Slovenský šport je z hľadiska vynaloženia financií na jedného obyvateľa v porovnaní s podobnými krajinami (Dánsko, Fínsko, Írsko, Chorvátsko…) stále len chudobným príbuzným. Finančná situácia športu sa síce postupne zlepšuje – stalo sa tak najmä po prijatí zákona o športe (2015) a po zavedení vzorca na výpočet príspevku uznaným športom a vzniku Fondu na podporu športu (2019) –, je však zjavné, že prílev jeho prostriedkov limituje aj nie veľmi výkonná ekonomika našej malej krajiny.
Objem financií na šport sa v priebehu posledného desaťročia výrazne zvýšil. Kým v roku 2016 boli výdavky na Národný program rozvoja športu 49 miliónov eur, v roku 2024 bolo v štátnom rozpočte pripravených už 99 miliónov eur. V roku 2025 sa na šport vynaloží suma približne 170 miliónov eur, kde je započítaných aj 60 miliónov eur pre Fond na podporu športu.
Druhou stranou mince je, že investičný dlh v športovej infraštruktúre dosahuje 450 miliónov eur. Fond v doterajších štyroch výzvach podporil vyše 800 žiadostí na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry za takmer 250 miliónov eur.
Koaličná kríza aj pre šport
Športová problematika sa dostala do pozornosti odbornej a laickej verejnosti vlani v novembri, keď dvaja poslanci koaličnej strany Hlas-SD Samuel Migaľ a Roman Malatinec zabránili prijatiu dvoch športových zákonov: novely zákona o Fonde na podporu športu a novely zákona o športe. Blokovanie zákonov im de facto umožnila pretrvávajúca rebélia troch poslancov z klubu SNS, najmenšej strany vládnej koalície, ktorí žiadali pre Rudolfa Huliaka ministerstvo životného prostredia. Koalícia mala zrazu k dispozícii iba 76 hlasov (najtesnejšia väčšina v 150-člennom parlamente) a neprítomnosť jedného jej poslanca by tak stačila na to, aby Národná rada SR (NR SR) nebola v prípade absencie opozície uznášaniaschopná.
Poslanec Migaľ v tom čase argumentoval, že mu neumožnili, aby sa podieľal na príprave športových zákonov, a tvrdil, že neboli akceptované výhrady zástupcov športovcov k novele zákona o športe. Podľa vlastných slov hlasovanie zablokoval preto, aby sa parlament jeho návrhmi zaoberal. Spor gradoval najmä medzi Migaľom a predsedom SNS Dankom a zapríčinil, že parlament ostal zablokovaný niekoľko mesiacov.
Koaličnú krízu vyriešil až premiér Robert Fico ponukou dvoch ministerstiev – Rudolfovi Huliakovi (cestovný ruch a šport) a Samuelovi Migaľovi (investície a regionálny rozvoj), čo sám označil za absurdnú politickú operáciu. Až po ukončení tejto kontroverznej situácie mohla začať NR SR rokovať o mnohých personálnych zmenách (napríklad voľba predsedu NR SR) či pozastavených zákonoch vrátane dvoch noviel športových zákonov.
Mohli byť príkladom
Najviditeľnejšou zmenou novely zákona o Fonde na podporu športu je zvýšenie financií pre fond z 20 na 60 miliónov. Hlasovali zaň aj kritici súčasného diania v športe. Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva školstva pre oblasť športu Ivana Husára by bolo „navýšenie v najlepšom poriadku, ak by ostala fondu verejnoprávnosť a doterajšie pravidlá, pretože trojročná prax v tejto podobe ukázala, že peniaze by sa efektívne umiestnili“.
Kým prejdeme k pochybnostiam o aktuálnych vyjadreniach ministra Huliaka, treba si povedať, ako rozhoduje fond o financiách na výstavbu športovej infraštruktúry a čo je jeho hlavnou úlohou.
Súčasťou doterajších výziev Fondu na podporu športu, kde sa hlásia žiadatelia o financie pre svoje projekty, sú aj kritériá hodnotenia, ktoré robili z tohto procesu dobrý príklad aj pre iné verejné súťaže. Napríklad v poslednej doteraz nevyhodnotenej výzve (z 3. decembra 2024 – 17. marca 2025) boli kritériami okrem iného: pripravenosť projektu, podpora školského športu, použitie športoviska pre znevýhodnené skupiny obyvateľov, umiestnenie športovej infraštruktúry v najmenej rozvinutých okresoch, podpora športu a projektu športovým hnutím, podpora športu zo strany samosprávy či financovanie projektu.
Tieto kritériá boli klasifikované aj podľa miery plnenia. Napríklad za spolufinancovanie žiadateľom nad 50 percent dostal žiadateľ 10 bodov, ale pri finančnej spoluúčasti 35 až 40 percent iba 4 body. Ak projekt pochádza z najmenej rozvinutého okresu, získal štyri body, inak nedostal nič. Ak mal projekt ukončené verejné obstarávanie, dostal 6 bodov, bez jeho ukončenia nezískal ani bod.
Do takto vyhlásených výziev sa zvykli zapojiť stovky žiadateľov, ktorých projekty boli hodnotené na základe týchto kritérií, a projekty s najvyšším počtom bodov získali podporu z fondu. Projekty boli hodnotené samostatne v rámci jednotlivých vyšších územných celkov. Nedávna výzva sa zasa týkala iba obcí do 3 000 obyvateľov a na podporu projektov bolo vyčlenených päť miliónov eur.
Stratená transparentnosť
Do tejto v podstate transparentnej súťaže vstúpil teraz minister Huliak svojím vystúpením na rokovaní správnej rady fondu: „Potrebujeme, aby obce mohli čerpať finančné prostriedky bez toho, aby museli mať vopred stavebné povolenia či hotové projekty. Naším cieľom je, aby sa do výziev mohli zapojiť aj bez ukončenej administratívnej procedúry, pričom kontrola hospodárnosti by prebehla až po realizácii projektov,“ uviedol na rokovaní správnej rady Fondu na podporu športu minister, čím sa na dohmat priblížil spôsobu, akým počítali clá poradcovia amerického prezidenta.
Doteraz platné interné pravidlá fondu sú v tomto novom svetle mimoriadne spochybnené a novozvolenému predsedovi správnej rady fondu Radoslavovi Heclovi niet čo závidieť. Zrejme by mal pripraviť kritériá ďalšej výzvy tak, aby mohli uspieť aj žiadatelia bez ukončeného stavebného povolenia či dokonca bez pripravených projektov.
Odpoveď na otázku, ako možno hodnotiť návrh žiadosti o financie bez hotového projektu, ostáva záhadou. Navyše financie z fondu by mali byť vyčerpané v určitom čase, a ak celý proces predĺži vydanie stavebného povolenia, dané subjekty by nemuseli stihnúť príspevok z fondu vyčerpať. Netrúfnem si tvrdiť, že ministrovi Huliakovi ide o to, aby uspeli najmä žiadatelia spriaznení s ním, ale ak by chcel dosiahnuť, aby uspeli aj „tzv. naši ľudia“, zrejme by nekonal inak. Hoci možno ani to napokon nebude stačiť.
NA SNÍMKE: (zľava) nový predseda správnej rady Fondu na podporu športu Radoslav Hecl a minister cestovného ruchu a športu SR Rudolf Huliak
