Keď monitoringová platforma NetBlocks, ktorá sleduje výpadky a cenzúru internetu, blokovanie sociálnych sietí a kybernetické útoky na infraštruktúru po celom svete, oznámila, že Irán po 88 dňoch čiastočne obnovil internetové pripojenie, znelo to v našom svete viac ako absurdne. Osemdesiatosem dní. Nie minút. Nie hodín. Dní. My sa na mobil pozeráme nervózne už po pár sekundách bez signálu. V Iráne medzitým celé mesiace žijú v digitálnom vákuu, ktoré režim označuje za „bezpečnostné opatrenie“.
Iránsky režim odpojil krajinu od globálneho internetu v posledný februárový deň, keď USA a Izrael zaútočili na Teherán. Oficiálne to zdôvodňoval ochranou infraštruktúry a obranou pred kybernetickými útokmi. V praxi to znamenalo, že milióny ľudí zostali odkázané na lokálny intranet kontrolovaný štátom. To je, akoby vám niekto nechal doma televízor, ale odstrihol všetky káble k nemu.
Digitálne ticho
Francúzska tlačová agentúra AFP pripomína, že teheránsky totalitný režim podobné obmedzenia používa pravidelne vždy, keď sa režim cíti ohrozený. Protesty, vojna, vnútorné napätie – odpoveďou je umlčanie digitálneho priestoru. Tentoraz padol nový rekord. Výpadok bol podľa organizácie NetBlocks „najdlhším celoštátnym internetovým blackoutom modernej histórie“. Vyše dvetisíc hodín takmer úplnej izolácie.
Iránsky režim so Zborom islamských revolučných gárd na čele sa už nebojí opozície, ktorú z krajiny prakticky buď vyhnal, alebo ju zlikvidoval. Bojí sa však vlastných občanov, komunikujúcich medzi sebou. Alebo aplikácie, cez ktorú by sa Iránci mohli navzájom dorozumievať a zároveň sa dozvedieť, čo sa naozaj deje za hranicami ich krajiny.
Prezident Masúd Pezeškján sa teraz pokúsil internet aspoň čiastočne obnoviť. Zriadil pracovnú skupinu pre správu kyberpriestoru, ktorá podľa denníka The Guardianodhlasovala návrat internetu do stavu, v akom fungoval na začiatku roka. Obnovene internetu podporili deviati z dvanástich členov skupiny. Proti boli najmä predstavitelia tvrdého jadra režimu, napojení na bezpečnostné štruktúry a Islamské revolučné gardy. Po rozhodnutí pracovnej skupiny sa internet čiastočne obnovil.
Väzenie za internet
Len niekoľko hodín po rozhodnutí obnoviť internet zasiahla podľa spravodajského servera Iran International justícia a činnosť prezidentovej pracovnej skupiny pozastavila. Dôvod? Údajné „sťažnosti“ na vytvorenie úradu. Inými slovami: časť režimu sa pokúsila internet obnoviť a iná časť okamžite začala podnikať kroky, aby sa znovu zablokoval.
Výrečné sú postoje tvrdého jadra moci. Agentúra Fars, napojená na revolučné gardy, síce pripustila, že obnovenie internetu bolo „technicky nevyhnutné“, no zdôraznila, že obmedzenia chránili krajinu pred „kyberšpionážou počas totálnej vojny“. Jazyk potreby bezpečnosti sa tak opäť stal zámienkou na kontrolu spoločnosti.
Niektorí Iránci sa odpojenie od internetu snažili obísť cez satelitný systém Starlink od spoločnosti SpaceX. Zariadenie umožňuje obísť štátnu internetovú sieť a pripojiť sa priamo ku globálnemu internetu mimo infraštruktúry kontrolovanej režimom. Hoci ani Starlink nedokáže v Iráne úplne odstrániť všetky obmedzenia, mnohým používateľom umožňuje aspoň čiastočný prístup k necenzurovanému internetu.
Aj tu však totalitný režim pritvrdil. Za kúpu, používanie alebo predaj nelicencovaného zariadenia pohrozil až dvojročným väzením. Tieto tresty pritom neplatili len počas úplného blackoutu, teda úplného výpadku internetu, ale podľa dostupných informácií platia aj v súčasnosti napriek tomu, že internet už čiastočne funguje. Smutné je, že aj v 21. storočí existuje krajina, kde sa človek môže dostať do väzenia za to, že chce používať internet.
Na druhej strane
Denník The Times of Israel upozornil na ďalší paradox. Kým bežní Iránci zostali odstrihnutí od sveta, režim zaviedol systém „Pro Internet“, teda lepší prístup pre vybrané profesijné skupiny a tých, ktorí si zaň dokázali priplatiť. Internet tak v Iráne niekoľko mesiacov nebol možnosťou ani službou. Stal sa privilégiom.
Možno práve to je na celej situácii najsymbolickejšie. Diktátorský režim dnes už nepotrebuje páliť knihy ako komunistické a fašistické totality minulého storočia. Stačí mu vypnúť wi-fi a vrhnúť ľudí do úplnej digitálnej tmy.
Hoci sa časť pripojenia v posledných dňoch začala obnovovať, podľa NetBlocks ide stále len o obmedzený a selektívny návrat k internetu, ktorý je ďaleko od normálneho stavu. A navyše, ani dnes ešte nemajú Iránci istotu, že svet za obrazovkou sa opäť nezatvorí.
