Pokles hodnoty akcií na trhoch a bledé vyhliadky do budúcnosti. Európske automobilky ako Volkswagen, Mercedes, Stellantis či BMW zažili ťažký záver februára. Spôsobilo to prvé zasadnutie novej americkej vlády pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.
Jeho výrok, že už urobili rozhodnutie o clách na dovoz áut z Európy, ktoré čoskoro oznámia, privial mraky nad centrály európskych gigantov od Mníchova po Paríž. Burzoví makléri sa takmer v bezprostrednej reakcii na to začali zbavovať akcií automobiliek. „Bude to 25 percent,“ vyhlásil Trump a dodal, že Európa vraj nespravodlivo vyváža do USA viac, ako z nich dováža. Rozdiel v platobnej bilancii je podľa neho až 300 miliárd amerických dolárov ročne v neprospech Spojených štátov.
Čísla strieľa od pása
Trump si v tomto prípade vybral iba čiastkový údaj, ktorý sa mu hodí, a aj ten dvojnásobne nafúkol. Podľa údajov Európskej komisie tvoril obchodný prebytok Európskej únie (EÚ) pri vývoze do USA v roku 2023 oveľa menej, okolo 157 miliárd eur.
Tento deficit však do veľkej miery vyvážil prebytok amerického exportu do Európy v službách, ktorý tvoria najmä digitálne platformy Microsoft, Meta, Apple alebo Alphabet (Google). V roku 2023 sa vyšplhal na 100 miliárd eur.
Čo teda Európa vyrobí a vyvezie v autách, hliníku či výrobných technológiách, to dovezie v digitálnych službách. Zdá sa, že dve zatiaľ spriatelené ekonomické veľmoci sa vzácne dopĺňajú. Trump by však rád oživil americký automobilový priemysel, ktorému zdarne konkuruje najmä Európa a Ázia, ale aj mexické fabriky. Preto prichádza s ekonomicky iracionálnym nápadom potrestať konkurentov clami, ktorý môže narobiť veľké škody. Nielen v Únii či Číne, ale aj v USA.
Odborníci sa zatiaľ sporia, či clá naozaj zavedie alebo ide iba o vyhrážky, ktorými chce partnerov dotlačiť k nejakým ústupkom, podobne ako Kanaďanov a Mexičanov. Napríklad k tomu, aby EÚ zrušila alebo znížila clá na dovoz amerických áut. Vyberá ich až 10-percentné, kým v USA sa za európske automobily platí iba 2,5-percentné clo.
Američania si priplatia
Ak by k obchodnej vojne napokon došlo, z pohľadu celkového vývozu je z európskych krajín najviac ohrozené Írsko. Do USA exportuje štvrtinu svojej priemyselnej produkcie, najmä lieky a vakcíny.
Podľa agentúry Reuters približne desatinu svojej produkcie exportujú cez Atlantický oceán Nemecko, Taliansko či Fínsko. Prezident Trump zatiaľ nespresnil, čoho presne by sa clá mali dotknúť. Okrem áut spomínal napríklad aj polovodiče, lieky alebo dokonca drevo. Ťažko preto odhadnúť, ako budúce clá postihnú jednotlivé krajiny.
Isté je, že medzi najviac zasiahnuté krajiny bude popri Írsku patriť aj Slovensko s vysokým podielom automobiliek na celkovej priemyselnej produkcii. Priamo do USA vyváža drahé športové úžitkové vozidlá (SUV). Na americkom trhu je dopyt po značkách Audi, Land Rover a Porsche. Zavedenie ciel v rozsahu, v akom to avizoval Trump, by mohlo zvýšiť ich ceny na americkom trhu až o štvrtinu.
Kto na to doplatí najviac?
Analýza inštitútu Oxford Economics ukazuje, že Slovensko by pocítilo dosah obchodnej vojny zrejme najviac z celej EÚ, pretože práve autá tvoria najväčšiu časť slovenského exportu. Podľa štúdie by Trumpove clá mohli znížiť slovenský hrubý domáci produkt (HDP, celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike v roku) do konca roku 2029 o dve percentá.
Spojené štáty sú pre Slovensko dôležitý obchodný partner, vlani tam vyviezlo tovary za päť miliárd eur, čo je bezmála päť percent z celkového exportu. Na druhej strane Česká republika do USA autá takmer nevyváža. K jej exportným artiklom patria zariadenia a súčiastky pre elektrické a elektronické zariadenia, hračky, koľajnice alebo strelné zbrane. Export do USA v posledných rokoch narástol na tri percentá celkového českého vývozu.
Štúdia Konfederácie dánskeho priemyslu na podklade modelu inštitútu Oxford Economics spočítala, že Trumpove clá by mohli na českú ekonomiku doľahnúť viac ako na slovenskú. Do roku 2027 by jej z HDP mohli odkrojiť až 4 percentá. Najmä cez spomalenie prechodu na výrobu elektrických áut, čo môže mať negatívny vplyv na oceliarsky a chemický priemysel. Informoval o tom server BIRN (Balkánska investigatívna spravodajská sieť).
Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR americký dopyt po tovaroch a službách vytvára na Slovensku 70-tisíc pracovných miest, čo sú takmer tri percentá celkovej zamestnanosti. Z toho je takmer 9-tisíc ľudí v automobilovej výrobe. Celkový americký dopyt generuje zhruba 10 percent pridanej hodnoty v automobilovom priemysle, dvakrát toľko ako v Česku alebo Poľsku, uvádza IFP.
Daň na luxus
V Európe by clá najviac pocítili bratislavský Volkswagen Slovakia a nitriansky Jaguar Land Rover, teda automobilky, ktoré do USA vyvážajú luxusné SUV vozidlá. Z Devínskej Novej Vsi (mestská časť Bratislavy) tam putujú modely Porsche Cayenne, Audi Q7, Audi Q8 a Volkswagen Touareg.
Podiel vývozu do USA na tržbách Volkswagenu bol až donedávna štvrtinový. O niečo sa znížil zavedením novej výroby Volkswagenu Passat a Škody Superb od roku 2023, keďže tieto modely sú určené pre európsky trh.
Nitriansky závod Jaguar Land Rover tiež exportuje do USA veľkú časť svojich prémiových SUV Defender a Discovery. Defender sa po rozbehu výroby stal najpredávanejším modelom značky a doslova vytiahol automobilku z najhoršieho. Pre tú sa americký trh stal dokonca najvýznamnejším odbytiskom na svete, keď predbehol aj vývoz áut do Číny. Trumpove clá by nitrianskej automobilke hodili poriadne polená pod nohy a „hriešne“ drahý nitriansky bestseller by to mohlo výrazne pribrzdiť.
Napokon to nemusí byť katastrofa
Na druhej strane žilinská KIA alebo trnavský Stellantis predávajú, podobne ako česká automobilka Škoda, hlavne na európskych trhoch, preto by ich americké clá postihli oveľa menej. Skôr nepriamo cez postupne klesajúci dopyt v rámci EÚ. Piata slovenská automobilka Volvo začne dodávať prvé výrobky na trh až v roku 2027, tiež sa bude zrejme zameriavať najmä na Európu.
Úvahy o vplyve na Slovensko možno iba odhadovať, keďže ide väčšinou o drahé luxusné modely. Vyrábajú sa prakticky iba na objednávku a často sa na ne čaká niekoľko mesiacov, niekedy aj vyše roka. Menší dopyt z USA by teda mohli nahradiť iné časti sveta.
Ďalšia zaujímavá súvislosť je, že Land Rover Defender alebo Porsche Cayenne si ani v USA nekupujú priemerní spotrebitelia, ale bohatší zákazníci, ktorí sa na cenu príliš nepozerajú. Prípadné clo by teda exportu automobiliek nemuselo zásadne ublížiť, skôr by len prinieslo príjmy navyše do americkej štátnej pokladnice.
Trumpov ekonomický nezmysel
Ak Trump napokon vysoké clá na Európu uvalí, skôr alebo neskôr sa mu to vráti, keďže clá by ako odvetu zaviedla aj EÚ. Vzájomné clá následne môžu viesť k nižším tržbám automobiliek a ich dodávateľských reťazcov na oboch stranách Atlantiku, teda aj v Spojených štátoch. Firmám klesnú zisky alebo sa dostanú do straty a budú nútené prepúšťať svojich zamestnancov.
Dá sa teda predpokladať, že Trump teraz buď taktizuje a clá napokon nezavedie, alebo, čo by bolo horšie, clá zavedie, po niekoľkých mesiacoch začnú robiť problémy aj americkej ekonomike a zistí, že to bol ekonomický nezmysel. Clá potom Trump stiahne.
Šéf Bieleho domu si napokon bude musieť uvedomiť, že vzájomne výhodné obchodovanie naprieč Atlantikom je prameňom prosperity na oboch jeho brehoch už vyše 500 rokov, a to si neradno pokaziť. Aj historicky sa napriek občasným radikálnym krokom situáciu vždy podarilo urovnať a biznis bežal ďalej.
Byť pripravení
Pre Slovensko i Česko je však colná hrozba poučením, že žiadna prosperita nie je večná a najmä tú podtatranskú ekonomiku nebudú naveky živiť luxusné SUV, putujúce na západ, východ, sever alebo juh.
Keď si robotníci v Bratislave, Nitre či Košiciach začnú žiadať také platy, aké majú ich kolegovia v Mladej Boleslavi a Wolfsburgu, automobilky začnú zo Slovenska postupne odchádzať a nechajú tu len dobiehajúce modely. Aj preto, že už nedokážu nájsť dostatok ľudí, ktorí by im špičkové autá pre americký či čínsky trh vyrobili, upozorňuje štúdia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Reforma podnikateľského prostredia
Priemyselníci upozorňujú, že riešením pre konkurencieschopnosť Slovenska na zahraničných trhoch je zásadná reforma podnikateľského prostredia. Podobná premisa platí aj pre Česko. Na Slovensku je daňovo-odvodové zaťaženie práce vyššie už nielen oproti Česku, ale aj Rakúsku a Nemecku.
Odpoveď na tento problém nie je v neustálom zvyšovaní daní a odvodov, ale v ich znížení. Výpadok príjmov v štátnom rozpočte je možné nahradiť nepriamymi a majetkovými daňami, ktoré majú na ekonomiky výrazne nižší negatívny vplyv ako priame dane.
Podobne dôležité je znížiť administratívne zaťaženie firiem, zrušiť nezmyselné nápady typu transakčná daň či radikálne skrátiť čas potrebný na založenie alebo zrušenie firmy v domácom práve. Štát sa takisto musí naučiť šetriť na sebe a nenahrádzať neschopnosť „prikrývať sa takou perinou, na akú má“ zdieraním občanov a produktívnych firiem prostredníctvom daní a poplatkov od výmyslu sveta.
