Keď Európska komisia na konci mája oznámila uvoľnenie 16,4 miliardy eur z fondov Európskej únie (EÚ) pre Maďarsko, nový premiér Péter Magyar hovoril podľa agentúry Reuters o „historickom zlome“. Desať miliárd eur z tejto sumy pochádza z fondu obnovy, zvyšok tvoria kohézne fondy. Peniaze majú pomôcť modernizovať verejné služby, podporiť podnikanie a obnoviť konkurencieschopnosť krajiny.
Magyar prebral Maďarsko vo veľmi zlej ekonomickej kondícii. Deficit verejných financií má tento rok presiahnuť šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP), verejný dlh sa blíži k 80 percentám HDP. Ekonomika stagnuje, rast je minimálny a krajina sa viac ako dve desaťročia postupne vzďaľovala pozícii regionálneho lídra, ktorú mala pred štvrťstoročím.
Lekcie z víťazstva
Maďarsko bolo v druhej polovici 90. rokov považované za ekonomický vzor strednej Európy. Bývalý minister financií Lajos Bokros v knihe Veľké znovuzrodenie: Lekcie z víťazstva kapitalizmu nad komunizmom pripomína, že krajina patrila medzi najotvorenejšie ekonomiky bývalého komunistického bloku a už pred pádom totality zaviedla viaceré trhové reformy.
Zlomovým momentom boli Bokrosove ekonomické reformy z roku 1995. Maďarsko sa v tom čase nachádzalo na hrane platobnej neschopnosti a jeho zahraničný dlh presahoval 33 miliárd dolárov, teda hrozivých viac ako 80 percent HDP.
Vláda prijala sériu tvrdých opatrení vrátane devalvácie maďarského forintu, rozpočtových škrtov a liberalizácie ekonomiky. O rok neskôr dlh klesol pod 29 miliárd dolárov, prudko vzrástol vývoz a krajina sa stala jednou z najatraktívnejších destinácií pre zahraničných investorov v regióne.
Kde sa to pokazilo?
Problémy sa podľa Bokrosa začali kopiť po roku 2000. Politici sa predbiehali v predvolebných sľuboch, rástli verejné výdavky a krajina sa čoraz viac zadlžovala. Keď v roku 2008 vypukla globálna finančná kríza, Maďarsko sa stalo prvým členským štátom EÚ, ktorý musel požiadať Medzinárodný menový fond o pomoc vo výške približne 20 miliárd eur, aby sa vyhlo bankrotu.
Po návrate Viktora Orbána k moci v apríli 2010, keď vo voľbách získal dvojtretinovú väčšinu v parlamente, sa úpadok krajiny zrýchlil. „Bol to začiatok dlhotrvajúceho poklesu kedysi vitálnej ekonomiky a deštrukcie dovtedy sofistikovanej inštitucionálnej štruktúry maďarskej demokracie,“ hodnotí Bokros. Podľa neho platí, že „politický a hospodársky úpadok sú navzájom pevne prepojené a vytvárajú začarovaný kruh“.
Eurofondy a dôvera
Rozseknutie tohto kruhu je hlavnou úlohou Pétera Magyara. Brusel podmienil uvoľnenie eurofondov reformami verejného obstarávania, posilnením právneho štátu a bojom proti korupcii.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí s Magyarom povedala, že sa dohodli na „pevnom rámci na riešenie problémov korupcie a právneho štátu“. Magyar vyhlásil, že jeho vláda využije eurofondy na obnovu krajiny. Časť prostriedkov chce investovať do infraštruktúry, digitalizácie, zdravotníctva, školstva a podpory malých a stredných podnikov. Nejde len o splnenie požiadaviek Bruselu. Ide o obnovu dôvery investorov, ktorá je základom dlhodobého hospodárskeho rastu.
Dôležitou súčasťou Magyarovej stratégie je aj obnovenie pragmatickej spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky. Poľsko sa stalo ekonomickým motorom regiónu, Česká republika si dlhodobo udržiava vysokú produktivitu práce a Slovensko si zachováva silnú exportnú výkonnosť, založenú najmä na automobilovom priemysle, hoci ekonomicky postupne zaostáva. Maďari sa po nástupe novej vlády snažia znovu nájsť svoje miesto v stredoeurópskom priestore prostredníctvom spoločných investícií, energetickej spolupráce a rozvoja dopravných koridorov.
Dôvera a pravidlá
Najväčšou výzvou pre Maďarsko nie je získať ďalšie miliardy z Bruselu. Ako upozorňuje analytik Daniel Hegedüs z European Policy Centre, rozhodujúca bude obnova dôvery v právny štát, kvalitu verejných inštitúcií a predvídateľné podnikateľské prostredie.
Ak sa Péterovi Magyarovi podarí obmedziť korupciu, stabilizovať verejné financie a rozumne investovať miliardy eur z eurofondov, Maďarsko môže nadviazať na svoje najúspešnejšie reformné obdobie z 90. rokov. Rozhodujúce však nebude to, koľko peňazí príde z Bruselu, ale či sa zmení spôsob, akým štát funguje. Lebo krajinu nepostavia na nohy samotné eurofondy, ale dôvera, pravidlá a inštitúcie, ktoré sa nedajú kúpiť ani za 16 miliárd eur.
