Keď politici povedia, že chcú plošný zákaz sociálnych sietí pre deti, čo vám prebehne hlavou ako prvé?
To, že sa inšpirovali Austráliou, ktorá takýto zákaz zaviedla. Podľa štúdie v časopise BMJ väčšina detí do 16 rokov aj tri mesiace po zavedení zákazu sociálne siete naďalej používala. Išlo o malú štúdiu, údaje z výpovedí detí. Dnes je Austrália príkladom, z ktorého sa ostatné krajiny poučia a urobia to lepšie.
Čo ďalšie vám ešte napadne?
Že sociálne siete sa budú brániť. Prichádzajú o komunitu mladých ľudí, a teda o zisky z reklám a ďalších vecí.
Pred čím všetkým chceme deti podobným zákazom chrániť?
Európska komisia tvrdí, že rýchlo sa meniaci obsah na sociálnych sieťach – farebnosť a scéna sa menia každých pár sekúnd – je taký pohlcujúci, že mladí ľudia sa stávajú závislými.
Nové pravidlá EÚ pre deti
Ako chce Európska komisia regulovať Facebook, Instagram, TikTok, YouTube či ChatGPT?
Pravidlá podľa veku používateľa
- Zákaz klasických sociálnych sietí.
- Povolené len špeciálne detské video platformy (spravované rodičmi).
- Časový limit: Maximálne 1 hodina denne.
- Prístup cez „miniúčty“ zriadené pod účtom rodiča.
- Obmedzený kontakt s cudzími osobami.
- Časový limit: Maximálne 1 hodina denne.
- Možnosť vytvoriť si vlastný samostatný účet.
- Zavedenie technológií na overovanie veku s prísnou ochranou súkromia.
Bezpečný dizajn a AI (do 18 rokov)
Ochrana pred závislosťou
Platformy musia obmedziť prvky, ktoré podporujú návykové používanie.
Blokovanie extrémov
Prísnejšia ochrana mládeže pred škodlivým obsahom.
Zákaz citovej väzby na AI
Chatboty (napr. ChatGPT) nesmú simulovať medziľudské vzťahy vytvárajúce emocionálnu závislosť.
Pokuty pre gigantov
Ak platformy nepreukážu bezpečný dizajn od základu, EÚ môže zakročiť a trestať.
V zozname problémov sú predátori, šikana, modelky – tie, ktoré dievčatá povzbudzujú k anorexii – aj takzvaný luxury content (pozn. redakcie: obsah zameraný na luxusný životný štýl a drahé produkty). Čína už obmedzila obsah, v ktorom sa ukazuje luxus, vrátane videí, kde sú deti s luxusným tovarom.
Ďalej sú tu lajky – ak ich nemáte aspoň 50, niečo ste spravili zle. Ale ten takzvaný doomscrolling (pozn. redakcie: bezcieľne scrollovanie krátkym digitálnym obsahom) je asi najväčším problémom.
Ak by sa siete deťom skutočne zakázali, nepresunú sa na iné platformy?
Platforma Roblox, na ktorej ľudia hrajú a vytvárajú vlastné hry, je veľmi populárna, takže môžeme očakávať, že komunita detí by sa presunula tam. Návrh Európskej únie (EÚ) sa týka aj online hier, no nezakazuje deťom účty. Hry by mali spĺňať prísnejšie kritériá. Napríklad overovanie veku, rodičovskú kontrolu a zákaz návykových prvkov.
Ale skôr si myslím, že Meta alebo TikTok sa tejto komunity nebudú chcieť vzdať, lebo by im odišli príjmy. Môžeme teda skôr očakávať vznik nejakej ďalšej aplikácie.
Sociálne siete sú formálne obmedzené aj dnes. V praxi však obmedzenia nie sú účinné. Aké zmeny môžu nastať v budúcnosti?
Áno. Musíte zaškrtnúť, že už máte 13 rokov, čo je tá dnešná veková hranica podľa pravidiel samotných platforiem. Na to však môže kliknúť aj desaťročný.
Platformy si vedia odvodiť vek na základe toho, aký obsah sledujete. Napríklad Google dokáže odhadnúť vek podľa správania, navštevovaných stránok či sledovaných videí na YouTube. Sociálne siete to vedia urobiť tiež a lepšie. Ak vaša interakcia zodpovedá takémuto vekovému profilu, môže vás limitovať.
Sú aj iné riešenia a komplikácie v súvislosti s ich možným zavádzaním?
Je tu otázka dokazovania identity či technológia, ktorá cez fotografiu overí, či máte dostatočný vek. V oboch prípadoch sa dostaneme k problému – bude tieto údaje niekto archivovať? A čo s nimi bude môcť urobiť? Inak, mimochodom, práve v Austrálii tú druhú metódu deti obchádzali tým, že si dali pred tvár obrázok.
Meta navrhovala preniesť zodpovednosť za overovanie veku používateľov na výrobcov operačných systémov, napríklad na Apple či Android. Vek by sa overoval priamo v zariadení a platforma by dostala iba informáciu, či je používateľ plnoletý alebo patrí do určitej vekovej kategórie, pričom by nemusela získať všetky jeho osobné údaje.
Na papieri to vyzerá ako dobré riešenie.
Otázne však je, ako by fungovalo v praxi. Internet je predsa len globálny a deti môžu vekové obmedzenia obchádzať napríklad pomocou VPN (pozn. redakcie: z anglického Virtual Private Network – virtuálna súkromná sieť, ktorá umožňuje predstierať pripojenie z inej krajiny).
Bolo by dnes schopné obísť takýmto spôsobom zákaz platný v EÚ aj 12-ročné dieťa?
Ak ste rodičom, viete, že ak dieťaťu dáte čokoládu niekde, kde na ňu nedočiahne, donesie si rebrík. Rovnaké je to aj v online svete. Deti majú svoje komunity a majú aj umelú inteligenciu. Vedia dohľadať, ako čokoľvek obísť. A áno, sú tu aj bezplatné VPN služby. Cez tie sa môžu „teleportovať“ do Argentíny, kde zákaz nie je, a hotovo. Po ceste si ešte vytvoria účet a celý zákaz padá.
Mám pravdu, ak poviem, že všetci súhlasíme s tým, že obmedzenie je nutné, ale ešte nemáme presnú odpoveď, ako to urobiť, aby to fungovalo?
Je tam veľa za a proti. Krajiny sa musia vedieť zhodnúť. Často sa totiž prijmú nejaké pravidlá v EÚ a záleží aj na tom, ako sa budú uplatňovať v jednotlivých krajinách. Tie môžu napríklad určiť, ktorá inštitúcia bude na ich dodržiavanie dohliadať. Koncept a predstava tam sú, otázne je, aká bude exekutíva a implementácia. Technologický vývoj okrem toho akceleruje takým tempom, že ho spoločnosť ani legislatíva nestíhajú dobiehať.
Rozhodne si však myslím, že ide o krok správnym smerom. Sociálne siete tu máme asi 20 rokov a viaceré štúdie ukazujú na súvislosť medzi ich nadmerným používaním a psychickými problémami detí.
Rád by som však apeloval na rodičov, nech sa nespoliehajú na zázračný liek od EÚ alebo od štátu. Musia to zobrať do vlastných rúk.
Ak rodičia riešia digitálnu aktivitu detí, často ide práve o obmedzenie času stráveného pred obrazovkou. Čo by ste k tomu pridali vy?
Rodičom by som odporučil využívať aj rodičovskú kontrolu priamo v zariadení. Android aj iPhone ponúkajú nástroje, vďaka ktorým môžu schvaľovať inštaláciu aplikácií, nastavovať obmedzenia či v určitých prípadoch sledovať polohu zariadenia. To je určite dobrý začiatok. Rodičia by zároveň mali skontrolovať, či aplikácie, ktoré ich deti používajú, nemajú vlastné nastavenia rodičovskej kontroly. Dôležité je, aby deti vedeli, že tieto opatrenia existujú, a rozumeli tomu, prečo ich rodičia používajú. Ak dieťa nerozumie dôvodom obmedzení, môže sa ich snažiť obísť.
Nové výzvy prináša aj nástup umelej inteligencie (AI). Nedávno som počula o žene, ktorej nástroj AI na Facebooku údajne dokázal na základe niekoľkých príspevkov dohľadať citlivé informácie o jej malom synovi vrátane toho, kde žije, kedy sa narodil, aký je starý a do akej školy chodí. Čo si myslíte o zverejňovaní takýchto informácií?
Malé dieťa nemá kontrolu nad tým, že budujete jeho digitálnu stopu zverejňovaním fotiek. Čo s tým bude robiť, keď z toho bude neskôr nešťastné? Videli sme aj extrémny prípad. Muž, ktorý sa ako bábätko objavil na obale albumu Nevermind, kapelu v roku 2021 zažaloval. Súd žalobu v roku 2022 zamietol, odvolací súd ju v roku 2023 oživil a v roku 2025 ju súd opäť zamietol.
Pýtajte sa teda, či je naozaj potrebné ukazovať tvár svojho dieťaťa, alebo či ju radšej neukázať z iného uhla, alebo či mu nedať cez tvár smajlíka. Ako ste už povedali, z fotiek a údajov o dieťati si môže niekto poskladať jeho profil. Fotky sa dajú zneužiť na sexuálne vykorisťovanie, na krádež identity alebo ich možno pomocou AI upraviť na falošný obsah.
Takže ja si myslím, že keď dáte mobil dieťaťu a jeho fotky na sociálne siete čo najneskôr, nikto o nič nepríde. Tie fotky máte v telefóne. Archív si robte, ale nemusí ho vidieť celý svet.
Dá sa digitálna stopa úplne odstrániť? A ako máme chrániť svoje citlivé údaje a údaje svojich detí?
Mal som množstvo požiadaviek, aby som nejakej skupine ľudí odstránil históriu z internetu. A to je skoro nemožné. Digitálnu stopu začínate budovať, keď si otvoríte prvý účet, no u detí často oveľa skôr, keď ich fotky zverejňujú rodičia. A s ňou je to ako ísť na cestu: musíte mať vodičák. No pri vstupe na digitálnu cestu ho veľa detí nemá.
AI je veľká vec a svoju digitálnu stopu si v nej treba kontrolovať. Pravidelne sa chatbotov pýtajte, čo o vás vedia a odkiaľ majú tie informácie. Ak dostanete konkrétnu stránku, môžete ju navštíviť a požiadať o zmazanie citlivých údajov. Keďže tu máme GDPR, malo by sa to rešpektovať.
Google má tiež veľmi dobrú funkciu Google Alerts. Je bezplatná a viete si tu nastaviť upozornenia na svoje meno, telefónne číslo alebo e-mail. Ak sa niečo niekde objaví počas toho, ako Google prehľadáva internet, pošle vám e-mail: „Aha, pozri, tu je nový link s tvojím menom.“A vy sa viete pozrieť, o čo ide. Všetko síce nezachytí, ale je to dobrý spôsob, ako začať.
