Ukrajina dnes nečelí len ruskej agresii. Popri vojne na fronte vedie aj náročný diplomatický zápas o podporu svojich susedov. Jej cesta do Európskej únie (EÚ) nebude závisieť iba od vojenských úspechov či ekonomických reforiem. Rovnako dôležité budú aj otázky národnostných menšín, historickej pamäti a schopnosti viesť dialóg s krajinami, ktorých podporu Kyjev potrebuje.
Práve tieto citlivé témy sa v posledných dňoch ukázali v plnej sile. V tom istom týždni prišli z Budapešti a Varšavy dva úplne odlišné signály: kým s Maďarskom sa Ukrajine podarilo dosiahnuť významný posun, vo vzťahoch s Poľskom sa opäť otvorila jedna z najbolestivejších kapitol spoločných dejín.
Maďarský premiér Péter Magyar oznámil, že Budapešť a Kyjev dospeli ku komplexnej dohode o právach približne 100-tisícovej maďarskej menšiny žijúcej na Zakarpatí. Ukrajinská vláda sa podľa neho zaviazala rozšíriť práva v oblasti vzdelávania, kultúry, používania materinského jazyka aj politickej participácie. Podľa agentúry Reuters by dohoda mohla odstrániť jednu z prekážok Ukrajiny pre získanie členstva v EÚ.
Menšinový kompromis
„Naši krajania v Zakarpatí budú mať oveľa širšie práva vo vzdelávaní, kultúre, používaní jazyka a účasti na politickom živote než doteraz,“ vyhlásil Magyar. Doplnil, že ak budú dohodnuté opatrenia do ukrajinskej legislatívy skutočne zapracované, Maďarsko podporí otvorenie prvej kapitoly prístupových rokovaní Ukrajiny s EÚ.
Hoci ide o bilaterálnu dohodu medzi Budapešťou a Kyjevom, jej význam presahuje dvojstranné vzťahy. Práve otázky školstva, používania materinského jazyka a zachovania kultúrnej identity patrili k jadru sporu, ktorý podľa portálu Euronews v posledných rokoch komplikoval približovanie Kyjeva k Únii. Predchádzajúca vláda Viktora Orbána ich dlhodobo využívala ako zámienku na blokovanie ďalšieho posunu v prístupovom procese Ukrajiny. Orbán opakovane tvrdil, že Ukrajina obmedzuje práva Maďarov, najmä v oblasti školstva a používania jazyka.
Kostlivci minulosti
Kým na Zakarpatí sa kompromis podarilo nájsť, vo vzťahu k Poľsku sa ukázalo, že nie všetky historické rany sú zahojené.
Poľskú politickú scénu pobúrilo rozhodnutie prezidenta Volodymyra Zelenského udeliť špeciálnym ukrajinským vojenským jednotkám čestný titul „Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády“ (UPA). UPA je pre mnohých Poliakov symbolom volynských masakrov, pri ktorých podľa poľských historikov zahynulo až 100-tisíc poľských civilistov.
Volynské masakre patria k najťažším kapitolám poľsko-ukrajinských dejín. V rokoch 1943 až 1945 príslušníci UPA a ukrajinskí nacionalisti útočili najmä na poľské dediny vo Volyni a východnej Haliči s cieľom vytlačiť poľské obyvateľstvo z týchto území. Poľská strana ich označuje za genocídu, kým na Ukrajine je výklad tejto historickej udalosti dodnes predmetom politických aj historických sporov.
Reakcie poľských predstaviteľov boli ostré. Objavili sa výzvy na blokovanie vstupu Ukrajiny do EÚ. Niektoré samosprávy stiahli z budov ukrajinské vlajky a poľský prezident Karol Nawrocki naznačil možnosť odobratia najvyššieho štátneho vyznamenania, ktoré Poľsko udelilo Zelenskému po ruskej invázii.
Identita či krivda
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa pokúsil situáciu upokojiť. „Naši vojaci nemali ani v najmenšom protipoľské úmysly,“ zdôraznil. Podľa neho išlo o pripomenutie pamiatky ľudí, ktorí bojovali proti sovietskej okupácii a imperiálnej politike Moskvy. Zároveň vyzval obe krajiny, aby sa vyhli „špirále nenávisti“ a pokračovali v dialógu.
Práve tu sa ukazuje jedna z najväčších dilem súčasnej Ukrajiny. To, čo je pre časť Ukrajincov symbolom boja za národnú slobodu, môže byť pre susedov pripomienkou tragédie a utrpenia. A to, čo Kyjev vníma ako budovanie vlastnej identity, môže za jeho hranicami vyvolávať obavy, odpor alebo staré krivdy.
Ukrajina dnes potrebuje podporu európskych partnerov viac než kedykoľvek predtým. Tí však od nej očakávajú nielen odvahu na bojisku, ale aj citlivosť pri otázkach menšín, spornej histórie a susedských vzťahov. Posledné udalosti ukázali, že práve tu sa bude rozhodovať nielen o sympatiách, ale aj o politickej dôveryhodnosti. Kyjev si môže budovať pevnejšie postavenie medzi spojencami, alebo si lipnutím na necitlivých symboloch a provokovaním poľského suseda situáciu zbytočne komplikovať.
