Veľkonočné prímerie, ktoré cez víkend nečakane vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, pôsobilo ako gesto dobrej vôle. Predstava, že Kremeľ je skutočne ochotný pootvoriť dvere mierovým rokovaniam, mohla celému svetu, no najmä Ukrajincom spríjemniť sviatky. Realita však už v prvých hodinách ukázala, že zbrane neutíchli a nádej na skutočný mier ostáva stále v nedohľadne.
Kremeľská propaganda
Prezident Putin oznámil zastavenie bojových operácií od soboty 18:00 moskovského času (17:00 SELČ) do nedele do polnoci, teda na 30 hodín. Kyjev už vopred varoval, že nejde o úprimnú ponuku, ale o propagandistický ťah. Obava sa potvrdila, už v priebehu sobotného večera ukrajinská armáda hlásila pokračovanie ruských útokov.
Podľa prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského došlo len počas nedele k 2 935 prípadom porušenia prímeria zo strany Ruska. Ozbrojené sily Ruskej federácie podľa neho vykonali 96 útočných operácií, viac než 1 800 ostreľovaní a vypustili vyše 950 dronov.
Kyjev prijal ruskú iniciatívu s rezervou a zároveň odpovedal návrhom, ktorý išiel ešte ďalej: jednostranné zastavenie útokov na civilné ciele a diskusia o predĺžení prímeria o ďalších 30 dní. Moskva na návrh nereagovala.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že Ukrajina prímerie porušila v takmer päťtisíc prípadoch. Zároveň priznalo, že intenzita bojov bola počas víkendu výrazne nižšia. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania pokoja zbraní. Tieto informácie zatiaľ nie je možné nezávisle overiť.
V noci z nedele na pondelok, keď sa malo 30-hodinové prímerie skončiť, Rusi okamžite obnovili masívne útoky. Drony zasiahli juhoukrajinské mesto Odesa – zranení boli traja civilisti, poškodené boli obytné domy a školy. V Sumách a Charkovskej oblasti zahynuli dvaja ľudia, v Záporoží ďalší a 22 ľudí vrátane troch detí utrpelo zranenia.
Dnes v Londýne
Už dnes (v stredu 23. apríla) sa v Londýne uskutočnia kľúčové rokovania o možnostiach skutočného prímeria. Rokovaní sa zúčastnia zástupcovia USA, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny. Podľa prezidenta Zelenského je ich cieľom dosiahnuť „bezpodmienečné prímerie“, ktoré by sa mohlo stať základom pre trvalý mier.
Ministerstvo zahraničných vecí USA v utorok večer nečakane oznámilo, že americkú delegáciu v Londýne nepovedie šéf diplomacie Marco Rubio, ale Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg.
Ukrajinská delegácia bude mať podľa prezidenta Zelenského mandát rokovať o úplnom alebo aspoň čiastočnom prímerí.
Trump a legitimizácia
USA údajne zvažujú radikálny návrh: výmenou za zastavenie bojov by mohli zmierniť sankcie voči Rusku a uznať jeho faktickú kontrolu nad Krymom a ďalšími okupovanými časťami Ukrajiny. Ukrajina by sa mala vzdať ambícií na vstup do NATO, no získať bezpečnostné záruky od Západu.
Zelenskyj však trvá na zachovaní územnej celistvosti Ukrajiny. Po telefonáte s britským premiérom Keirom Starmerom zdôraznil, že Kyjev je pripravený na konštruktívne rokovania, no bez podmienok, ktoré by legitimizovali ruskú agresiu.
Ruský prezident Putin v reakcii na výzvy zo Západu a Ukrajiny vyhlásil, že Moskva sa stavia k mierovým iniciatívam „pozitívne“. Zároveň však opäť obvinil Kyjev, že využíva civilné objekty na vojenské účely. Ako dôkaz uviedol nedávny útok na Sumy, pri ktorom zahynulo 35 ľudí. Mesto bolo podľa Moskvy údajne legitímnym cieľom, pretože sa tam v civilných priestoroch konalo vyznamenávanie ukrajinských vojakov.
„Tento týždeň“
Americký prezident publikoval na začiatku týždňa ďalšie svoje bizarne znejúce vyhlásenie o nádeji, že Ukrajina a Rusko „tento týždeň“ uzavrú dohodu, ktorá by obom štátom umožnila „čulo obchodovať so Spojenými štátmi“. Uviedol to v krátkom príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social bez ďalších podrobností.
Predstavitelia Washingtonu vrátane samotného prezidenta však na druhej strane pred niekoľkými dňami uviedli, že USA „zastavia súčasné mierové rozhovory, ak Rusko alebo Ukrajina budú príliš sťažovať uzavretie dohody“. Trump pritom ešte pred nástupom do funkcie (20. januára 2025) sľuboval, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín.
Pre nepredvídateľnú politiku administratívy Donalda Trumpa sú dnes Spojené štáty čoraz menej dôveryhodným partnerom na medzinárodnej politickej scéne. Otázne je, či sa Európe na trase Londýn – Paríž – Berlín – Varšava podarí vybudovať nové partnerstvo pre Ukrajinu, čo je v záujme celého kontinentu. Tá potrebuje nielen stabilnú diplomatickú a politickú podporu, ktorá ju nevmanévruje do kapitulácie pred ruským agresorom, ale aj vojenskú podporu, ktorá bude efektívna.
