Skúsme si predstaviť krajinu, v ktorej minister spravodlivosti dostane od generálneho prokurátora legislatívny návrh na účinnejší boj proti daňovej kriminalite a lepšiu ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Skúsme si predstaviť krajinu, v ktorej minister spravodlivosti tento podnet odmietne, pretože nevidí dôvod na jeho podporu. V tom istom čase však predloží už tretí legislatívny návrh k postaveniu tzv. kajúcnikov – teda obvinených alebo odsúdených, ktorí
výmenou za nižšie tresty spolupracujú s políciou a vypovedajú proti ďalším páchateľom.
Takúto krajinu si nemusíme predstavovať dlho. Je ňou Slovensko.
Lebo kauza Očistec, teda prípad údajnej zločineckej skupiny vo vedení slovenskej polície, finančnej správy a špeciálnej prokuratúry, nepustí. Obžalovaného podpredsedu slovenského parlamentu Tibora Gašpara zo Smeru-SD a ďalších treba politicky zachraňovať – aj za cenu negatívneho dosahu na stíhanie organizovaného zločinu na celom Slovensku.
Takto nemá vyzerať štát, ktorý to myslí s bojom proti tomuto typu trestnej činnosti vážne, povie si objektívny pozorovateľ. Podľa bývalého policajného prezidenta a dnes opozičného poslanca za Progresívne Slovensko (PS) Jaroslava Spišiaka tento tretí návrh „písali advokáti, ktorí chceli oslobodiť a znemožniť stíhanie a odsúdenie páchateľov závažnej trestnej činnosti“.
Rozmach kriminality
Generálny prokurátor Maroš Žilinka v marci na tlačovej konferencii upozornil, že novela Trestného zákona, ktorú začiatkom roka 2024 presadila súčasná koalícia na čele s premiérom Robertom Ficom, viedla k výraznému poklesu stíhania daňových trestných činov.
V roku 2025 bol podľa neho zaznamenaný takmer 60-percentný medziročný pokles počtu stíhaných aj obžalovaných osôb. Pri daňových trestných činoch klesol počet stíhaných o 49 percent a počet obžalovaných takmer o 60 percent. To sú čísla, pri ktorých generálna prokuratúra nemohla ostať nečinná. Žilinka preto predložil predsedovi NR SR Richardovi Rašimu konkrétny legislatívny podnet vrátane paragrafového znenia a dôvodovej správy.
Podstata návrhu bola jednoduchá: vrátiť štátu prísnejšie nástroje proti daňovým podvodom. Žilinka navrhoval znížiť hranicu trestnej zodpovednosti pri daňovej kriminalite zo súčasných 20-tisíc eur, zavedených Ficovou novelou Trestného zákona, na 700 eur. Inými slovami, štát mal opäť postihovať aj menšie daňové podvody, ktoré sa po zmene zákona dostali mimo rámca trestného práva.
Chýbajúce milióny
Nezanedbateľným prínosom Žilinkovho návrhu mohli byť v čase konsolidácie verejných financií aj vyššie príjmy štátu z postihovania daňovej trestnej činnosti. V dôvodovej správe sa uvádza, že „postih protiprávneho konania […] môže pozitívne ovplyvniť celkové daňové príjmy, ktoré sú súčasťou štátneho rozpočtu SR“.
Predseda NR SR ani minister spravodlivosti však tento návrh nepodporili. Žilinkova reakcia na sociálnej sieti znela zmierlivo, no zároveň rezignovane: „Ako generálnemu prokurátorovi SR mi je ľúto, že odborný názor prokuratúry a snaha o vytvorenie legislatívnych podmienok pre účinnejšiu trestnoprávnu reakciu štátu na daňové delikty NEBOLI VYPOČUTÉ.“
Napriek tomu Žilinkov návrh ešte nemusí byť definitívne pochovaný. Do hry ho vracia PS, ktoré si ho plánuje osvojiť, doplniť o vlastné návrhy a predložiť na septembrovej schôdzi NR SR. „Táto vláda pracuje pre podvodníkov a korupčníkov, nie pre ľudí. Niektorým sa skrátka oplatí podvádzať. Generálna prokuratúra sanuje kroky vlády a dokonca tvorí legislatívu, pretože koalícia sa celé mesiace venuje len obžalovanému podpredsedovi parlamentu Gašparovi,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová.
Kajúcnici, pokus tretí
Kým návrh generálneho prokurátora na prísnejší boj proti daňovým podvodom zostal bez podpory koalície, v NR SR pokračuje iné legislatívne ťaženie. Ide už o tretí pokus vládnej koalície novelou Trestného zákona a Trestného poriadku zásadne oslabiť postavenie spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. Výsledkom môže byť, že ich svedectvá bude oveľa ťažšie využiť na usvedčenie ďalších predstaviteľov organizovaného zločinu – v kauze Očistec predovšetkým.
Jaroslav Spišiak v súvislosti s touto novelou pripomenul viacero prípadov z minulosti, keď sa zločinecké skupiny podarilo rozložiť práve vďaka výpovediam spolupracujúcich obvinených. Zároveň upozornil na konkrétne paragrafy, ktoré podľa neho smerujú k faktickému oslabeniu váhy ich svedectiev. Podobne hovoril aj dozorový prokurátor Bohdan Čeľovský, podľa ktorého má vládna novela „de facto anulovať spolupracujúcich obvinených, čo bude mať fatálny vplyv nielen na túto kauzu“.
Najnovší návrh ministra spravodlivosti Borisa Suska zo Smeru-SD prichádza v čase, keď je na Ústavnom súde SR pozastavená účinnosť predchádzajúcej novely týkajúcej sa kajúcnikov. Ak by išlo o skutočnú snahu riešiť právny problém, Susko by počkal na rozhodnutie ústavných sudcov a až podľa ich nálezu pripravil novú úpravu tohto inštitútu.
Lenže táto novela neprichádza do prázdneho priestoru. Na súde v kauze Očistec stoja ako obžalovaní bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško, bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, bývalý prezident finančnej správy František Imrecze a policajní funkcionári Milan Mihálik a Marián Zetocha.
Gašpar a referendum
Pri takejto zostave je čas mimoriadne dôležitý. Predkladateľ Boris Susko chce oslabiť dôveryhodnosť kajúcnikov a minimalizovať dosah ich výpovedí v tejto kauze. Problém je, že dôsledky by sa neskončili pri Očistci. Ak bude novela prijatá, môže zásadne skomplikovať boj proti organizovanému zločinu ako takému. Výpovede spolupracujúcich obvinených totiž patria medzi najdôležitejšie zdroje informácií pre vyšetrovateľov.
Viacerí poslanci vrátane Františka Mikloška z Kresťanskodemokratického hnutia, Jaroslava Spišiaka z PS a Igora Dušenku z Hnutia Slovensko v rozprave ministra Suska upozorňovali, že ak štát skomplikuje postavenie spolupracujúcich obvinených v trestnom konaní, stratia motiváciu pomáhať pri odhaľovaní trestnej činnosti organizovaných skupín.
Preto je táto novela nebezpečná nielen ako možná záchranná akcia v prospech Tibora Gašpara a ďalších obžalovaných v kauze Očistec. Ešte vážnejšie je, že z nej môžu profitovať organizované zločinecké skupiny na celom Slovensku.
A práve tu sa tento spor prestáva týkať iba jednej kauzy, jedného obžalovaného podpredsedu parlamentu či jednej novely Trestného zákona. Ide o otázku, či štát ešte bude mať nástroje na rozkladanie organizovaného zločinu, alebo si ich dobrovoľne otupí v mene politickej ochrany vlastných ľudí.
Aj preto nemožno referendum o Ficovej doživotnej rente, obnovení Národnej kriminálnej agentúry a návrate Úradu špeciálnej prokuratúry vnímať ako vedľajšiu politickú epizódu. V skutočnosti pôjde aj o odpoveď na otázku, či Slovensko chce byť znova štátom, ktorý organizovaný zločin stíha – alebo zostať štátom, ktorý mu svojimi zákonmi uvoľňuje cestu.
