Vláda zverejnila zoznam „prorastových opatrení“ na podporu ekonomiky, ktoré na tripartite predkladá zamestnávateľom aj odborom. Stalo sa tak po mesiacoch, čo komunikovala, že ich pripravuje, zároveň ich však utajovala.
Medzičasom sa zo zoznamu mohutne škrtalo. O sociálne citlivé návrhy, ako napríklad skrátenie obedovej prestávky na 15 minút alebo predĺženie skúšobnej lehoty zamestnancov na šesť mesiacov, sa ešte pred vládou pochytili spolustraníci – minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD).
Rozhodnutie sa opäť odsunulo o týždeň, pričom vláda si odrazu zaumienila, že ho musí ešte prerokovať s odborármi a zamestnávateľmi, hoci doteraz o tom neuvažovala.
Prázdne reči
Pri takejto akože prorastovej ofenzíve vlády si Slovensko na zrýchlenie ekonomického rastu bude musieť počkať ešte veľmi dlho. Zatiaľ neoficiálny zoznam návrhov, ktorý vláda, mimochodom, sľúbila predstaviť ešte v marci, obsahuje prakticky iba technické opatrenia, avšak reálnych krokov na uľahčenie podnikania alebo zlepšenie ekonomiky je tu veľmi málo.
Veľa úloh je takých, že treba niečo „zanalyzovať, preskúmať, zriadiť či zaviesť“. Ide o strednodobé kroky, ktorých prínos sa ukáže o roky, ak vôbec nejaký bude. Sú to skôr administratívne nástroje, ktorými sa len vylaďuje fungovanie energetiky, priemyslu a podnikania.
Skutočné brzdy hospodárskeho rastu, ako sú transakčná daň či demotivačné dane pre lepšie zarábajúcich, ostávajú naďalej nedotknuté.
Marketing bez obsahu
Celý humbug s „prorastovými opatreniami“ je iba prázdnym marketingom. Vláda Roberta Fica, ktorá od začiatku svojho pôsobenia nedokáže ušetriť na chode štátu, hodila ťarchu ozdravenia verejných financií na firmy a domácnosti neúmerným zvýšením daní a odvodov.
Ani teraz neprekvapila. Keď má trpiacu ekonomiku podporiť, uľaviť jej z nezmyselnej byrokracie a neprimerane vysokých daní, zmôže sa iba na pár technických úprav. Zvyšok je v kategórii „preskúmame, porozmýšľame, uvidíme“.
To, čo Slovensko naozaj potrebuje, naznačuje ukazovateľ efektívnej daňovej sadzby pri výbere dane z pridanej hodnoty. Štát reálne vyberá len toľko peňazí, akoby daň bola 16,2 percenta, hoci drvivá väčšina tovarov a služieb sa zdaňuje 19 alebo 23 percentami. Je to najmenej za posledných desať rokov. Na takejto nízkej úrovni sa DPH naposledy vyberala počas tretej Ficovej vlády.
Na porovnanie v roku 2023, teda počas vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, to bolo takmer 17,5 percenta.
Zlyhanie
Efektívna daňová sadzba hovorí o schopnosti štátu vyberať DPH od firiem. Rozdiel medzi sumou, ktorá by sa mala vybrať, a tou, ktorá skutočne príde do štátneho rozpočtu, vzniká výnimkami, oslobodeniami a hlavne daňovými únikmi. Ide o stovky miliónov eur.
Ak by tieto peniaze štát mal, nemusel by trápiť firmy nezmyselnou transakčnou daňou. Verejnému rozpočtu by sa výrazne uľavilo a ešte by ostalo aj na skutočné prorastové opatrenia. Základom finančne zdravého štátu je poriadne vyberať dane a nerozhadzovať peniaze na neefektívne výdavky.
To je úloha, v ktorej Ficove vlády tradične zlyhávajú. Sľubovať a rozdávať na dlh nie je umenie. Skutočného štátnika zdobí ambícia, aby si štát dokázal zarobiť na svoje potreby, fungoval efektívne a zbytočne sa nezadlžoval.
Na to ešte Robert Fico nedorástol. Práve preto vyzerá tak žalostne, keď hovorí o prorastových opatreniach. Ostáva len pri pekných rečiach, zatiaľ čo slovenskej ekonomike postupne dochádza dych.
