďalšie zvyšovanie obranných výdavkov, budúcnosť podpory Ukrajiny aj vzťahy medzi Európou a USA. Práve atmosféru medzi spojencami označil za jeden zo svojich najsilnejších dojmov z rokovaní.
Tieto slová zazneli počas spoločnej diskusie Petra Pavla a bývalej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej s názvom Identita v srdci Európy. Debata patrila medzi najočakávanejšie podujatia jubilejného 30. ročníka multižánrového festivalu Pohoda.
Kam smerujeme?
Na Pavlovom výroku zaujala nielen jeho priamosť, ale aj formulácia. Český prezident totiž nehovoril o svojom vlastnom hodnotení, ale o tom, ako podľa neho vnímajú situáciu západní spojenci.
Keď hovoril o „rozšírenom pocite“, naznačil tým, že nejde o názor jedného politika, ale o širšiu náladu, ktorú zachytil počas rokovaní v Ankare.
Pavel zároveň pripomenul, že ešte pred tromi desaťročiami bolo strategickým cieľom Slovenska a Česka „vrátiť sa do Európy“, vstúpiť do EÚ a NATO a stať sa súčasťou demokratického Západu.
Práve preto je metafora o tom, že nás Západ „stráca“, taká silná. Stratiť možno iba niekoho, koho človek dovtedy považoval za pevného spojenca a súčasť vlastného priestoru.
„Oni ten pocit, že nás strácajú, majú dlhší čas. Ak nechceme byť súčasťou bezpečnostného vákua, mali by sme si ujasniť, kam chceme patriť a čo pre to chceme urobiť,“ povedal Pavel.
Výrok možno vnímať aj v kontexte aktuálnych sporov v oboch krajinách. Na Slovensku ide najmä o postoje k Rusku, vojne na Ukrajine či sankciám.
V Česku sa zase prejavuje napätie medzi prezidentom Petrom Pavlom a vládou premiéra Andreja Babiša najmä v otázkach podpory Ukrajiny, obranných výdavkov a zahraničnopolitického smerovania krajiny.
Ako upozornila agentúra ČTK, Pavel zároveň odmietol predstavu zahraničnej politiky orientovanej „na všetky svetové strany“. Nesúhlasil ani s názorom, že hodnotová politika spájaná s prvým porevolučným nekomunistickým prezidentom bývalej federácie Václavom Havlom patrí minulosti.
Aj bez prevratu
Zuzana Čaputová sa vo svojom vystúpení sústredila predovšetkým na stav demokracie a spoločenskú polarizáciu. Podľa nej sa koncentrácia politickej moci často začína útokmi na médiá, občiansku spoločnosť, súdy či kultúru, teda na inštitúcie, ktoré majú moc kontrolovať a vyvažovať výkon moci.
„Demokracie teraz neodchádzajú prevratmi, tankmi v uliciach či rušením inštitúcií,“ upozornila bývalá prezidentka. Inštitúcie podľa nej môžu zostať formálne zachované, no pravidlá prestanú byť spravodlivé a demokracia sa postupne zmení iba na volebnú formu bez svojho pôvodného obsahu.
Bývalá prezidentka zároveň zdôraznila, že väčšie obavy než samotné globálne krízy v nej vyvoláva spôsob reakcie štátu a spoločnosti. „Obavu mám skôr z toho, ako na ne budeme reagovať a či to bude spôsobom, ktorý je konštruktívny a nerozbije tento štát,“ uviedla.
Spoločné vystúpenie oboch bývalých hláv štátov tak ďaleko presiahlo rámec letnej festivalovej debaty o identite.
Prinieslo otázku, ktorá sa bude v strednej Európe pravdepodobne ozývať čoraz častejšie: Je naše miesto na Západe samozrejmosťou, alebo ho bude potrebné znovu politicky a spoločensky obhajovať?
